Tragikomickým výkričníkom nadužívania angličtiny pri jej úplnej neznalosti (u toho pána však ide o neznalosť nielen angličtiny) bolo ono legendárne - príhovor vtedy predsedu vlády (!?!) Igora Matoviča pred summitom v Bruseli. Ten sa totiž zmenil na trápnu frašku v momente, keď pred novinárskymi štábmi z celej Európy vypustil s pokojom Angličana z úst ono nikdy nehynúce "One time, Next time." On toho vypustil z úst veľa, ale toto je pomník. Pomník čoho, to si doplňte. Nedalo sa na to nespomenúť si, keď sa "von" dostala správa, že ministerka Martina Šimkovičová si chce nielen posvietiť na anglicizmy vo verejnom a najmä v mediálnom prejave na Slovensku.
Vždy, keď počujem výrazy ako "big", "mega", ale najmä "wau", tak si spomeniem - hlavne pri tom "wau" na zvuk, ktorý vydávajú moje veľké vráta do mojej stodoly pri ich otváraní. Nemám však ani zámer a ani chuť vyťahovať všetky jazykové paškvily, ktoré vychádzajú z úst "Slovákov", mysliacich si, že sú "globálni a progresívni" vždy, ak zo seba vysypú niečo anglicky znejúce. Stačí jedna stáž v USA (kto na nej nebol, ako keby neexistoval), alebo výlet na Times Square s lepeňákom v batôžku a na Slovensko sa vracajú experti na angličtinu na úrovni prekladateľ. Takáto primitívna neznalosť angličtiny prekvitá najmä v našich primitívnych mainstreamových médiách, ale aj u primitívnych politikov.
Neovládajú spisovnú slovenčinu a dopúšťajú sa celej plejády jazykových zverstiev. Je iné urobiť chybu, preklep a je iné prezentovať sa snobsky progresívnymi anglicizmami. Robiť zo seba ešte väčšieho idiota, ako sa v skutočnosti javí. No neschádza mi z mysle to príkladné a vzorové "One time Next time" Podmienkou prijatia vysokoškolsky vzdelaného človeka do zamestnania u nás je znalosť angličtiny a absolútne nepochodí, ak ovláda na tlmočníckej úrovni napríklad trojkombináciu francúzštiny, nemčiny a španielčiny a to si ešte zo skromnosti nenapíše znalosť ruštiny. Mimochodom, proti samotnému anglickému jazyku nič nemám, rozhodne som však proti jeho zhovadilej "americkej" verzii, ktorá sa u nás prezentuje ako angličtina. Shakespeare sa obracia v hrobe ako ventilátor.
Za najmenej dvadsať rokov ich platnosti som nezaznamenal voči nim jedinú výhradu. Som si však na sto percent istý, že progresívni Šimečkovci a celá nekultúrne vrieskajúca "kultúrna obec" pod ich roztlieskavaním zas bude najmenej mesiac žiť pobúrením zo štátnej preferencie štátneho jazyka slovenčina v štáte Slovenská republika. Veď je to predsa tak nelogické - na Slovensku zákonom chrániť slovenčinu, tak nekultúrne a neprogresívne, neliberálne. Francúzi majú dokonca zákonom stanovený podiel filmov anglosaskej produkcie oproti filmom z francúzskej a Európskej produkcie v ich televíziách a v ich kinách. U nás by mohli pokojne pri platnosti takého zákona zavrieť kiná a vypnúť televízne vysielače. Pretože progresívna "kultúra" u nás žije z tupej nekultúry.
Geograficky patrí Slovensko niekam úplne inam ako do anglického jazykového priestoru
Nechápem, prečo sa tu v takej intenzite, v akej sa zneužíva a doslova przní angličtina, nepoužíva napríklad nemčina. Nehovoriac o tom, že ak si zbežne pozriete cenové ponuky jazykových kurzov napríklad v susednej Viedni, zistíte, že najdrahšie kurzy a najobsadenejšie sú kurzy ruštiny - pre pokročilých.
U nás panuje akési zvrátené povedomie, že jedinec ukazuje svoju príslušnosť k "svetovosti" - prepáčte za výraz - "sraním" čohosi z huby, čo považuje za angličtinu. Aby nebol "out", aby bol "in". Som nielen za zákonom stanovenú ochranu slovenčiny v mediálnom a politickom priestore u nás, som aj za využívanie sankcií, ktoré už dávno v zákonoch máme, no nikto sa nikdy ani len nepokúsil či neodvážil uložiť ich priestupcom. Som za to, aby sa tu nastolila "normálnosť" v slovenskom jazykovom prejave, nie nejaký progresívny sprznený jazykový exhibicionizmus. Moja mama, keď ešte žila, narodená vo Francúzsku, no u nás celoživotná učiteľka slovenčiny, sa ma často pri večerných správach pýtala, čo tam vlastne drístajú. Mala smolu, ovládala iba francúzštinu, taliančinu, ruštinu a španielčinu. A, samozrejme, slovenčinu. A to je na Slovensku zjavne na dorozumenie sa nedostačujúce.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik