Pri novembrovom rozjímaní hovorí o rovnosti a dôstojnosti človeka za každých okolností. Hovorí o tom, že ich treba chrániť. Sú to len plané slová, keď vieme, že národ ju viní za smrť Krivočenka a Lučanského.

Je zaujímavé a niekedy aj vtipné prečítať si novembrové statusy politikov. Niektorí píšu len tak všeobecne. Tí do pouličných bojov zrejme nezasiahli. Možno ešte kakali do plienok, alebo sa im nechcelo do tej zimy. Iní sa chvália priamou účasťou. Napríklad Miško Šimečka.  Mal päť a za slobodu a demokraciu bojoval z maminých pliec.

Svoju účasť na revolučných udalostiach priznala aj Mária Kolíková. Mala pätnásť a na svoje štrnganie si spomína takto:

„Pred 35-timi rokmi som mala 15 rokov. Aj ja som bola na námestí a štrngala som kľúčmi s mojimi spolužiakmi z gymnázia na Metodovej. Strhla ma masívna vlna boja za demokraciu a slobodu. Nemôžem povedať, že som rozumela hĺbke tohto boja, to mi došlo postupne ako som dospievala v slobodnej a demokratickej krajine.

Bolo by chybou myslieť si, že demokracia a sloboda tu boli vybojované navždy. Opak je pravdou. Demokracia spolu s právnym štátom, čo znamená v skratke rovnosť, dôstojnosť pre každého za každých okolností v dobrom i zlom, tu budú mať v tej miere pevné základy, v akej budeme o ne stáť a chrániť ich.

Nič nie je zadarmo a bez práce, ani koláče, ani demokracia a právny štát.“

Ani Miško, ani Mariška sa vo svojich statusoch nevyhli frázam

Pri exministerke ma zaujala myšlienka, že nerozumela hĺbke toho boja. Podľa jej  správania si myslím, že dodnes nepochopila. Lebo keď dnes hovorí, že Fico uniesol právny štát, tak klame. Keď hovorí o dôstojnosti pre každého človeka, asi zabudla na nedôstojné zaobchádzanie s elitnými väzňami. Zabudla na bezprávie a prenasledovanie opozície, na smrť Krivočenka a Lučanského. Zabudla na zatvárenie nepohodlných médií. To všetko sa dialo v čase, keď bola ministerkou spravodlivosti.

Viac než ich bezduché novembrové drístanie týchto dvoch ma oslovil článok pána Brožíka Pravda a láska to p.sr.li. K článku som napísala krátky komentár: „Veľmi smutný začiatok, smutný aj celý text. A nie je to len jeseň a hmla, nie chryzantémy a mráz, ani chorý psík, ani jeseň života, čo v nás vyvoláva smútok a depresie. Toľko nenávisti a zloby, čo nám "demokracia" priniesla, sme za starých čias nepoznali. A pamätám si toho dosť. Ale nespomínam si, žeby sa na ulici strieľalo na ľudí ako na zver. Hovorme si skutočnú pravdu, prestaňme klamať o slobode, prestaňme oslavovať 17. november!“

Pozn. redakcie HD: Tento článok  je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik