V aktuálnom volebnom období 2024-29 bude mať Európsky parlament 48 medziparlamentných delegácií. Slovenskí europoslanci budú súčasťou 17 delegácií. Europoslankyni Judite Laššákovej (Smer-SSD) pripadlo byť súčasťou delegácie pre vzťahy s Bieloruskom. V Ranných novinách TV JOJ vysvetlila okrem iného aj to, aká je úloha tejto delegácie a teda aj jej osobne.

Laššáková v relácii vysvetlila, že eurokomisár je povinný byť zástancom európskych záujmov, čo je nevďačná úloha voči vláde, ktorá ho nominovala, vysvetlila, prečo sa nechala nominovať do delegácie pre Bielorusko a tiež aj to, prečo je pre nás dôležitý mier (okrem iného) medzi Azerbajdžanom a Arménskom. Prečo nehlasovala za „pôžičku“ Ukrajine a prečo musíme byť v otázke Krymu principiálni.

Vypočúvanie eurokomisárov

Začiatkom uplynulého týždňa v pléne EP prebehlo aj vypočúvanie kandidátov na eurokomisárov. Laššáková vysvetľuje, že povinnosťou eurokomisárov je hľadieť na záujmy EU. Ani v budúcnosti preto nesmie nijako napomáhať členským štátom

„Je to taká taká dosť nevďačná úloha. Na jednej strane vy musíte vyhovieť doma tým požiadavkám, aby vás vláda navrhla, ale na druhej strane musíte zabezpečiť to, že nebudete od tej vlády prijímať žiadne príkazy a to máloktorý z nich dokáže, pretože tá vláda nemusí byť na budúci rok,“dopĺňa Laššáková pripomínajúc, že môže prísť k zmene vlády a môže sa stať, že nová vláda eurokomisára chce odvolať. Vtedy, ak je EK spokojná, ho neodvolá. Preto musí byť jeho nestrannosť zabezpečená.

Spočiatku sa hovorilo, že Šefčovič bude podpredsedom EK, lenže tu sa Ursula von der Leyenová rozhodla posilniť ženskú zostavu a Šefčovičovo portfólio bude posilnené – ako „kompenzácia“ za to, že nezískal jeden z podpredsedníckych postov.

V delegácii chce viesť dialóg

Laššáková ako členka delegácie pre vzťahy s Bieloruskom tvrdí, že ak chceme niekoho posilniť, alebo naopak oslabiť, treba si získať na našu stranu jeho spojenca, čo bez dialógu nepôjde. Konzultácie aj v tejto delegácii prebiehajú za zatvorenými dverami a nehovorí sa o nich.

„Ďalšia vec, čo sa týka delegácie Bieloruska tak na to, aby ste boli napríklad vo „vyššej forme“, kde je začlenených 5 štátov – napríklad aj Azerbajdžan. Musíte byť súčasťou tej, ako by som to pracovne nazvala poddelegácie pre Bielorusko a tým sa automaticky môžete stať aj členom toho väčšieho výboru. To bol jeden z dôvodov, prečo som si vybrala Bielorusko,  aby som mohla byť v tom vyššom, kde je aj Azerbajdžan s ktorým uvidíme aké budú vzťahy Európskeho parlamentu,“ vysvetľuje Laššáková dopĺňajúc, že práve Azerbajdžan je krajinou, z ktorej berieme plyn. Navyše Azerbajdžan je v konflikte s Arménskom a Laššáková o EÚ hovorí, ako o mierovom projekte a ak naozaj chceme dosiahnuť mier, bez dialógu to nepôjde.

Mierový líder

„K tomu treba, aby sme my boli lídrom. Aby sme my boli tí, ktorí vedú, aby sme sa nedostali do pozície, že jednoducho budeme sedieť na šamlíku vedľa a veľkí hráči sa budú dohadovať,“ priblížila europoslankyňa. Ona sama nepodporila ďalšiu pomoc Ukrajine v hodnote 35 miliárd eur.

„Siahať na niekoho majetok je úplne v poriadku, ak na to máte súdne rozhodnutie. To sa stalo aj po II svetovej vojne. Tam sme mali súdne rozhodnutie, čiže tým pádom nebol problém. Tu sa my spoliehame na vyjadrenie niekoho, kto o sebe povedal, že ide kreatívne vykladať právo, lenže platí zásada Iura novit curia. (Súd pozná právo) a iba súd vie povedať, že toto je tak alebo toto je onak,“ vysvetľuje europoslankyňa svoje rozhodnutie. Ako druhú vec vidí fakt, že finančný svet je založený na dôvere.

„My sme sa teraz postavili k finančnému svetu takým spôsobom, že my vlastne siahneme na majetky niekoho bez akéhokoľvek právneho podkladu. Dobre v poriadku. Tentokrát je nastavenie celosvetové. Také že áno, všetci považujú Ruskú federáciu za vinníka a teda je v poriadku siahnuť na jej finančné prostriedky. Ale keď urobíte jeden precedens, už sa nebudete môcť diviť, keď potom niekto bude chcieť urobiť ďalší,“ varuje Laššáková s tým, že ak túto dôveru porušíme, už sa neobnoví.

Prečo sme konzistentní vo veci anexii Krymu

Europoslankyňa pripomína, že ak chceme byť principiálni, nemohla sa Slovenská republika k otázke Krymu postaviť inak, ako predtým ku Kosovu.

„Takto keď budeme postupovať vo všetkom, tak potom nenastane tá situácia, že zrazu zo Slovenska sa ukrojí Maďarsku, pretože to je jedna z vecí, s ktorou absolútne nesúhlasím. Viktor Orbán rád nosí šál s vyobrazením Uhorska, čo teda nie je téma, o ktorej by som sa ja s ním chcela baviť, pretože hranice Slovenskej republiky sú jednoducho dané a nemenné. Rovnako tak aj v Poľsku sú určité tendencie ukrojiť si zo Slovenska,“ uzatvára Laššáková.

Viac vo videu:

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik