Začať pointou? Urobiť takýto prevratný žurnalistický ťah? No dobre! Svetovú diplomaciu zaujala presvitajúcimi bradavkami a milovníkov filmu "umením" vypiť pollitrák piva na ex. A to je asi tak v skratke všetko. Jeho citujú médiá krajiny so 146 miliónmi obyvateľov plus mnohých ďalších štátov. Ona je zatrpknutá zlobná a závistlivá teta na penzii a on mladý europoslanec. Dokonca ešte stále vysmiaty, takpovediac zatrpknutými tetami - prepytujem -  stále nenasrateľný.

Ľuboša Blahu som v dávnych časoch naozaj nemusel. A Magdu Vášaryovú som kedysi mohol. Lenže iba idiot nezmení názor, ak je dôvodný dôvod názor zmeniť. Netvrdím to iba ja. "Had, ktorý nedokáže zvliecť svoju kožu, musí zomrieť. Takisto mysle, ktoré si nedokážu zmeniť svoj názor; prestávajú byť mysľou.“ —  Friedrich Nietzsche, nemecký filozof, básnik, skladateľ, kultúrny kritik.

U nás taká obyčaj

Keď sa občas stretáva fajta týchto "havlovcov" - myslím tým teraz na zatrpknutú tetu, to ste určite pochopili, a jej podobných, súčasťou rituálu býva vzájomné odovzdávanie si metálov, diplomov a iných bezcenných straníckych listín. Na svoje sabaty chodia s túžobnou otázkou Antona Špelca, inak geniálneho herca Vlastu Buriana - "daj-li mi medaili nebo nedaj-li ji mi".

Stretnutia sociálnych demokratov sú mi bližšie. Ak vynecháme mestské aglomerácie, potom je prítomná aj kde-tu slivovička, kopa úsmevov, dobrá nálada a hlavne - človečina. Áno, možno okorenená aj menej fajnovými výrazmi, aké sa zvyknú používať na tom prvom type stretnutí, ale o to viac trefných, údernejších a výpovednejších. a najmä - úprimnejších.

Pani "Všetko" píše o pánovi Nikto". ZAS.

Veď ide víkend a treba sa aj pobaviť. A od komediantky ťažko čakať iné, ako komédiu. Bolo by to aj necitlivé voči nej. Ešte sa pán "Nikto" ani len nestihol vyzuť zo svojej ruskej cesty a už pani "Všetko" závidí, ohŕňa nos, mudruje, poučuje a hlavne, zas a už koľkýkrát sa nekonečne strápňuje. Ak je pán "Nikto" podľa nej nikto, prečo mu venuje neustále toľko pozornosti? Veď si odporuje - írečito - serie do huby. Možno je to povinná súčasť toho "havlovského" dekóru. Tej progresívnej sociéty, opojenej latečkami a víziou časov "s Amerikou na večné časy a nikdy inak".

Počúval som včera večer jedného "havloida"

S plnými gaťami sa na televíznej obrazovke vyplakával, že Rusi budú čoskoro na našej východnej hranici. A že Bože môj, čo potom? Čo keď... A toto chceme? Nuž, chceme či nechceme to práve tak, ako fakt, že Američania sú už dávno vnútri nášho štátu a nie iba na jeho ktorejkoľvek hranici. Z toho sa však rečník nikdy nepokadí. lebo je to také progresívne. A opäť po rokoch tak angažované! Aj jedno z Bratislavských nmámestí, priamo v historickom centre - veď "Amerika first" - si oplotili. To zatiaľ ani tí Rusi nespravili.

Pani "Všetko" žiada "nanovo založiť Slovensko"

Vďaka, neprosím. Mne stačí to moje Slovensko, ktoré mám rád, to, kde som vyrastal, kde som prišiel o oboch rodičov a kde som ich pochoval k starým rodičom. Kde pôjdem do zeme aj ja. To Slovensko, kde som prešiel všetky horské hrebene a doliny a kde v jednej z nich uprostred nádherného Považia pod prekrásnymi Bielymi Karpatmi dožívam. Nejak sa mi nechce Slovenska s a pod americkou vlajkou. Ani pod tými dúhovými. A už vôbec sa mi nežiada Slovensko ako bojisko šialencov, milujúcich latečka.

A čo teraz s pointou?

Vypálil som si ju už na úvod, tak na záver hádam iba prosba - nech nám tu nejaké figúrky nevnucujú ich militaristické sny. Môžu si ich realizovať kdekoľvek, len nie na Slovensku. To radšej nech sa donekonečna navzájom vyznamenávajú za svoju hlúposť, závisť a nenávisť. Hoci aj s krígľom piva na ex. A vytŕčajúcimi bradavkami.

Vážení naši čitatelia