„Tak sa nám roztrhlo „vreco“ s videjkami politikov s chlebom, hovorí Hlina, ktorý rozumie všetkému. No dnes podľa videjka zo všetkého najviac chlebu a zváraniu mosadze.

Keď ho počúvate, prepadne vás pocit menejcennosti. Porovnávate sa s ním a pýtate sa, či je vôbec možné, aby po zemi chodil  takýto multifunkčný človek. Človek z mäsa a kostí. Veď len povážte!  Politik, kresťan, liberál, hnojár, drevorubač, krčmár, pekár, zvárač, tlčhuba a zabávač. Všetko v jednom. A to som iste nepovedala všetko. Je Lojzo Hlina  vôbec živý tvor? Je to ľudská bytosť? Nemáme dočinenia s umelým panákom bez inteligencie?

A čo som ja  menej ako prezident, premiér alebo ministri Takáč  a Raši? Čertí sa tento podivný tvor. Všetci sa fotia s chlebom. Rozplývajú sa v tom, ako si ho vážia, ako si ho ctia. Ako v starom Ríme. Dajte ľuďom chlieb a hry a prestanú sa búriť. Nuž a teraz vám poviem, milí Slováci a Slovenky, ako si ho vážim ja. Tak šup, šup do predajne chleba! Do mojej predajne. Lebo ja mám taký vzťah k chlebu, že som si vybudoval vlastnú pekáreň s vlastnou predajňou.  Týmito rukami! Ja mám skutočný vzťah k chlebu, čo potvrdzuje aj to, že som naučil ľudí zvárať mosadz. Zvárať mosadz je najťažšia zručnosť. Tie presklené poličky s chlebom sú, prosím pekne, z mosadze.  

Tajtrlík rozhadzuje rukami, ukazuje, robí krok doprava, krok doľava. A tu majú aj možnosť vidieť, čo ma mama naučila, že keď chlieb padne na zem, plače.

Áno, presne v takýchto poličkách, ako tu vidíte,  bývajú v klenotníctve uložené zlaté šperky! A prečo ja v nich mám uložené chleby? No lebo pre nás je chlieb náš každodenný zlato. Nie ako pre tých, čo z depehačky  urobili stroj na megakorupciu. Keby si vážili chlieb, tak peniaze, ktoré patria ľuďom, čo pestujú a vyrábajú , by nikdy nedali do rúk mafii, polomafii a tým, čo rekonštruujú kaštiele.

Pozn. redakcie HD: Tento článok  je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.

Vážení naši čitatelia