Exkluzívny rozhovor s Jaroslavom Kmeťom, generálnym riaditeľom Sekcie verejnej správy na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky. V rozhovore sa dočítate, aké výzvy na neho čakajú v tejto funkcii, čo ho najviac na práci baví, ako vníma prepojenie medzi verejnou službou a občianskou angažovanosťou a aké kroky robí, aby sa ľudia viac zaujímali o verejný život a jeho fungovanie a mnohé iné.

HD: Vaša kariéra sa posunula z ministerstva dopravy na pozíciu generálneho riaditeľa sekcie verejnej správy na ministerstve vnútra. Aké nové výzvy vás čakajú v tejto funkcii?

Dostal som ponuku od pána ministra Matúša Šutaja Eštoka a pána štátneho tajomníka Patrika Krauspeho zastávať jednu z kľúčových pozícií na Ministerstve vnútra SR. A keďže oboch pánov poznám ako šikovných ľudí zapálených pre vec, ale aj ako veľmi schopných manažérov orientovaných na výsledky, rozhodol som sa túto výzvu prijať.

Pokračujem tak v službe pre štát, pri práci využívam všetky doterajšie skúsenosti, ktoré som nadobudol pri riadení rôznych sektorov. Predtým, ako som začal pracovať v štátnej správe, som dlhé roky pôsobil v komerčnej sfére, vypracoval sa na top manažérske pozície pre strednú a východnú Európu. Verím, že tieto skúsenosti mi pomáhajú pozerať sa na procesy v rámci riadenia štátu komplexnejšie so zreteľom na občana. Pokiaľ ide o poskytovanie služieb, vzťah medzi občanom a štátom je základom fungujúcej spoločnosti.

Spolu s pánom ministrom sme si definovali ako jeden zo zásadných cieľov práve transformáciu verejnej správy. S tým súvisí zavádzanie moderných technológií, ktoré zefektívnia a zlepšia poskytované služby občanom. V zásade ide o to, aby digitálne riešenia nahradili  „papierové“ postupy. Je to výzva, ale keď sa nám ju postupne podarí naplniť, výsledky pocítime všetci, keďže každý z nás je zákazník štátu. Každý z nás potrebuje s úradmi komunikovať, a prečo by sme nemohli komunikovať moderne, online, z pohodlia domova a bez zbytočne zahlcujúcej byrokracie? Štát je veľký organizmus, častokrát nemotorný a ťarbavý, ale bola by škoda keby túto príležitosť prespal. Tak ako vždy, urobím všetko, čo bude v mojich silách, aby oblasť, za ktorú zodpovedám, bola pomyselnou výkladnou skriňou ministerstva.

HD: Čo vás na tejto práci najviac baví?

Sekcia verejnej správy je mimoriadne veľká organizačná jednotka, pod ktorú spadajú tisícky zamestnancov. Zodpovedáme za okresné úrady, ale aj štátne archívy, máme dokonca pod správou aj vojnové hroby. Koordinujeme veľmi veľké a tematicky bohaté množstvo útvarov a projektov, a práve táto rôznorodosť je veľmi zaujímavá.  Najzaujímavejší na nej sú však práve ľudia. Mnohí z nich pracujú v štátnej správe roky, napriek tomu ich práca baví a stále majú chuť veci zlepšovať. Nedávno som v Poprade oceňoval archivárov – dôchodcov, veľmi inšpiratívnych ľudí. Toto povolanie je možno nenápadné, ale mimoriadne dôležité. Kladie veľké nároky na odborné znalosti, ale aj precíznosť a trpezlivosť, zároveň je to aj práca s ľuďmi, a tá je vždy náročná. Archivári často pracujú v nevyhovujúcich materiálno-technických podmienkach a napriek tomu do svojej práce dávajú všetko, považujú ju viac za poslanie než povolanie. Tiež je veľmi zaujímavé počúvať ich výklad, sú to také skryté diamanty, ktoré strážia a skúmajú  náš národný poklad v podobe historických dokumentov.

HD: Často navštevujete regióny a komunikujete priamo s miestnymi samosprávami s prednostami a zamestnancami okresných úradov. Aké sú najčastejšie problémy, ktoré vás zaujali, a ako sa ich snažíte riešiť na centrálnej úrovni?

Ako rodený východniar veľmi dobre viem, že život sa deje aj mimo hlavného mesta. My, ktorí sme sa nenarodili v Bratislave, máme skúsenosť, že každý región ma špecifické problémy či výzvy, ktoré sa nedajú vyriešiť od zeleného stola na ministerstve. Treba ísť do terénu, pretože údaje na papieri častokrát skresľujú realitu. Sú to práve prednostovia, ktorí poznajú do detailov problematiku okresov, ako aj všetky procesy v rámci úradov. Preto, keď chceme na ministerstve veci zlepšovať, musíme brať do úvahy ich zhromaždené dáta. Rovnako aj praktické skúsenosti radových zamestnancov okresných úradov, ktorí sú predĺženou rukou ministerstva vnútra a sú v prvej línii. Teda priamo komunikujú s občanmi alebo riešia konkrétnu agendu a vedia presne definovať, aké zmeny treba prijať, či aké zlepšenia by bolo vhodné aplikovať. V rámci transformácie verejnej správy sú to poznatky, ktoré vieme zapracovať, a preto sa vždy so zamestnancami zhováram, pýtam sa ich na názor. Nápady si zapisujem a beriem ich späť do Bratislavy, kde ich s ďalšími odborníkmi vyhodnocujeme. Verím, že toto je tá správna cesta, keď sa vzájomne počúvame a hľadáme riešenia spoločne.

Za štyri mesiace môjho pôsobenia na ministerstve vnútra som navštívil približne 40 zo 72 okresných úradov na Slovensku. Prednostovia vykonávajú náročnú prácu a ja sa im snažím byť nápomocný. Boria sa často s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov, zastaralou technikou, výrazne väčšou agendou, akú dokážu spracovať, ktorá - aj vzhľadom na vymenované - častokrát z roka na rok narastá. Riešením je práve digitalizácia, dobudovanie klientských centier, zefektívnenie pracovných pozícií, dostupnejšie služby. Je to však postupný proces, no reforma je nevyhnutná.

HD: V minulosti ste sa venovali projektom v oblasti dopravy. Ako tieto skúsenosti využívate v súčasnej práci na Ministerstve vnútra, najmä v oblasti verejnej správy?

Ako štátny tajomník ministerstva dopravy som si zadefinoval základné princípy mojej práce, ktoré implementujem aj na ministerstve vnútra. Jedným z nich sú otvorené dvere. V skratke to znamená, že sa u mňa doklope každý, nezatajujem sa, komunikujem, som k dispozícii. Som dostupný napríklad pre všetkých prednostov okresných úradov na Slovensku, majú dokonca na mňa aj súkromné číslo. Ďalším princípom je ten spomínaný stôl na ministerstve, ktorý pravidelne opúšťam, aby som pracoval priamo v regiónoch. Som presvedčený, že nemôžem rozhodovať o niečom, čo dôkladne nepoznám, preto pravidelne cestujem po Slovensku, aby som mapoval efektivitu či vyťaženosť jednotlivých úradov, ale zároveň získal spätnú väzbu zamestnancov. Tretím princípom je transparentná komunikácia. Na sociálnych sieťach pravidelne informujem o pracovných krokoch, pretože práve každodenná mravčenia práca býva často neviditeľná. Som presvedčený, že orgány verejnej moci a ich predstavitelia majú povinnosť informovať o svojej činnosti, keďže sú financované z verejných zdrojov. Verejnosť ako ich hlavný „akcionár“ by mala dostávať kvalitné a plnokrvné informácie, o tom ako sú tieto prostriedky využívané.

HD: Vaša láska k behu je známa, zúčastňujete sa rôznych podujatí po celom Slovensku. Čo pre vás beh znamená a aké hodnoty v ňom vidíte pre verejnú službu či osobný rozvoj?

Beh mi poskytuje možnosť vyčistiť si hlavu, prísť na správne riešenia mnohých zložitých situácii. Zároveň človeka učí disciplíne. Viete, že neexistuje zlé počasie, len zle oblečený bežec? Treba prekonávať prekážky, odhodlať sa a úspech sa vždy dostaví. Nielen v športe, ale aj živote.

Zúčastnil som sa mnohých polomaratónov. Naposledy som si bol zabehať súťažne v septembri na Archívnej desiatke, ktorú organizuje Štátny archív v Nitre. Mojou účasťou som sa snažil podporiť a zviditeľniť akciu, ktorej cieľom je propagovať zdravý životný štýl aj medzi zamestnancami ministerstva vnútra. Starám sa o svoje telo a myseľ, už štyri roky som vegetarián. To však súvisí aj s láskou k zvieratám, nielen so životným štýlom.

HD: Ste aktívny aj v záchrane koní. Čo vás k tomu viedlo a aké posolstvo by ste chceli odovzdať prostredníctvom tejto činnosti, najmä v súvislosti s ochranou zvierat a prírodou?
Manželka opustila vysoké manažérske pozície, aby sa naplno venovala nášmu azylu pre týrané zvieratá Nádej pre kone a ľudí. V oblasti týraných koní supluje štát, ktorý sa tejto problematike dostatočne nevenuje. Máme doma 21 adoptovaných koní a tých, ktoré manželka umiestnila, a tak zachránila pred rozsudkom smrti či týraním, sú desiatky. Kone sú čistá duša, čokoľvek do nich človek investuje, to vrátia. Koňa len tak nedonútite urobiť čokoľvek, musíte ho presvedčiť. Autoritatívne osobnosti teda pri nich rýchlo pohoria. Kone ma naučili trpezlivosti a pracovitosti. Pri nich mi začína aj moja pravidelná druhá „fuška“. Po návrate z práce sa prezlečiem z obleku a kravaty do pracovných vecí a niekoľko hodín koňom čistím a robím čo treba. Momentálne máme doma aj 8 psíkov. Rudko, Ella, Zara, Linda, Rusty, Aida, Brita, Sandy a Ruby sú už súčasťou našej rodiny. Niektorí členovia našej svorky už bohužiaľ odišli za dúhový most. Zvieratám sme prispôsobili náš životný štýl, stali sa súčasťou našej rodiny.

HD: Ako vnímate prepojenie medzi verejnou službou a občianskou angažovanosťou? Aké kroky robíte, aby sa ľudia viac zaujímali o verejný život a jeho fungovanie?

Jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol pracovať pre štát je, že ako občan cítim určitý dlh voči Slovensku. Túto krajinu mám rád, vyštudoval som tu, mám tu domov. Verím, že ak môžem napomôcť tomu, aby sa Slovensko rozvíjalo, procesy sa zlepšovali a modernizovali, tak som na správnom mieste. Nemáme sa len pýtať, čo môže krajina urobiť pre nás, ale čo môžeme urobiť my pre krajinu. Ak chceme veci meniť, aby tu bolo lepšie a žilo sa ľahšie, vieme tak aktívne urobiť, napríklad aj tým, že sa rozhodneme pracovať v štátnej správe, ktorá potrebuje mladé talenty aj skúsených odborníkov.

Žijeme v rýchlej, zdieľanej dobe, keď všetko môžeme komunikovať cez sociálne siete a spätnú väzbu dostaneme ihneď. Je to veľmi transparentný spôsob ako môžem občanov informovať o krokoch ministerstva, a tak ich vlastne vťahovať do celého procesu, o ktorý by sa mali prirodzene zaujímať.

HD: Ako vidíte budúcnosť slovenských regiónov, najmä z hľadiska ich rozvoja a podpory verejnou správou? Čo by ste odkázali starostom a primátorom, ktorí sa snažia rozvíjať svoje obce a mestá?

Verím, že nás čaká postupná decentralizácia, posilnenie kompetencií miest a obcí, do chodu ktorých bude štát zasahovať len v nevyhnutnej miere. Štát je kolos, samosprávy sú pružnejšie, presne vedia identifikovať svoje problémy. S tým súvisí aj financovanie, samosprávy majú lepší prehľad o lokálnych rozpočtových potrebách, čo umožňuje efektívnejšie prideľovanie financií a optimalizácie výdavkov.

V rámci podpory zo strany verejnej správy sú pre samosprávy veľkým prínosom aj prednostovia okresných úradov. Prednostovia sa snažia mestám pomáhať s komunikáciou s jednotlivými ministerstvami tak, aby okres napredoval a rozvíjal sa. Je to ďalší dôležitý hlas.

Mnohých starostov a primátorov poznám ešte z ministerstva dopravy, kde sme spoločne riešili infraštruktúrne projekty, ktoré sú kľúčové pre rozvoj  regiónov. Aj dnes ma jednotliví primátori a starostovia kontaktujú, aby sa pochválili, že projekt, ktorý sme spoločne riešili je dnes postavený alebo vo výstavbe. Práca v štátnej správe je beh na dlhé trate, výsledky nevidieť hneď, ale keď sa dostavia, desiatky, niekedy aj stovky hodín práce, odrazu dávajú zmysel.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik