Jednotliví politici či úradníci v kľúčových krajinách Európskej únie začínajú v existencii EÚ vidieť prekážku, nie prostriedok k prosperite a bezpečnosti. Európska únia sa nachádza na križovatke, kde stráca dôveru nielen občanov, ale aj politikov, ktorí by za úniu donedávna dali ruku do ohňa. Od únie sa odvracajú aj manažéri globálnych korporácií. Ak sa EÚ rýchlo nezmení, čaká ju pád do bezvýznamnosti a postupné chudnutie. Okrem ekonómov a vysokopostavených politikov zazneli aj príklady týkajúce sa umelej inteligencie.

Server Bloomberg publikoval analýzu stavu Európskej únie a dospel k jednoznačnému záveru. Ak nedôjde k okamžitej transformácii, projekt Európskej únie začne upadať do bezvýznamnosti a chudoby. Podľa odborníkov z Bloombergu je EÚ momentálne paralyzovaná politickou neohybnosťou a zkostnatenosťou, ohrozujú ju vonkajšie hrozby ako vojna na Ukrajine či Blízkom východe, nedostatok energií a ich ceny, k tomu sa pridáva už chronická „nefunkčnosť“ ekonomík Európskej únie. Kombinácia týchto faktorov podľa Bloombergu dokáže zastaviť ambície únie stať sa globálnym hráčom, píšu Parlamentní listy.

Okrem toho stagnácia únie ako celku vedie jednotlivé členské štáty k tomu, aby svoju politiku prepracovali v prospech seba, nie celku. A to aj preto, že regulačná politika únie spôsobuje oslabenie ekonomík jednotlivých krajín, ktoré sa logicky bránia.

Bloomberg pripomína, že lídri Európskej únie boli celé desaťročia varovaní, že ich politika nekonečných regulácií povedie k podpriemernému rastu. A práve s týmito problémami sa teraz potýkajú jednotlivé ekonomiky únie. Ako príklad Bloomberg uvádza odklon technologických korporácií USA, ako sú Apple alebo Meta, ktoré odmietli priniesť na európsky trh svoje produkty s vylepšenou umelou inteligenciou. Argumentujú tým, že s reguláciami, ktoré únia uvalila na umelú inteligenciu, nie je možné pracovať. Tento príklad podľa Bloombergu ukazuje neflexibilitu európskeho trhu, ktorý sa sám obmedzuje a odsudzuje tak k neprosperite a k úlohe druhoradého až treťoradého hráča v globálnej konkurencii veľmocí. Podľa Bloombergu sa s takouto politikou Európska únia stane len príveskom väčších a rýchlejších ekonomík.

„Tento vývoj podporuje neschopnosť EÚ konať ako súdržný a dynamický ekonomický blok, čo narúša jej status a znižuje jej schopnosť reagovať na širokú škálu hrozieb od čínskej priemyselnej politiky po ruskú vojenskú agresiu alebo dokonca budúcu antagonistickú vládu v USA,“ píše Bloomberg.

„Ak chcete byť geopolitickou veľmocou, kľúčovou zložkou je ekonomická sila,“ hovorí Guntram Wolff, profesor na Slobodnej univerzite v Bruseli a vedúci pracovník think-tanku Bruegel. „Súčasný rast produktivity Európskej únie je jednoducho katastrofálny. Európa je stále bohatá, ale tieto rozdiely za 20 rokov budú mať obrovské dôsledky,“ povedal Wolff pre Bloomberg. Podľa neho pri všetkých zásadných výzvach dneška EÚ prehráva. Nie je schopná reagovať a byť súčasťou tvrdého konkurenčného prostredia medzi USA a Čínou. EÚ do tohto boja neprispieva ničím.

USA aj Čína podľa Bloombergu využívajú výzvy dneška a snažia sa ich premeniť vo svoju silnejšiu pozíciu v budúcnosti

Ale EÚ je zaťažená ekonomickými modelmi a politickou zkostnatenosťou, ktoré v dnešnej turbulentnej dobe nefungujú a nebudú fungovať. „Niečo sa v tomto svete veľmi, veľmi dramaticky a veľmi, veľmi hlboko mení,“ povedal v rozhovore bývalý poľský prezident Aleksander Kwaśniewski. „Nemôžeme správne reagovať, pretože sme príliš pomalí.“

Denník uvádza, že aj USA a Čína bojujú so svojimi ekonomickými problémami. Čínsky ekonomický zázrak sa spomaľuje, USA zase bojujú so svojím astronomickým dlhom. Ale obe veľmoci majú centralizovaný systém rozhodovania, ktorý zároveň generuje obrovský kapitál, tak v súkromnej, ako aj vo verejnej sfére. Čomu pre-regulovaná a neohebná Európska únia nemôže konkurovať. A podľa Bloombergu je táto jej neschopnosť čoraz zreteľnejšia. Čím dlhšie bude EÚ držať súčasný kurz, tým skôr narazí na plytké vody svojej existencie. To môže viesť k veľmi dramatickým otrasom.

„Skutočne verím, že sme v ohrození. Počas nasledujúcich dvoch až troch rokov, ak budeme pokračovať v našej klasickej agende, vypadneme z trhu. O tom nepochybujem,“ povedal začiatkom tohto mesiaca francúzsky prezident Emmanuel Macron na paneli v Berlíne. Macronove slová potvrdzuje aj čoraz väčšia závislosť Európskej únie na čínskej ekonomike, a to napriek tomu, že sa únia s Čínou nezhoduje na mnohých otázkach. Už len to, že sa EÚ s Čínou nezhodne ani na základných otázkach, ktoré je potrebné riešiť.

„Macron tvrdí, že strata lacných ruských fosílnych palív po invázii na Ukrajinu v roku 2022 a nástup agresívnej priemyselnej politiky amerického prezidenta Joea Bidena s intenzívnymi dotáciami znamenajú rozchod so starým modelom, ktorý umožňoval rozmach európskych ekonomík založených na exporte,“ píše Bloomberg.

„Európa je v nebezpečenstve,“ hovorí David Galbraith, technologický podnikateľ a investor, ktorý svoju kariéru strávil prácou na oboch stranách Atlantiku a vníma svetovú ekonomiku ako uprostred transformácie podobnej priemyselnej revolúcii. „Pozrite sa, čo sa stalo krajinám, ktoré sa nedokázali industrializovať,“ povedal. „Veľa sa im nedarilo.“

Škody môžu dosiahnuť takú úroveň, že medzi ľuďmi aj politikmi projekt EÚ stratí dôveru

Už teraz úradníci a politici kľúčových krajín EÚ začínajú vidieť v únii prekážku prosperity, nie jej záruku, ako tomu bolo doteraz.

Bloomberg nakoniec uvádza, že za problémy stojí geopolitika rozdeľovania, ktorú do EÚ prinášajú konkurenčné veľmoci. „Geopolitika rozdeľovania skutočne funguje,“ hovorí Jamie Rush, hlavný európsky ekonóm Bloomberg Economics. „Čína ovplyvňuje španielsku politiku v rámci EÚ tým, že rozhadzuje trochu peňazí. Orbán jedná beztrestne. To všetko podkopáva dôveru v širší projekt – nielen medzi politikmi, ale aj medzi investormi,“ píše Bloomberg.

Na záver server vypočítal, o koľko by si ekonomiky krajín a jednotliví občania polepšili, keby EÚ mala politiku zameranú v prvom rade na prosperitu. „Analýza Bloomberg Economics ukazuje, že ekonomika bloku by bola asi o 3 bilióny eur (3,3 bilióna dolárov) väčšia, keby držala krok s USA – dostatočne na to, aby zvýšila príjem priemerného pracovníka o zhruba 13 000 eur ročne,“ tvrdí Bloomberg a zasahuje politiku Európskej únie priamo.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik