V súčasnosti vyšli popri iných dve knihy. Jedna, s veľkou reklamou v červených denníkoch, sa venuje „nedosiahnuteľne dokonalým našim chlapcom“. Tá druhá je príbehom človeka, ktorý má niekoľko nálezov Ústavného súdu o tom, že vo väzbe bol 535 dní držaný neoprávnene. Jeden z autorov – advokát Martin Ribár v Rozhovoroch s Mimi Šramovou hovoril aj o tom, aké boli okolnosti vzniku knihy a čo v nej nájdeme.

„Kniha je inšpirovaná v podstate tými udalosťami, ktoré som zažil na vlastnej koži, ale nielen ja, ale aj mnohé ďalšie osoby. V tých ostatných troch-štyroch rokoch sme tu mali niečo čo ja nazvem hypertrofia trestného práva a dokonca zneužívané štátnej moci a trestných konaní,“ hovorí Ribár v úvode rozhovoru pripomínajúc nie len vykopávanie dverí nad ránom, ale aj vznášanie mnohých obvinení, vedenie trestných konaní, ktoré boli podľa jeho názoru nezákonné.

Inšpirované „našimi chlapcami“

Advokát pripomína, že termín „naši chlapci“ vymyslel pre skupinu vyšetrovateľov vtedajší policajný prezident Hamran a výraz už zľudovel. Pritom ich konanie najlepšie vystihuje citát „účel svätí prostriedky“. Medzi prípadmi, ktoré vyšetrovali, pritom neboli len mediálne zaujímavé kauzy, ale bolo ich oveľa viac. Ribár dlhodobo hovorí, že tu došlo ku krivení práva v desiatkach rôznych trestných konaní od úplne obyčajných, až po  tie politické.

„Aj tam sa objavujú závažné podozrenia, že došlo k manipulácii a inštruovaniu svedkov,“ podotýka advokát.

To bolo na román

Podľa Ribára celá myšlienka vznikla pri rozhovoroch s priateľmi.

„Je to tak strašne zamotané, tak komplikované je to tak rozsiahle až niekto povedal tak prečo z toho neurobiť knihu? Priznám sa, ja sám a žijem veľmi zvláštne životné obdobie, kde na jednej strane sa snažím dať zdravotne dokopy, pretože tá väzba mala na mňa naozaj veľmi zlé následky. Taktiež, snažím sa uživiť rodinu, čiže snažím sa skombinovať to všetko,“ priznáva advokát s tým, že mu bežia ešte dve trestné konania, ktoré trvajú už päť rokov a on sám by bol najradšej, keby sa už skončili. Na pojednávania sa vyslovene teší, lebo má veľa dôkazov vo svoj prospech.

 Pravda oslobodzuje a pravda sa vždy ukáže, len je to niekedy trvá

To je hláška, ktorú Ribár povedal pri prezentácii knihy. O veciach ale treba hovoriť, lebo časom niektoré veci upadnú do zabudnutia. Lenže počet ľudí, ktorých sa krivenie práva, o ktorom advokát hovorí, je príliš veľké na to, aby sme ich mohli len tak prejsť mlčaním. Pritom 565 dní v kolúznej väzbe plynie inak, ako bežná väzba v minimálnom stupni stráženia.

„Tá kolúzna väzba, v ktorej som bol 16 a pol mesiaca z tých 18 a pol mesiaca, to bolo také extrémne obmedzenie pohybu, kontaktu s rodinou... Jednoducho nedá sa to len tak opísať a celé to posolstvo tejto knihy je poukázať na to, že nespravodlivosť sa môže stať komukoľvek,“ upozorňuje Ribár v Rozhovoroch s Mimi Šramovou s tým, že pred nálezmi Ústavného súdu oči zatvára aj časť verejnosti.

Rozhodnutia ESĽP sú len otázkou času

„Máme aj jedno rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, týka sa to pani sudkyne Cvikovej. Ktorý konštatuje nezákonnosť takéhoto výkonu väzby. A ja som to opakovane hovoril. Nechcem byť zlým prorokom, ale tých rozhodnutí hlavne ESĽP bude masívne pribúdať. Pokiaľ ESĽP rozhodne, trvá to niekoľko rokov s tým, že musíte vyčerpať najskôr všetky vnútroštátne prostriedky nápravy a až potom sa obrátiť naň,"  upozorňuje Ribár očakávajúc množstvo rozhodnutí tejto inštitúcie o nezákonnosti väzby v niekoľkých desiatkach prípadov.

Veľa vecí bolo fiktívnych, niečo malo reálny základ

Ale späť ku knihe. Ribár upozorňuje, že so spoluautorom knihy trvajú na tom, že veľa vecí v knihe je románových, no mnohé mali aj reálny základ. Napríklad aj to, že jeho spoluväzni neboli vyberaní úplne náhodne.

„Dali mi na celu človeka ktorý bol personálne prepojený na osoby, ktoré istým spôsobom niekde v pozadí vystupovali v mojom trestnom konaní, čo nepovažujem za náhodu. Taktiež postupom času sa ukazuje, že páni vyšetrovatelia z NAKA mali svojich známych alebo nazvime to svojich ľudí v jednotlivých väzniciach a takýmto spôsobom vedeli vplývať aj na väznené osoby,“ poznamenáva právnik s tým, že niektoré veci sú čistá fikcia a niektoré sa stali presne tak, ako boli opísané v knihe.

Samovraždy vo väzbe

Ribár poukazuje na fakt, že je tu mnoho úmrtí, či samovrážd počas trestných konaní. On tak nikdy neuvažoval.

„Niekto by to možno bral ako priznanie, alebo že som neuniesol svoju vinu, čo je absolútny nezmysel, ale zároveň jednoducho ja milujem svoju manželku, svoje deti a aj všetkých ostatných,“ hovorí Ribár s tým, že pôvodný názov mal byť o mužovi, ktorý sa nezlomil. On sa však nebojí priznať, že aj on sa zlomil. Lenže spolupracovať nechcel – nedovolilo mu svedomie.

Prečo?

„Viem, ako funguje spolupráca a vedel by som, že by som skôr či neskôr podľa priania určitých ľudí musel vypovedať veci, ktoré sa nestali a na základe mojich nepravdivých informácií by v tej väzbe, kde ja som nevedel vydržať, skončilo mnoho ľudí, ktorí by tam nemali byť a jednoducho s takým pocitom by som nevedel žiť,“ vysvetľuje advokát a zároveň autor knihy.

Viac vo videu:

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik