Ľavicový politik Juraj Draxler uvažuje nad tým, či sa skončí súčasná politická kríza. Vo svojom statuse na sociálnej sieti konštatuje, že realista povie – nie, neskončí. On však ponúka „opatrný a veľmi diplomatický“ opis situácie, ale aj vývoja do ďalších troch rokov.
Draxler avizuje, že najpravdepodobnejšia možnosť je, že tá kríza potrvá ďalšie tri roky a to nie len kvôli túžbe niektorých ľudí po dôležitostí. Opis, prečo to v zásade ako spoločnosť nemáme šancu nejako ozajstne utriasť, je pomerne dlhý - Draxler v ňom konštatuje, že namiesto riešení máme diskusie; že nám chýba intelektuálna elita a politikom politické vnímanie problémov tak, aby boli schopní aj chápať. V závere ponúka predpoveď, čo sa buď stane alebo nestane v decembri alebo neskôr v zime.
Draxler hovorí o náprave, ktorá neprinesie množstvo štrukturálnych problémov, ktoré pozorujeme už teraz - zaostávajúca infraštruktúra, dopady demografie, či fakt, že únik mozgov do zahraničia pozorujeme už dnes. Podľa neho je šanca veľmi malá.
„Iste, je to škoda, pretože, ako vždy zdôrazňujem, Slovensko by v zásade mohlo fungovať vcelku pekne. Dá sa to nastaviť. Ale nie demokratickým spôsobom. Ak teda hovoríme o tom, že by sa nejakou demokratickou rozpravou dalo dospieť k "riešeniam". Demokracia, to sú u nás do krvi rozhádané domové schôdze, alebo snaha nejakej skupiny dajme tomu desiatich ľudí založiť táborák, pričom sa k tomu polovica zbytočne predvádza, háda a mudruje. Dosaďte si obraz, ktorý je vašej skúsenosti najbližší,“ myslí si Draxler, pripomínajúc snahy pri akejkoľvek rozumnej voľbnej diskusii o „chytráčenie“.
„Totiž také nevinné slovo ako "riešenie" sa u nás stalo takmer zbraňou hromadného ničenia. Je majákom, návodom začať hneď rozumovať, ako čo najrýchlejšie niečo zaviesť, proste vyriešiť, ideálne zákonom, aby potom dobre bolo,“ píše politik.
„Treba nový volebný systém. Švajčiarsku samosprávu. Jednomandátové obvody, aby každý mal svojho poslanca, to dá rozum. Viac váhy referendám, to dá rozum. A aby musela byť vo vláde vždy najväčšia strana, ktorá vyhrala voľby, všetko iné je podvod na voličoch. Aby vo vláde boli všetky strany v parlamente, lebo tak by to bolo, to, najdemokratickejšie. Okrem toho hmotnú zodpovednosť politikov a vykašľať sa na EÚ, musíme pracovať s BRICS. A udržiavať vysoké sociálne štandardy,“ pripomína Draxler rady všetkých tých „rozumbradov“. Logiku prirovnáva k malému zvieratku, ktorá je zoči voči tej spleti schovaná niekde v diere v zemi.
„Ale radšej neskúšať vyvrátiť to domácke, svojstojné aj intelektuálne a občianske presvedčenie, že by sa takto, prehrýzaním sa cez stovky parciálnych dilem, mal riadiť štát. Načo? Určite to ide nejakým zázračným riešením. Alebo teda, dobre, dvoma-troma. Toto všetko nemusí vôbec prekážať, ak by bol niekto, kto by tú verejnú diskusia nejako tvoril, triedil a nakoniec by štát, národ a voliči mali pred sebou už trochu preddiskutované, vysvetlené "riešenia" - ak chceme použiť to toxické slovo,“ dodáva Draxler.
„Máme namiesto toho ľudí, ktorí vo svojej nevyzretosti uviazli v školských rokoch (aj to rokoch, bohužiaľ, špecifického školstva) a ich základným morálnym imperatívom je získavať od niekoho dobrú známku. Oni nechápu pojem morálka - a teraz naozaj nezveličujem. Nechápu pojem morálnych zásad tak, ako ho vnímali v rámci západnej civilizácie Starí Gréci, Rimania, scholastici či osvietenskí myslitelia. Pre nich je morálka siahnutie po nejakom instantnom dobre, niečo, čo je príjemné a jednoznačné,“ konštatuje Draxler s tým, že ak to funguje takto, ak verejné pôsobenie je skôr „vylievanie neuróz“, ako hľadanie toho, ako naplniť predstavu o funkčných štruktúrach spoločnosti. A absencia morálky týmto ľuďom bráni v pochopení napríklad aj politiky. „Pretože politiku naši kvázi intelektuáli proste nechápu, to je tiež bez zveličenia. To, že skupiny majú svoju identitu, motivácie, schémy orientácie a politicky s tým musíte nejako pracovať.“
Draxler sa v závere statusu vracia k otázke z úvodu, či sa upokojí turbulentná situácia, ktorá prináša vždy nejaké protesty, hrozby rôznych kolapsov či odňatia eurofondov a vynucovanie si kadečoho. To síce nevníma, ako najväčší problém krajiny, no to občan vidí najviac. Navyše tie večné hádky vníma, ako „politickú popravu“, veď načo voliť stále tých rozhádaných.
„Dnes sa táto situácia nedá vyriešiť hrozbou predčasných volieb, pretože sa jednak nakopilo zopár problémov, ktoré teraz vyvolávajú nespokojnosť rôznych skupín obyvateľstva, a jednak sa zvolil taký prístup k verejným financiám, aký sa zvolil (ak by náhodou raz niekto písal analýzu, čo bol hlavný moment, kedy niečo mohli urobiť inak ale neurobili a potom už sa to ďalej rútilo ako rútilo, tak je to tu. Viacerí to doteraz nepochopili, deficit, dlh, ale jedného dňa im to dôjde),“ približuje svoj pohľad Draxler. Tiež si myslí, že ak by dnešné dve silnejšie vládne strany chceli ísť do volieb, zjavne by z nich vyšli so stratami.
„Do toho prichádza vyhrážka prácou s konkrétnymi mocenskými pákami, čo je v poriadku, len to malo tiež prísť skôr. Iste nie je to pekné, ale politika nie je pekná vec. Niektoré veci treba riešiť tvrdo (a skryto). Problém je tiež, že voliči v zásade nechcú, aby to celé niekto nejako konkrétne riešil. Oni chcú, aby to už nebolo, samo, aby bol kľud. Ale na to sú už jednotliví aktéri príliš rozbehnutí, už zacítili, ako sa môžu realizovať a nie sú to len jeden alebo dvaja ľudia, tých blúdivých striel je vcelku dosť. Tí vo väčších kreslách sa to budú snažiť riešiť ďalšou "aktivizáciou jadra", rétorickými manévrami. Nejakú časť podpory to zastabilizuje, ale že by to už teraz malo potenciál vytvárať politicky bezpečnú situáciu na tri roky, o tom by som si dovolil pochybovať,“ predpovedá politik.
„Je možné, že v zime k predelu nakoniec príde. Teda k pomerne ráznym manévrom (vrátane čiastočného "cabinet reshuffle"), ukázaniu novej krvi, nasadeniu pevného riadenia. Je to možné, ale na rázne riešenia by musela byť aj nejaká motivácia, lebo to nie je jednoduché, začať rázne robiť poriadky a prekúsavať sa vnútornou opozíciou, to by muselo za niečo stáť. Uvidíme. K pokusu o niečo podobné takmer určite dôjde, otázka je, či to naozaj bude mať primeranú razanciu. Ak nie - tri roky pomerne vážnych problémov, stagnácie, narastajúcej podráždenosti v spoločnosti,“ uzatvára Draxler.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik