Ľavicový politik Juraj Draxler si všimol senzačnú správu od amerických vedcov – tí predpokladajú, že koleso bolo vynájdené ešte pred Sumermi v medených baniach niekde na území súčasného Slovenska. Vzápätí však správu aj koriguje s tým, že americkí vedci vlastne nehovorili o území Slovenska. To už bolo doplneneé redaktorom Českej televízie, od ktorého bol článok prebratý slovenskými médiami.
Čo sa hovorí v pôvodnom článku a akú to má celé súvislosť so vzdelaním, o tom sa Draxler viac rozpísal vo svojom príspevku na Facebooku. Vysvetľuje v ňom, ako vznikajú hlášky typu „americkí vedci zistili...“, ale aj to, ako manipulatívne sa k takýmto zisteniam dá pristupovať. Obzvlášť v dnešnej dobe rozmachu umelej inteligencie. Pripomína, že len vzdelanie človeku dá schopnosť myslieť tak, aby nepodľahol rôznym konšpiráciám prichádzajúcim zo sociálnych sietí. Ukázal, ako ich „zatrhlo“ Rusko a obzvlášť Čína s tým, že ich regulácia by neuškodila aj u nás. Hlavne však vyzdvihol potrebu vzdelania. Len s ním totiž zvládneme rozoznať výstup AI a realitu.
Draxler uvádza na pravú mieru, že v pôvodnom článku je informácia, že koleso bolo vynájdené v rámci kultúry pomenovanej po obci Boleráz pri Trnave, no „rozťahaná“ je cez hranice viacerých krajín.
„Len je pomenovaná podľa toho, odkiaľ pochádzajú najskôr objavené artefakty tejto kultúry. Redaktor, bez vedomostí z histórie či architektúry, potom pôvodnú informáciu trochu zle interpretoval a ešte aj poeticky prikrášlil,“ konštatuje Draxler.
„Teraz k tomu objaveniu kolesa. Článok ľudí z troch amerických vedeckých pracovísk je vysoko špekulatívny. Opiera sa o akýsi matematický model kombinujúci postupnosti pri vývoji kolesa s pôsobením externých (enviro) faktorov. Plus k tomu dodali fakt, že zatial najstarší fragment dreveného kolesa bol objavený na území dnešného Slovinska (podľa uhlíkového dátovania je starý 5100-5350 rokov). To je všetko,“ píše Draxler.
Politik upozorňuje, že publikácia, v ktorej bol špekulatívny článok zverejnený, dáva priestor aj pre voľnejšie rozmýšľanie. Problém ale vidí v práci médií s týmito informáciami. Lebo tie si ich prispôsobia vkusu a preferenciám čitateľov.
„Mimochodom, veľká časť výsmešných anekdot o tom „čo vynašli americkí vedci" vzniká takto. Nejaké pomerne opatrne formulované výskumné výsledky najprv nafúkne PR oddelenie univerzity, keďže vysoké školy najmä v USA a Británii musia značne intenzívne bojovať o finančné zdroje. No a potom si príbeh ešte dodatočne spracujú médiá a z pôvodne pre iných vedcov zaujímavej, opatrne sformulovanej informácie, sa stane nejaké kategorické tvrdenie, alebo aspoň značne nafúknutý záver,“ približuje politik, stručne uvádzajúc pár príkladov.
Draxler práve preto podčiarkuje nutnosť kvalitného vzdelávania s dôrazom na schopnosť myslieť. A to zvlášť v čase prudkého nástupu umelej inteligencie (AI).
„Práve nastupujúca éra umelej inteligencie pekne ukazuje a ešte ukáže ťažkú naivitu kvázi edukátorov, ktorí zvykli z jedného extrému (bezduché, bezkontextové "bifľovanie" údajov a tvrdení) prechádzať k druhému a preháňať to s hlásaním, že dáta si netreba pamätať, lebo všetko sa dá nájsť cez internet,“konštatuje Draxler s tým, že ak nemáte v hlave kvalitnú „základnú mapu témy“, ktorá obsahuje minimálne časovú postupnosť, či dátumy a dáta.
„Kto to nemá, v ére sociálnych sietí a AI bude odsúdený na digitálne nevoľníctvo, nebude sa vedieť orientovať v masívnej spleti informácií, z ktorých mnohé budú podávané čoraz manipulatívnejšie,“ myslí si politik s tým, že kvalitne zorientovaní ľudia si informácie budú vedieť spracovať vo svoj prospech.
Podľa Juraja Draxlera sa dá článok o kolese uchopiť ako východisko pre mentálne cvičenie stredoškolákov o rozvoji konceptu kolesa od valivého pohybu predmetu po guľatine až po kolesá na osi a o tom, ako na vývoj pôsobili faktory prostredia.
„Alebo ho možno, naopak, spracovať pre internetové davy v podobe nejakého emotívneho tvrdenia o histórii, s cieľom zaujať, vyrábať traffic alebo nejaký politický sentiment. Pričom príbeh možno prerobiť do rôznych fantastických podôb,“ uvažuje politik poukazujúc na realitu slovenských sociálnych sietí, kde aj ľudia s kvalitným vzdelaním mnohokrát ukazujú nepochopenie, pričom je veľmi jednoduché manipulovať nimi.
„Z politických hľadísk je potom ťažké to ignorovať a skôr sa s tým nejako pracuje. U nás sa to deje úplne pasívne, politickým surfovaním na konšpi vlnách. Naopak, veľmoci musia pracovať aktívnejšie,“ dodáva politik s tým, že on sám niekedy upozorňuje, že „ruské šírenie konšpirácií“ je v reáli celkom iné, ako je nám mediálne podávané. „To, čo sa posiela do zahraničia, sú proste fakty a tvrdenia podávané z ich strany alebo proste tie, ktoré nevyhovujú druhej strane (nepotrebujete vyrábať konšpi teóriu o americkom politickom systéme, keď vám stačí pomáhať šíriť niektoré pravdivé, nepríjemné fakty),“ upozorňuje Draxler.
Draxler konštatuje, že z digitálneho prostredia je v prvom rade potrebné vytesniť americké konšpi-prúdy. Podľa neho je totiž nebezpečné konzumovať príbehy, nad ktorými nemáme kontrolu. Draxler našiel príklad v časoch pandémie, keď ruská vláda tvrdo zakročila v ľudovej tvorivosti na manipulácie typu „nebuď ovca“. V tejto súvislosti hovorí o určitej potreba iracionality. Tá americká je nahradená rôznymi lokálnymi „babami Vangami“.
„Naopak, čo je celkom zaujímavé, Čína v tomto postupuje skôr v rámci osvietenských tradícií, čo si môže dovoliť aj tým, že internet kontroluje oveľa striktnejšie. Sociálne siete majú napríklad zákonom a regulačnými pravidlami zakázané pôsobiť „oblbujúco" na deti. Konšpi príbehy vo všeobecnosti sú cenzormi dosť obmedzované, aj preto, že Čína má so sektárskymi aktivitami svoje skúsenosti,“ približuje Draxler situáciu v ďalekej Číne s tým, že čínskeho cenzora nezaujímajú výplody zakomplexovancov s ich „pravdami“.
„Mimochodom, ak by sme sa odpojili od EÚ a pripojili k BRICS možno by sme mohli prebrať ich digitálnu reguláciu,“ myslí si politik.
„Príbeh kolesa naďalej ostáva čiastočne zahalený hmlou vekov, podobne, ako teórie o tom, ktorú oblasť možno označiť za skutočné ohnisko neolitickej revolúcie (začiatok pestovania plodín), šírenie pra-indoeurópskej reči v ére bez písomných záznamov, a tak ďalej a tak podobne. Veľa vieme, niektoré kľúčové detaily chýbajú, a tak sa to snažíme rekonštruovať, aj pravdepodobnostne, rôznymi modelmi,“ poznamenáva Draxler s tým, že je škoda nechať si skladať históriu z podobných článočkov. Pripomína, že minimálne ľudia s vysokoškolským vzdelaním by mali mať určitú mapu, pričom si myslí, že verejnoprávne médiá by sa mali viac venovať histórii. Ak by to bolo tak, aj podobné články by sa čítali inak, lebo by neboli len pasívne prijímané.
„A ešte raz: zbehlosť v histórii ľudstva rozhodne nepodceňujme, študovať dejiny rozhodne treba, inteligentne, s pýtaním sa, ako sa formovali sociálne vzťahy, čo určovalo materiálny vývoj, aké dilemy riešili kľúčoví aktéri. Pretože ono to veľmi pomáha učeniu sa myslieť celkovo. A zároveň - pozor, extrémne dôležitá vec - nám to pomáha, zvlášť v ére soc sietí a AI, riadne sa civilizačne ukotviť a udržať si stabilitu v mori digitálnej útržkovitosti informácií,“ uzatvára Draxler.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik