Lídri členských štátov BRICS sa stretli už po šestnástykrát, tentokrát v Rusku. Skupina oznámila veľké rozšírenie a už úplne otvorene pracuje na zvrhnutí medzinárodného vedenia dolára. Po prvýkrát sa konal summit rozšíreného BRICS. K pôvodným piatim členom – Brazílii, Rusku, Indii, Číne a Južnej Afrike – sa začiatkom tohto roka pripojili Irán, Egypt, Etiópia a Spojené arabské emiráty. Toto rozšírenie môže priniesť významné zmeny, najmä v súčasnej dobe neustálych geopolitických nepokojov a prebiehajúcich zmien vo svetovom poriadku s centrom vo Washingtone, píše maďarský portál Mandiner.
Tohtoročný summit mal pre hostiteľa, ruského prezidenta Vladimira Putina, osobitný význam: prítomnosť viac než tridsiatich lídrov, ktorí prijali pozvanie, ukázala, že Západu sa dodnes nepodarilo dosiahnuť medzinárodnú izoláciu Ruska. Naopak, záujem o vstup do BRICS zo strany desiatok krajín naznačuje, že politika namierená proti Rusku podnietila krajiny globálneho juhu k hľadaniu alternatív. Členstvo je obzvlášť lákavé pre krajiny, ktoré hľadajú vlastné cesty mimo ekonomických a finančných štruktúr dominovaných Washingtonom.
Päťčlenný BRICS už predstavoval obrovskú silu, zatiaľ čo BRICS+ sa stal lídrom globálneho vplyvu. Skupina už teraz „prevyšuje svojho oponenta“: združuje takmer 46 % svetovej populácie a (upravené podľa parity kúpnej sily) zodpovedá za 35 % svetového HDP, zatiaľ čo populácia G7 predstavuje menej než 9 % a jeho podiel na svetovej ekonomike dosahuje 30 %.
Posilňovanie BRICS západné médiá spravidla ignorujú alebo označujú za degradujúce. Medzi opakujúce sa kritiky patrí názor, že rôznorodosť členských štátov z politického, ekonomického a sociálneho hľadiska im nikdy neumožní jednotne fungovať a stať sa geopolitickým vrcholným orgánom. Tieto názory však prehliadajú podstatu veci. BRICS využíva model, ktorý sa osvedčil: podobne ako V4, praktizuje „umenie nesúhlasu“, čo znamená, že sa zaoberá výhradne cieľmi a problémami, kde je možné očakávať konštruktívnu spoluprácu. Rozšírenie však môže byť riskantné, ak sa dôraz z ekonomických základov prenesie na politické. Pripojenie Iránu je politicky dvojsečná zbraň, avšak z hľadiska obchodných a de-dolarizačných ambícií predstavuje skutočnú výhru.
Summit nepotvrdil obavy z prílišnej orientácie na politiku. BRICS oznámil veľké, ale postupné rozšírenie. Aj keď čas tlačí na Putina, uvedomuje si, že štruktúra skupiny by nezvládla rýchle a rozsiahle rozšírenie. Vytvoril preto systém partnerských krajín – formu spolupráce, ktorá funguje ako „predsieň“ pred vstupom do skupiny. Na summite bolo do tejto predsiene prijatých trinásť štátov s rastúcim geopolitickým významom: Turecko, Indonézia, Alžírsko, Bielorusko, Kuba, Bolívia, Malajzia, Uzbekistan, Kazachstan, Thajsko, Vietnam, Nigéria a Uganda. S nimi začína najmenej ročné rokovania a ak ich záujmy zapadajú do línií BRICS, môžu sa pripojiť na budúcoročnom summite v Brazílii.
Vstup Turecka, člena NATO, ktoré je prechodom medzi Európou a Áziou, je významným signálom Európskej únii. Ankara týmto krokom prakticky vzdala úsilie o členstvo v EÚ a zároveň predstavuje neoceniteľnú príležitosť pre obchodnú stratégiu BRICS.
Americká hegemónia je založená na dominantnom postavení dolára. Po vypuknutí vojny na Ukrajine Rusko okamžite pocítilo dôsledky finančnej politiky Západu. Západ zmrazil 282 miliárd dolárov ruských aktív, odpojil ruské banky od systému SWIFT, a Visa a Mastercard pozastavili svoju činnosť v Rusku. Ironicky, BRICS až do tohto bodu nepodnikal aktívne kroky na de-dolarizáciu, ale ruský príklad sa stal varovaním. Aj keď Kremeľ poprel, že by na súčasnom summite chcel využiť BRICS+ na boj proti dominancii dolára, dedolarizačný proces už prebieha. Čína, poučená z prípadu zmrazených ruských aktív, začala sťahovať svoje investície zo západných krajín a súbežne zvýšila zlaté rezervy.
Zvykom sa stalo, že členovia usporadúvajú medzinárodné obchodovanie čoraz viac v národných menách. Hoci vznikla Nová rozvojová banka BRICS, ktorá má nahradiť Medzinárodný menový fond a Svetovú banku, mechanizmy potrebné na zavedenie nového globálneho monetárneho prístupu zatiaľ neboli vypracované.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik