Vyrastal som v časoch, v ktorých boli muži mužmi a ženy ženami. Nič medzi tým za tým, ani popri tom. Muži boli živitelia, ochrancovia, opory a časté vzory, ženy stelesňovali lásku, výchovu, materinskú vôňu, na ktorú sa do smrti nedalo zabudnúť a láskavé náručie. Áno, feministky už teraz štartujú a nabíjajú trieštivou muníciou. A je mi to v podstate jedno. Aj to, že LGBTI komunita bude tvrdiť, že medzi mužmi a ženami je ešte ďalších 99 nuansí.

Ženskosť mi je stále sympatická a v mnohom aj inšpiratívna a mužskosť akosi konkurenčne obdivná. Aj preto sa už napríklad nedokážem pozerať na televízne správy, v ktorých sa mnohé, ambíciami pretekajúce redaktorky stavajú do pozícií, ktoré by im aj Amazonky závideli. Keďže vzdelanostná úroveň prudko klesá a zdá sa, že to nijako nikomu neprekáža, tak na vysvetlenie - Amazonky tvoril národ bojovných žien, žijúcich pod Kaukazom, na severnom pobreží Malej Ázie. A zrazu čítam, aké osvieženie, v tej temnote surovej beznádeje "nežného pohlavia", ženské vyjadrenie ženy - europoslankyne Moniky Beňovej.

Vzbura ženskosti a ja tlieskam!

Pani Monika to nazvala v statuse na sociálnej sieti  "takým nepolitickým a veľmi osobným čímsi". Pozastavila sa pri tom, že z jej, ženského a materinského pohľadu "feminizmus z nás postupne “vytvoril” akési super ženy. Všetko máme zvládať, ideálne bez emócií, aby sme teda nevyzerali ako hysterky. Máme mať ambície, byť rovné s mužmi vo všetkom a pod."

Nadšene tlieskam a držím palce!

"Nemám ambície ako muži, lebo načo. Pre mňa je odkazom feminizmu neporovnávať sa s mužmi, byť ženou s cieľmi, ktoré chcem ja a áno, mať aj slabosti." Píše Monika Beňová a ja vo svete tých sufražetiek z médií mainstreamu, vyšetrovateliek, prokurátoriek, redaktoriek bez mimických svalov zrazu čítam ženu! Nie celkom dokonalú, jemne ženskú, materinskú, láskavú, pútajúcu. (Opäť vysvetlenie - sufražetky - príslušníčky emancipačného militantného hnutia za zrovnoprávnenie žien, ktoré vzniklo okolo roku 1900 predovšetkým v anglosaskom prostredí, pričom najsilnejšie sa presadzovalo v Spojenom kráľovstve. Hnutie sufražetiek často používalo až extrémne formy boja.)

"A stáť si aj za tými slabosťami. Rovnako ako za tými cieľmi" - píše či vysvetľuje to "také veľmi osobné čosi" Monika Beňová

"Prečo to píšem? Rečnícky sa pýta autorka textu. "Lebo mám často pocit, že sa od nás očakáva akosi stále viac. A že tie mladé kočky, ktoré sú naše dcéry, to fakt nemajú jednoduché. A že my 50+ by sme im mali byť oporou a dodať im odvahu povedať, že sa im nechce byť superženami. Že majú právo na omyly a slabosti, lebo patria k životu a že keď sa s tým naučia žiť, tak sa z toho neskor nezrútia. A tiež že hľadať oporu u vlastných priateľov, manželov či partnerov je absolútne v poriadku." 

Howgh! Niet čo dodať!

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik