Je najprekladanejším autorom, píšucim v Slovenčine. Dlhodobo kraľuje rebríčkom v čítanosti slovenských autorov. Jeho knihy posilňujú povedomie Slovákov o ich osobnostiach – Dubčeka, Baťu, či Stodolu nám priblížil pútavou formou, ktorá aj zaujme, aj poučí. A predsa je u tých, ktorí rozhodujú o finančnej podpore zo štátnej kasy nepohodlný. Z Fondu na podporu umenia nedostal (za minulej "éry") ani cent.

Spisovateľovi nebolo štipendium priznané kvôli údajným nekvalitným ukážkam. Banáš preto v Pluske konštatuje, že peniaze boli štedro rozdané autorom, ktorí so svojimi dielami nemohli mať také výdavky, ako on. Podporená bola tiež jedna z členiek komisie. Banášov odkaz pre členov komisie a umelcov preto hovorí o pokrytcoch. Jeho knihy stále idú "ako teplé rožky". V súvislosti s románom o Stodolovi konštatuje, že zažil množstvo fantastických momentov, pre Plusku tiež poznamenal, že Stodola bol dobrým priateľom Alberta Einsteina, ktorý si ho vážil. FPU má zrejme iný názor. Banáš je zakázaný na mnohých miestach, no kým si jeho knihy žiadajú ľudia, môže byť spokojný.

Podporu nechcel na ničnerobenie

Banáša nahneval prístup Fondu na podporu umenia (FPU). Ten ešte začiatkom minulého roka žiadal o štipendium, ktoré by pokrylo časť finančných nákladov na cestu do Zürichu, kde Aurel Stodola väčšinu svojho života pôsobil.

„Bolo to ešte v januári 2023 v rámci výzvy číslo 8. Nikdy predtým som od nich nič nechcel, no komisia zhodila moju žiadosť zo stola. Navyše s urážlivým a paušálnym odôvodnením, že ukážky z diela boli nekvalitné,“povedal Banáš – skúsený spisovateľ so 44-mi titulmi a takmer pol miliónom predaných výtlačkov na konte.

Podporená členka komisie

„Je pôvabné, keď sa o mojom texte takto vyjadrili ľudia, z ktorých okrem niektorých netuším kto sú a čo v literatúre dokázali. Je mi ozaj ľúto, že napísanie románu o jednom z najvýznamnejších svetových vedcov Aurelovi Stodolovi v úvodzovkách komisia nepodporila, na druhej strane rozdala štedro peniaze autorom a dielam marginálnym. Sú medzi nimi aj dvaja básnici, pričom si neviem dosť dobre predstaviť, aké sú náklady potrebné na vynaloženie básnickej zbierky. V jednom prípade bola medzi tými, ktorým bolo štipendium schválené, priamo členka komisie,“ konštatuje ďalej spisovateľ

Odkaz bez servítky

„Priatelia, plačúci a protestujúci „umelci“ niet takého veľkého zrkadla, ktoré by ukázalo všetky vaše pokrytecké tváre,“  vyjadril sa Jozef Banáš tvrdo. Autorova kniha napriek tomu, že nebola podporená z FPU vyšla a žne úspechy.

„Vydavateľstvo Ikar ho uviedlo na trh v máji, pri príležitosti 165 výročia narodenia Stodolu. Boli trochu pesimistickí. Z Baťu aj Štefánika sa predalo po 40 000 kusov, no veľmi príjemne prekvapil aj Stodola. K dnešnému dňu je preč 7 000 kusov a počítame, že do Vianoc to bude aspoň 10 000 kusov. Práve robíme dotlač a prekladá sa aj do nemčiny,“ hovorí so zadosťučinením autor.

Napísať životopis nie je len tak

Okrem cestovania za informáciami si písanie románu o Stodolovi vyžiadalo mesiace návštev v rôznych archívoch a tiež zanietenie. Podľa jeho vlastných slov ho počas tých mesiacov nebudil budík, ale nadšenie z práce.

„Bolo to veľmi obohacujúce aj pre mňa. Vďaka angažovaniu sa slovenského veľvyslanca vo Švajčiarsku Alexandra Micovčina mi v Zürichu pripravili nielen prehliadku prakticky všetkých ešte jestvujúcich miest, kde sa Aurel Stodola pohyboval, ale aj všetky dostupné archiválie,“ dopĺňa spisovateľ.

Fantastické momenty

„Posedieť si v slávnej Grand Cafe Odeon, kam chodieval, nazrieť do skrinky Alberta Einsteina, mať možnosť porovnať záverečné vysvedčenia Stodolu a Einsteina, či spraviť si fotografiu s veľvyslancom Alexandrom Micovčinom a zahraničným tajomníkom rektora Andreasom Hägströmom pri Stodolovej buste, bol ozaj zážitok. Na túto bustu môžeme byť obzvlášť hrdí. Na kedysi najslávnejšej technologickej univerzite sveta E.T.H. pôsobilo dvadsaťdva nositeľov Nobelovej ceny, no panuje tu zákaz vystavovania búst velikánov. Jedinou výnimkou je Slovák Aurel Stodola,“ popísal Banáš svoju mimoriadne zaujímavú skúsenosť pre Plusku.

Najmladší profesor

„Bolo to v roku 1892. Mal iba 33 rokov. Už počas štúdia bol najlepším študentom s najvyšším hodnotením, mal samé šestky. To bola vtedy najlepšia známka. Jeho profesorský kolega Albert Einstein mal prospech výrazne horší,“ približuje Banáš s tým, že Stodola a Einstein boli blízki priatelia.

„Keď beriem do rúk pero, aby som napísal zopár slov o Stodolovi, majstrovi techniky, o citlivom a zároveň rozhodnom mužovi, cítim, že moje vyjadrovacie prostriedky sú prislabé, aby som o ňom povedal všetko tak, ako si právom zaslúži,“ vyznal sa voči Stodolovi jeho priateľ, vedec Albert Einstein. FPU však má celkom iný názor.

„Sebavedomie každého národa stojí aj na tom, ako si váži svoje významné osobnosti,“ je presvedčený Jozef Banáš.

Zakázaný autor

„Už ma zakázali v Dolnom Kubíne, vo VÚC Trnava, Bratislava Karlova Ves, Nové mesto, tam mi zakázali v stredisku kultúry na Vajnorskej aj moju šou. Je toho veľa. Čím viac ma zakazujú, tým viac ma ľudia čítajú,“ vyratuje Banáš, ktorý s tým evidentne nemá problém, veď napriek tomu je nejčítanejší...

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik