Pavlína Valovičová sa po štúdiu humanitných vied a komunikácie v Taliansku vrátila na Slovensko. Tu pôsobila v piatich rôznych korporácií, ale ako členka Progresívneho Slovenska sa dostala aj k politike. Portálu Postoj poskytla rozhovor, v ktorom priblížila svoje skúsenosti z oboch oblastí. Tvrdí v ňom, že z PS „ušla“ – cítila sa tam, ako v sekte, kde sa žiadna, ani najmenšia názorová odchýlka netolerovala.
Pavlína v rozhovore prezradila, aký je jej vzťah k feminizmu a čo to podľa nej je. Rozhodne však nie je za prijímanie na základe nejakých rodovo vyvážených kvót, ktoré v politike považuje za populizmus, na čo uviedla aj príklad. V Progresívnom Slovensku pôsobila rok. Dohnal ju tam strach z toho, že sa do parlamentu dostanú „fašisti“ okolo Mariána Kotlebu. O fungovaní v strane mala inú predstavu a na akom základe vznikla, sa dozvedela až po vystúpení. Ona sama je pravičiarka a PS je extrémna ľavica, ktorá vznikla na podklade západnej ideológie, čomu veľmi nedôveruje – je skôr za riešenia, ako za ideológiu. V PS jej tiež prekážalo, že sa tam netoleroval akýkoľvek iný názor, čo prinášalo veľmi zlú atmosféru.
Aj Valovičová vníma, že v súčasnosti sa za feminizmus mnohokrát skrýva všeličo. Ako ho vníma ona?
„Feminizmus pre mňa znamená, že na to, aby sa žena mohla rozvíjať, musí mať prístup k vzdelaniu a peniazom. Opieram sa o Virginiu Woolfovú, ktorá napísala esej Vlastná izba, kde sa pýta, že keby bol mal William Shakespeare mladšiu sestru, či by ona v tej dobe bola bývala schopná rozvíjať svoj talent tak ako jej brat,“objasňuje mladá žena.
Vôbec však podľa nej nie je v poriadku, riadiť sa kvótami. Prijať ženu na určitú pozíciu len preto, že je žena, nepovažuje za správne. Dôležitá je kvalifikácia, nie správny počet žien a mužov vo firme.
Dnes sa veľmi presadzuje rodovo citlivý jazyk – v reči sa čoraz viac používa zdvojovanie (občania a občianky, čitatelia a čitateľky, klaviristi a klaviristky...). Valovičová s tým síce problém nemá, ale reže jej to uši.
„Myslím si, že to môže u niektorých ľudí spôsobovať aj alergiu a nie je to podľa mňa dobrá cesta, ako robiť povedomie o postavení žien. Keď som dokonca videla tie výrazy ako „poslanectvo“, „študentstvo“, bolo to pre mňa nepochopiteľné. Vôbec neviem, koho má akože uraziť, keď oslovíte ženy a mužov. Ich argument je to, že to vytvára bezpečné, inkluzívne prostredie, ale koho urazíte, keď poviete dámy a páni?,“ pýta sa mladá žena. Podľa nej aj nebinárni ľudia by sa s tým mali vyrovnať. Nechápe, prečo by sme mali kvôli zlomku populácie meniť jazyk.
Napriek tomu, že si ako feministka myslí, že ženy do politiky patria, zostaviť kandidátku politickej strany „pol na pol“ vníma, ako populizmus.
„Vidím v Národnej rade veľa žien s agendou takzvaných ženských tém, ale nevidím tam žiadnu ekonómku. Je tam veľká ponuka pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ale nie je tam ponuka pre iné sektory. Nevidím tam ani žiadne vysokopostavené manažérky, ktoré by zvládli viesť hocijaké ministerstvo,“dodáva Pavlína.
Do Progresívneho Slovenska vstúpila po tom, ako sa nedostali do parlamentu pred štyrmi rokmi.
„Tej strane som začala pomáhať v kampani ešte pred voľbami, lebo som sa veľmi bála fašizmu a bola som silne protikotlebovsky naladená. Keď bol nejaký protest proti fašizmu, šla som naň. No neuvedomovala som si, že politicky aj filozoficky to bola agenda ľavice. Vtedy som to vnímala len občiansky, mala som strach z toho, že v parlamente bol fašizmus,“ priznáva mladá žena, ktorá o sebe hovorí ako o pravicovom type. V ľavici vidí ďaleko viac ideológie, ako obsahu, čo je podľa nej v politike neudržateľné – kvôli ideológii sa nevníma realita. Rôzne prúdy sú podľa nej v každej strane, no v PS ďaleko prevážil ten ideologický. Všetko, čo zažila, jej začalo dávať zmysel, až keď z PS odišla. Vtedy jej prišlo pár informácií o tom, na akom základe strana vznikla.
„Ideológiu progresivizmu zo Západu, ktorej súčasťou je aj woke ideológia. Ja som si totiž progresivizmus spájala s niečím iným, oni mi navyše hovorili, že sú stredová strana. Ľudia, s ktorými som sa stretávala, podľa mňa takisto presne nevedeli, o akú ideológiu ide. Slovo progresivizmus tam nikto ani nespomínal,“ hovorí Pavlína s tým, že politiku veľmi nesledovala, ovládol ju strach a proti tomu chcela niečo urobiť.
„Interná komunikácia a atmosféra tam boli veľmi napäté a toxické. Ľudia sa tam niekedy báli hovoriť, lebo boli zatlačení do kúta, keďže iní ich z pozície moci – napríklad z predsedníctva – zastrašovali. Absolútne sa tam nedá hovoriť o slobodnej diskusii – stačilo, že ste mali trošičku iný pohľad na vec, a už sa na vás pozerali ako na extrémneho oponenta; akoby ste boli z ĽSNS. Cítila som sa tam ako v sekte,“ približuje Pavlína Valovičová. Podľa jej slov mala problém s rodovo vyváženým jazykom. Keď o tom hovorila s viacerými ženami z PS, správali sa vraj tak, ako keby im nútila niečo nepríjemné.
„Mali svoje jasné idey a bolo im jedno, či by to fungovalo alebo nie. Prípadne sa správali vyslovene konfrontačne. Boli tam niektorí ľudia, ktorí iný názor vždy otočili tak, akoby som ja bola proti tej veci, čo bolo neuveriteľne otravné a robilo to hnusnú atmosféru,“ uzatvára Valovičová.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik