Dlho som sa pozeral na to smutné spoločenstvo smutných ľudí. Uprostred s bielym snehuliakom Naďom, ktorého ktosi posprejoval akýmsi "grafity". Medzi tými ľuďmi nenájdete jediného, kto by sa usmieval a dokonca, ani jediného, kto by dával najavo, že ho teší, že tam stojí okolo "vodcu" ako soľný stĺp v uniforme strany. "Demokratická" smutnohra v priamom prenose.
V tridsiatych rokoch najväčšej biedy počas krízy v USA v minulom storočí bol jedným z mála možných zárobkov chudoby takzvaný "živý transparent". To čudo chodilo po ulici, cez plecia malo prevesený akýsi pútač na napríklad coca-colu alebo pneumatiky Dunlop a za celodenné chodenie si nosič zarobil možno tak na chlieb pre rodinu. Dnes duševná chudoba nosí tričká s nápismi.
Nemám, skutočne nemám rád tričkový fetišizmus. Pripadá mi nielen veľmi neinvenčný, odrážajúci duševnú prázdnotu a neschopnosť sa vyjadrovať, ak za človeka musí rozprávať jeho tričko, ak človek so sloganom na tričku je sám sebe transparentom, púhym nič nehovoriacim bilbordom. Keby to nebolo tak primitívne skratkovito hlúpe, tak by to bolo až smiešne. Začal s tým všemocný "Igor", ktorému tričkové odkazy verejnosti priniesli dnešné nezvoliteľné nanajvýš tri percentá. Už dávno totiž marketingoví mágovia skonštatovali, že napríklad bilbordy politických strán sú do komína vyhodené peniaze. Verejnosť už nijako neovplyvňujú a maximálne tak ukájajú egá politikov, ktorí sa v rámci dávnej múdrosti "jména hloupých na všech sloupích" vytešujú nad tým, ako krásne mladícky sú tam vyretušovaní. Proste - Kenovia a Barbie. Dokonalí, ale prázdni a tupí.
To je iba odbočka. K chlapovi, komikovi, ktorý ignoruje spoločenské pravidlá a prezidentský protokol a všade sa promenáduje v odpudivom zelenom tričku. Typický muž, ktorý nikdy nebol na základnej vojne a ani len netuší, čo v hlavách ozajstných mužov - civilov po službe v armáde vyvoláva tá zelená. Ako "modroknižkár v maskáčoch". Mužnosť sa prejavuje v prvom rade rozumom a citom. Lenže, kto ho nemá, obalí sa tričkom. Raz zeleným, inokedy červeným, čiernym či bielym.
Poznáte ich, pohľad na ne zozadu je fakt odpudivý, hoci im je to prirodzené. Kadeaké exkrementy "ducha" ako "my vás mafii nedáme" či aktuálne "zvýšili komusi čosi" mi zvyšujú akurát tak adrenalín a pozastavujem sa nad hlúposťou tých, ktorí to vymyslia, rovnako aj tých, ktorí si to na seba navlečú a ešte sa v tom postavia pred kamery. Mimochodom, tušia vôbec títo tričkári niečo o kultúre tlačových konferencií hoci len 50 km za našimi hranicami vo Viedni? Politici oblečení podľa striktného politického protokolu, sleduje sa ešte aj vreckovka v náprsnom vrecku saka, či korešponduje s celkovým dojmom. A novinári dtto. Na žiadnej premiérskej či expremiérskej tlačovke v zahraničí som nevidel novinára, dokonca ani len kameramana, bez obleku, v teniskách, alebo v zablatenej obuvi.
Pozrite sa ešte raz na titulnú fotografiu, vážení. Je to fakt pochmúrne. Žiaden šarm, žiadna kultúra, žiaden protokol, iba bezduché tváre bez emócií natiahnuté do tričiek ako jelitá do čriev. A ani jeden z mužov nie je oholený. Zavítala k nám povinná móda Talibanu! Ozaj, prečo ešte tie ženy okolo Naďa nemajú na sebe natiahnuté burky a hidžáby? Na tie by sa zmestilo textu!
Označkované stádo!
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik