Zavádzanie adresnej pomoci na Slovensku bude mať tvrdé a nespravodlivé dopady na strednú triedu a pracujúcich, ktorí už teraz nesú najväčšie daňové bremeno. Tento systém, preferovaný pravicovými politikmi, ťaží z príspevkov tých, ktorí do štátneho rozpočtu prispievajú najviac, no zároveň im nedáva žiadne adekvátne výhody. Ukazuje sa, že je to nástroj šetrenia na sociálnych výdavkoch a zvýšenia nerovnosti v rozdelení zdrojov.
Výdaje na sociálnu oblasť máme v porovnaní s inými krajinami EÚ podstatne nižšie a sme hlboko pod priemerom krajín EÚ. Na Slovensku je pritom tento prístup prezentovaný ako najväčšia záchrana chudobných a šetrenie v sociálnej oblasti. Problémom je aj sledovanie domácností namiesto individuálnych príjmov, pričom sociálne práva sú individuálne, nie skupinové. Tento spôsob vyhodnocovania dávok často znevýhodňuje strednú triedu a zvýrazňuje nespravodlivosť v distribúcii sociálnych výhod.
"Adresná pomoc je účinná len vtedy, ak je spravodlivo implementovaná," hovorí Martin Halás z Inštitútu sociálnej demokracie. "Stredná trieda nesie najväčšie daňové bremeno, no pri adresnej pomoci je vylúčená z oprávnenosti a nárokov na tieto sociálne programy. Bez primeranej kompenzácie sa daňová a odvodová záťaž na nich len zhorší, čo povedie k prehlbovaniu chudoby aj medzi tými, ktorí balansujú nad jej hranicou."
Na Slovensku by zavedenie adresnej pomoci vyžadovalo komplexný zber údajov o individuálnych príjmoch a výdajoch, čo by v praxi znamenalo neustálu aktualizáciu dát. "Toto nie je reálne," dodáva Martin Halás. "Chudobní by tak boli ešte chudobnejší a stredná trieda by do chudoby pravdepodobne prepadla."
Téma adresnej pomoci a jej vplyv na strednú triedu je častým bodom kritiky v Európe. Stredná trieda je často označovaná ako "zabudnutá", nesie najväčšiu daňovú a odvodovú záťaž, no zároveň nie je dostatočne bohatá na to, aby sa vyhla vysokým daniam, ani dostatočne chudobná, aby mala nárok na pomoc. **"Najbohatší majú veľké možnosti na daňovú optimalizáciu aj ich náležite využívajú, patrí to častokrát k ich statusu. Pracujúci naopak znášajú najväčšie bremeno a teraz sa dokonca diskutuje o tom, že im treba adresne zobrať sociálnu pomoc. To je sociálne nespravodlivosť, zvýši to chudobu a áno, štát na tom v prvom momente ušetrí. Ak však má byť sociálna politika založená na šetrení a zvyšovaní chudoby, tak sme adresnou pomocou na dobrej ceste," kritizuje Martin Halás.
Stredná trieda tak čelí paradoxu, kde masívne financuje sociálne programy, no sama z nich nemá úžitok. Príklady z Nemecka, Švédska a Francúzska ukazujú, že programy, ako napríklad Kurzarbeit, podporujú nižšie príjmové vrstvy, zatiaľ čo stredná trieda, ktorá platí vysoké dane, z nich nemá žiadny priamy úžitok.
Príklady z krajín EÚ, kde adresná pomoc často vylučuje strednú triedu, zahŕňajú:
1. Nemecko: Program Kurzarbeit, zavedený počas finančnej krízy a pandémie COVID-19, pomohol pracovníkom s nižšími príjmami pri znížení pracovného času. Program bol financovaný z verejných zdrojov, pričom stredná trieda, ktorá nebola priamo zasiahnutá znížením pracovného času, z neho nemala priamy úžitok, no stále platila vysoké dane.
2. Švédsko: Je známe vysokým daňovým zaťažením, najmä pre strednú triedu, ktorá prispieva veľkou mierou na financovanie sociálnych programov. Adresné dávky, ako napríklad príspevky na bývanie či podpora v nezamestnanosti, sú cielené najmä na najchudobnejšie skupiny. Stredná trieda, ktorá zvyčajne nezapadá do kategórie prijímateľov týchto dávok, stále platí vysoké dane na ich financovanie.
3. Francúzsko: Diskutuje sa o reformách dôchodkového systému, kde sa adresná pomoc sústreďuje na tých s nižšími príjmami, zatiaľ čo stredná trieda je často znevýhodnená. Dôchodkové programy a rôzne sociálne opatrenia sú navrhované tak, že stredná trieda je nútená prispievať viac, no nedostáva adekvátnu podporu alebo benefity z týchto programov.
Štúdia Harvardu* poukazuje na to, že adresné programy, zamerané na najchudobnejšie vrstvy, často ignorujú špecifické potreby strednej triedy, ako sú náklady na bývanie či vzdelanie detí. Tieto programy môžu zvýšiť daňovú záťaž na strednú triedu bez toho, aby im priniesli primerané výhody.
Podľa názoru Inštitútu sociálnej demokracie tieto diskusie poukazujú na potrebu širšej reformy sociálnych systémov, ktoré by boli spravodlivejšie voči strednej triede a pracujúcim, ktorí nesú najvýznamnejšiu časť daňového bremena. Namiesto presadzovania skratiek vo forme adresnej pomoci, ktorá by ešte viac prehĺbila chudobu.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik