Súdruhovia museli niekde urobiť chybu. V podstate svojou ideologickou masážou zasiahnu iba asi tak každého štvrtého (niečim povzbudeného) blázna, ktorý ešte to, čo sa volá médiá hlavného prúdu, číta. A to presne zodpovedá volebnému výsledku, ale aj potenciálu liberálov a progresívcov dokopy. A taktiež to dokazuje, že naše médiá nie sú redakcie, ale kancelárie politrukov.

Tejto "teplárenskej" mládeži a iným aktivistom s modrými knižkami asi treba priblížiť schému ideologickej propagandy za socializmu, ktorú dodnes v jej "biľakovskom" mundúre používajú tie takzvané médiá hlavného prúdu. Veď bola svojho času "úspešná", prežila čosi okolo 50 rokov. Lenže, Biľak, na rozdiel od dnešných politrukov, nebol hlupák. Bol všetko, len nie hlupák. Hlupáci sú tí, ktorí sa pokúšajú nastoliť svoj vysnený režim v našom štáte tak, ako to robia. Či už v médiách, čo je nehanebné, bezcharakterné a trestuhodné zneužitie novinárskej profesie, alebo cez priemysel "zábavnej kultúry". Tej, ktorá je všetko, len nie zábavná a len nie kultúrna.

Hviezda vojenského útvaru - politruk

Niečo poznáte z diela Černí baroni. Kapitán Ořech, politruk útvaru, inak v civile B. Tomíček, úplne geniálne stvárnil všetkých tých Naďov, Šimečkov, Šipošov, Jaurové i Remišové. A, samozrejme, aj ďalšie "hviezdy", už na zem padlé, liberálneho progresivizmu.

"Rešpekt" im dávali iba výložky, prípadne - priateľstvo so Sorosom a jeho financie, ide o to isté

Zaujímavý je fakt, že tí najzarytejší rusofóbi si berú vzor politickej práce zo sovietskej armády. Politický komisár (tiež osvetový dôstojník či politruk – pôvodne ruská skratka vzniknutá skrátením originálneho názvu, politický керівник – politický vedúci) bol zástupca veliteľa útvaru (alebo jednotky) pre politickú prácu. Bol to dôstojník (pôvodne spravidla nevojak), ktorý dozeral na veliteľa aj celú jeho jednotku. Filozofiou Červenej armády bolo, že než to, ako vojak Červenej armády bojuje a čím, tak je dôležitejšie, aby vojak vedel za čo a prečo bojuje (teda za Stalina a Sovietsky zväz , vedený KSSZ ). Dnes za Bidena a USA, prípadne Leyenovú.

Pôvodným zmyslom tejto funkcie bolo plné podriadenie vojska straníckej kontrole a udržiavaniu vysokej úrovne patričného ideologického uvedomenia medzi vojakmi. Tento cieľ zostal nezmenený po celú dobu jej existencie. A funguje dodnes v liberálno progresívnej ideológii a praxi i v jej médiách.

Na vine sú vraj politici, uprednostňujúci "alternatívne médiá"

Tak s týmto "grcom" ak použijem slovník "demokrata" Naďa, prišli - ako inak -  Aktuality. "Celková dôvera obyvateľov Slovenska v spravodajstvo dosahuje 25 percent. Vyplýva to z analýzy britského výskumného centra Reuters pre štúdium žurnalistiky (RISJ), podľa ktorého ide o vôbec najnižšiu hodnotu v SR za posledných osem rokov meraní. Autori štúdie Digital News Report k Slovensku uviedli, že jedným z faktorov, ktoré znižujú dôveru verejnosti v tradičné médiá, je „trend mnohých politických lídrov, predovšetkým vládnych činiteľov, uprednostňovať samozvané alternatívne médiá, kde sa im dostáva nekritickej publicity, alebo sa spoliehajú na svoje profily na sociálnych sieťach“." Koniec citátu z júnového vydania titulu.

Nuž a ešte pár krásnych lekcií z hodiny útvarového "politického školenia mužstva"

Volalo sa to PŠM a bola to hviezdna hodina politrukov v ich každodennom fádnom živote, kde bola osviežením iba káva v horčičiaku.

„Tak komunisticky manifest bol spísaný preto, aby sa robotníckej triede dostala do ruky mocná zbraň v boji proti imperializmu. A jedine robotnícka trieda vyzbrojená marxistickým učením je schopná otočiť kormidlo dejín dopredu, späť ňi krok!“

„Súdruh generál, povel na začatie Veľkej októbrovej revolúcie vydal predsa súdruh Lenin, ktorý tak zmiatol politicky zatuchnutý cársky režim, pretože ten povel miesto v októbri vydal až začiatkom novembra…“

"Súdruh kapitán, ktorá loď začala paľbu na Zimný palác?"
"Tak to viem opäť úplne presne, súdruh generále. Bol to krížnik Potemkin! A odvtedy a na jeho počesť súdruhovia v Sovietskom zväze stavajú takzvané Potemkinovej dediny."

Tak, ak si to transformujete na dnešné mediálne časy progresívneho mainstreamu, ste doma! Vitajte!

Vážení naši čitatelia