Rímskokatolícky kňaz Martin Šafárik aktuálne pôsobí vo farnosti Borský Svätý Jur. Popri svojom kňazskom poslaní sa venuje aj výtvarnému a hudobnému umeniu. S hudbou precestoval doslova celý svet a jeho výtvarné diela zdobia množstvo galérií. Na sociálnej sieti sa Šafárik nie len so svojimi farníkmi delí o svoje pocity, ktoré prežíva počas ťažkej choroby jeho milovanej mamy.
Tá dlhodobo leží v nemocnici a Šafárik na sociálnej sieti píše, že až v týchto nemocničných podmienkach, v ktorých sú s rodinou ponorení zisťuje, že túžba byť s vlastnou matkou čo najviac, je pre mnohých zdravotníkov až nepochopoteľná - nevedecká.
„Mnohí z nich sa čudujú, že ma zaujíma každý pohyb okolo tej osoby, z ktorej som vzišiel, ktorá ma vychovala a dala mi samú seba. Obťažuje ich aj pársekundový telefonát (niektorých, Bohu vďaka nie všetkých),“ delí sa o svoje pocity kňaz.
„A tiež by mi nikdy nebolo napadlo, že tak študovaní ľudia, ako sú lekári a zdravotné sestry, často aj po svojej dlhoročnej praxi nepochopili, že ľudskosť je viac, ako celá farmácia. Že majú nízke platy...hm, nie len oni. Môžu zato azda pacienti? Tí, ktorí často nemajú ani na základne lieky? Ešte aj takto ich treba trestať?,“ pýta sa farár.
„Neubližujme si viac ako je nutné, pre slabo fungujúci systém! Modlím sa, aby to pochopili lekári a sestry skôr, ako budú raz, v tej istej situácii, keď sami budú ležať mesiace na posteli, keď nebudú môcť zakričať a prosiť o pomoc, keď sa nebudú môcť ani len poškriabať na čele, lebo budú nehybní. Najhoršie umieranie je umieranie nie na kovid, alebo inú diagnózu, ale umieranie v samote a zo samoty,“ myslí si Šafárik.
„Najhorší trest pre väzňov nebola bitka, ale samotka. Prosím Pána, aby tým ktorých sa to týka, aby im to došlo čo najskôr a svoj technický prístup podľa tlačív a noriem, ktoré poznajú iba oni, aby sprevádzali úsmevom, dotykom, láskavosťou, pochopením; slovom: ľudskosťou pamätajúc, že odslúženými rokmi sa nemusia násobiť len skúsenosti, ale môže sa kumulovať aj veľmi nebezpečná apatia, ktorá pacienta v kritickom stave môže zabaliť do bielej plachty.“
„Zdravotníci, buďte učiteľmi ľudskosti a profesionality zároveň. V modlitbách za vás, so svojou rodinou a mojimi farníkmi. Neurážajte sa, len to v pokoji premeditujte. Nemocnica nie je Tesco, kde môžte tovar, s ktorým ste nespokojní vrátiť, alebo vymeniť za iný,“ uzatvára kňaz.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik