Minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS) si „vyslúžil“ ďalší problém. Tentokrát je „vinný“ z toho, že chce regulovať populáciu vlka dravého na Slovensku. Umožňuje to návrh vyhlášky Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR, ktorá vyradí vlka dravého zo zoznamu chránených druhov živočíchov. Už počas tejto zimy by sa vlčia populácia mohla znížiť o viac, ako 70 jedincov. S vyhláškou má problém iniciatíva My sme les, ale aj Nadácia Aevis, informujú Topky.
Vyhláška podľa Topiek stanovuje obdobie možného lovu a tiež miesto, kde sa vlk bude smieť odloviť. V spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva je pre budúcu sezónu na odlov určených 74 kusov. Ochranári však argumentujú neodbornosťou a nesystémovosťou návrhu. Návrh sa nepáči ani opozičnému poslancovi Alojzovi Hlinovi, ktorý radí využívať elektrické ohradníky a pastierske psy. V európskych štruktúrach má návrh „zelenú“. Možno je za to zodpovedný vlk, ktorý si trúfol na poníka predsedníčky EK.
MŽP SR návrh obhajuje tým, že vlky sa rozširujú na nové teritória, strácajú plachosť, čím vznikajú škody na hospodárskych zvieratách.
„Cieľom návrhu vyhlášky je zavedenie racionálneho manažmentu populácie vlka dravého," vysvetľuje rezort. Nebude sa však strieľať len tak hocikedy a hocikde. Vyhláška totiž stanovuje prísne podmienky nie len územnej, ale aj časovej ochrany.
Kvóty sa budú riadiť stavom spred roka 2021 a určovať ich bude rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPHaRV) SR.
„Ministerstvo pôdohospodárstva určilo kvótu lovu vlka dravého pre poľovnícku sezónu 2024-2025 v počte 74 jedincov. Časová ochrana vlka dravého je stanovená od 16. januára do 31. augusta bežného kalendárneho roka, čím je zabezpečená dostatočná doba, počas ktorej môže prebiehať jeho manažment, a to bez negatívneho ovplyvnenia reprodukčného cyklu druhu. Zároveň je celoročne zabezpečená ochrana jeho obydlí,"približila Veronika Daničová, hovorkyňa MPHaRV.
Vyhláška tiež stanovuje zníženú spoločenskú hodnotu vlka dravého, bobra vodného a medveďa hnedého.
Z pohľadu ochrany prírody je tento návrh absolútne neprijateľný, navyše je neodborný a nesystémový. Organizácie My sme les a Nadácia Aevis rezort vyzývajú, aby vyhlášku stiahol z legislatívneho procesu.
„Vyhláška okrem oslabenia ochrany vlka výrazne zníži aj jeho spoločenskú hodnotu, čo môže mať za následok zvýhodnenie pytliactva a zvýšenie rizika jeho úmyselného usmrcovania," zdôraznila nadácia Aevis pri žiadosti o podpísanie hromadnej pripomienky a vo vyhlásení, v ktorom poukazujú aj na nezastupiteľnú úlohu vlka v prírode. Argumentujú jeho podielom na redukcii populácie vysokej zveri, ktorá spôsobuje hospodárske škody. Hromadná pripomienka je reakcia Lesoochranárskeho zoskupenia VLK a združenia URSIA. Pripomienku podpísalo už 9-tisíc ľudí. Jej iniciátori pripúšťajú škody spôsobené vlkmi na hospodárskych zvieratách, no tvoria podľa nich menej ako jedno percento z celkového počtu chovaných zvierat.
„Tieto škody, ktoré vznikajú predovšetkým z dôvodu absencie preventívnych opatrení, sú zároveň vo veľkom nepomere k miliónovým škodám na poľnohospodárskych a lesných kultúrach, ktoré spôsobujú vysoké stavy populácií kopytníkov,“uvádzajú ochranári.
„Prítomnosť stabilných svoriek vlkov, ktoré nie sú vystavené každoročnému odstrelu náhodne vybraných a usmrtených jedincov, vrátane jedincov z rodičovského páru, pozitívne ovplyvňuje sociálnu a vekovú štruktúru populácie koristi, prispieva k regulácii vysokých stavov raticovej zveri a zlepšuje jej fyzickú kondíciu a zdravotný stav“ argumentujú ďalej aktivisti.
Ešte v septembri väčšina veľvyslancov členských krajín pri EU návrh EK na zníženie ochrany vlka podporila. Je to zásadný krok na zmenu pravidiel, ktorú EK navrhla ešte v decembri po tom, ako bola vyzvaná niekoľkými štátmi, Slovensko nevynímajúc. Oslabenie tejto ochrany má uľahčiť odlov jedincov, ktoré sú považované za hrozbu pre hospodárske zvieratá.
V 60-tych rokoch minulého storočia bol vlk dravý v Európe takmer vyhynutý druh, na základe čoho bol prísne chránený. V súčasnosti ochranári hovoria o zhruba 20-tich tisícov jedincoch.
„Musíme podporovať efektívne nástroje, ako sú elektrické ohradníky a pastierske psy," uviedol poslanec NR SR Alojz Hlina, ktorý tiež apeluje na zodpovednosť štátu. Ten by mal poľnohospodárom kompenzovať vzniknuté škody a mal by ich podporovať v oblasti ochrany ich stád.
„Je neoddeliteľnou súčasťou prírody. Pomáha navyše regulovať populácie divokých zvierat a zmierňuje šírenie afrického moru ošípaných. Ochrana vlka je správny krok smerom k udržateľnému rozvoju životného prostredia na Slovensku i v Európe," dodal opozičný poslanec.
Po tom, ako vlk v blízkosti Hannoveru roztrhal (okrem iných zvierat) aj poníka, úrady na severe Nemecka povolili odstrel vlkov.
„Tým koňom bol tridsať rokov starý poník menom Dolly, na ktorého vlk zaútočil v septembri vo výbehu na lúke. Patril rodine političky Ursuly von der Leyenovej, ktorá predsedá Európskej komisii. „Celou rodinou tá správa hlboko otriasla," informoval portál HN online, odvolávajúc sa na šéfku EK.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik