Kým v Spojených štátoch dochádza pred zavedením Trumpových dodatočných ciel na čínske tovary k masívnemu hromadeniu zásob, Peking začína v rámci varovného protiúderu cielene zasahovať vybrané americké firmy. Situácia sa vyostruje a všetci netrpezlivo očakávajú január, píše Mandiner.
Donald Trump počas kampane viackrát prisľúbil, že ak bude zvolený za prezidenta, zavedie dodatočné clo vo výške minimálne 60 % na všetok tovar dovážaný z Číny a 20 % na produkty z iných častí sveta. Toto opatrenie má za cieľ ochrániť americké spoločnosti a priemysel. Jeho slová sa postupne pretavujú do činov a svet sa horúčkovito pripravuje na adaptáciu na zásadne zmenenú globálnu obchodnú štruktúru.
V USA podniky opäť pristupujú k rovnakým opatreniam ako počas prvého Trumpovho funkčného obdobia, keď sa začalo hovoriť o zvyšovaní ciel na čínske výrobky: vo veľkom objednávajú tovar od čínskych partnerov a hromadia zásoby, aby predbehli zavedenie ciel. Tento proces už teraz krátkodobo zvyšuje obchodný deficit, keďže objem importu výrazne prevyšuje export.
Proces odštartoval už minulý mesiac, keď čínsky export vzrástol o 13 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka a o 2,4 % oproti septembru tohto roka. The Wall Street Journal na základe analýz ekonómov predpovedá, že v najbližších mesiacoch sa pokles očakávať nedá.
Vysoké stávky
Čína je najväčším exportérom na svete, zatiaľ čo Spojené štáty sú jej najväčším odberateľom. Americké spoločnosti minulý rok objednali čínske výrobky v hodnote približne 430 miliárd dolárov, pričom najväčší podiel mali elektronické a počítačové zariadenia. Tieto oblasti sú zároveň hlavnými cieľmi prísnejších regulácií plánovaných novou americkou vládou.
Dodatočné clo zaplatí objednávateľ, čo znamená, že tieto sumy okamžite pritečú do štátnej pokladnice. Zvýšenie cien sa však nakoniec prenesie na spotrebiteľov, preto je hromadenie zásob len dočasným riešením, ktoré umožňuje oddialiť prudké zdraženie.
Aká bude realita?
Podiel Číny na americkom importe v roku 2017 predstavoval 22 %, no minulý rok už klesol na 14 %. Tento pokles však nestačil na významné zníženie obchodného deficitu medzi týmito krajinami ani na výraznejšie ovplyvnenie čínskeho obchodného prebytku.
Jedným z dôvodov je rastúca chuť amerických spotrebiteľov po čínskych produktoch a zároveň oslabujúci domáci dopyt v Číne, čo Peking kompenzuje posilňovaním exportu. Klasickým riešením pri tovaroch zaťažených clami je presun exportu do juhovýchodnej Ázie, odkiaľ americké firmy čoraz viac importujú.
Dodatočné clá majú však nepochybne vplyv. Napríklad Bidenovo zvýšenie ciel na čínske elektrické autá na 100 % prakticky znemožnilo ich dovoz do USA.
Trumpov návrh 60 % ciel bude mať jedinú výnimku: ak čínske firmy presunú svoje výrobné závody na územie Spojených štátov.
Výhľad do budúcnosti
Podľa prieskumu Bain & Company plánuje 69 % amerických manažérov znížiť závislosť od Číny. Dodatočné clá tak pravdepodobne len urýchlia už prebiehajúci proces diverzifikácie dodávateľov a výroby. Niektoré americké firmy už preferujú túto stratégiu pred hromadením zásob.
Zdroj: The Wall Street Journal
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik