"Je mi smutno!" Napísal mi po uverejnení článku s titulkom "Progresívna dehumanizácia dôchodcov na pôde gymnázia vyhrala!" dôchodca, starý pán, sused z domu. Ledva chodiaci, so zničenými kĺbmi, lebo celý aktívny život slúžil na tri zmeny, nonstop, podľa potreby, niekedy aj na všetky tri naraz. Po sebe. A aj mne je smutno, lebo mi nedávno zomrela mama, učiteľka. A sú Dušičky.
S jej odchodom sa vyrovnávam, mala 92 rokov, krásny vek. A odišla usmiata. Aspoň takú som ju videl naposledy, keď ju odvážali z Domu smútku. Sused sa staral o to, aby na verejných priestranstvách bolo bezpečne a aby grázli sedeli tam, kde by mali sedieť - za mrežami. Mama zas učila na základnej škole deti k úcte, okrem iného aj k úcte k životu, k človeku, bez ohľadu na jeho vek, pohlavie a nepotrebovala k tomu žiadne antidiskriminačné zákony a politické žvásty mužatkožien a ženomužov.. Žiaľ, mala medzi žiakmi aj niektorých v súčasnosti mimoriadne fanatických stúpencov sekty progresivizmu. Tých najznámejších. Ešteže si to už ku koncu nebrala k srdcu. Prasklo by jej.
"Ja už by som učiť nechcela"
Mama milovala svoje povolanie a do detí vštepovala dobro. Koľko sa vošlo a v mnohých jej žiakoch, dnes už dôchodcoch, to dobro a múdro nielenže zostalo, ale sa aj po celý aktívny život kultivovalo. Aj sused miloval svoju prácu a doteraz je hrdý na všetko to, čo sa mu podarilo a čomu v podobe nezvrátiteľného násilia pomohl zabrániť. Mama mi raz povedala, že v situácii, keď v školách je dôležitejšia politika, mobily, počítače a homosexualita, by už nielen nechcela, ale ani nevedela učiť. A sused mi nedávno vravel, že tí najblbší, ktorých kedysi zaúčal a viedol k poctivej práci, sú v týchto rokoch hviezdami opozičnej politickej oblohy a donedávna aj vysokými šaržami v rezorte.
Je mi smutno
Nie, nie som nijaký "gerontofil", ale je mi smutno, ako dnes u nás v spoločnosti tých najbezbrannejších a často aj najbiednejších terorizujú vygumované a progresívnou politikou vymleté hlavy, či už mladých rodičov, alebo ešte ich sprostejších a drzejších, namyslenejších detí. Na čo tak bezhranične namyslených a sebavedomých? Hlavy vygumované sektárskou progresívnou a liberálnou politikou za hlasného potlesku podporovanou vraj "kresťanskými" opozičnými hnutiami. Čo je asi svetový paradox, aspoň v kresťanskom svete, kde "cti otca i matku svoju" je dokonca jedno zo základných prikázaní viery.
Asi pred tromi hodinami
No, asi tak. Som zapálil zopár sviečok na okeniciach chalupy. Za všetkých tých, ktorí v nej žili, morili sa, robotovali od svitu do mrku a deti vychovávali neraz aj varechou. A vychovali ich dobre. Vtedy ešte neexistoval liberálny progresivizmus, len, teda, v úvodzovkách "len" morálka, slušnosť, ohľaduplnosť a úcta. Obyčajná medzigeneračná úcta. Aj tá varecha neraz udierala z lásky, nie zo zloby. Dnes sa za intenzitu nenávisti, zloby a šikany, čo je iba iný výraz pre psychický teror (už len polkrok aj od fyzického), vyznamenávajú v súťažiach gymnazisti. Hnus. A smútok, veľký smútok.
Tie sviečky som zapálil aj za predčasne skonanú úctu, slušnosť a normálnosť.A budem v dobrom spomínať na ich prejavy v časoch, keď som bol ešte dieťa. Žiaľ, už iba spomínať. Som rád, že som vyrastal a dospieval vtedy a nie dnes.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik