Meno Ján Berky Mrenica bol nie len vo svete folklóru pojem. Bol primášom legendárnych Diabolských huslí. Jeho syn, ktorý si ako jeho pokračovateľ za meno písal skratku „ml.“ sa prirodzene vydal v otcových šľapajach. Vyrástol v Rusovciach v kaštieli, ktorý patril SĽUK-u a neskôr, keď už jeho otec po porážke nevládal naplno hrať, syn mu ťahal slák. Aj na tie časy si zaspomínal v Diskusii na palete.
Ako milovník folklóru nedá dopustiť na slovenské kroje. Aj v tejto oblasti však podľa neho začal prevládať amaterizmus, ktorý vyčíta médiám. Kedysi sa snažil o politiku, v ktorej chcel vylepšiť situáciu Rómov, no veľmi rýchlo „vytriezvel“ z ideálov. Neodsudzuje ani fakt, keď hudobníci hrajú na predvolebných akciách politických subjektov, zato kritizuje to, kto a ako prideľuje granty. Nerozumie tiež, prečo je nutný ten pohon na ministerku kultúry, ktorá urobila len to, čo mnoho jej predchodcov.
Bohatosť slovenského folklóru
Berky Mrenica upozorňuje na bohatosť a rôznorodosť nášho folklóru. Keďže sa narodil v Podpoľaní, použil príklad, že iný kroj nosili ľudia v Očovej, iný v Detve, hoci je to „cez kopec“. On sám veľmi rád vystupoval v kroji a teší sa z toho, že v súčasnosti sa usporadúvajú aj Dni kroja, kde skutočne vidno tú rozmanitosť, ktorú Slovensko v tejto oblasti ponúka.
Amaterizmus vo folklóre
Hoci sa aktuálne venuje aj jazzu, folklór je pre neho „srdcová záležitosť“. Napriek tomu má výčitky na určitý amaterizmus v tejto oblasti.
„Mám pocit, že dnes chcú všetci hrať folklór a všetci chcú byť umelci a všetci sa hrdia, že sú neviem akí. (...) Chyba nie je v tých, čo sa snažia. Chyba je v tom, že nikto im nepovie, že ,Počúvaj, toto je zlé, toto sa takto nemôže hrať.´ Chýba aj elementárna pokora,“ hovorí hudobník kriticky a ako príklad uvádza rôzne podniky, kde takíto muzikanti chodia po večeroch hrať, mnohokrát zadarmo. Potom sa tam už nedostanú kvalitní muzikanti, ktorí sa hudbou živia. Ako príklad uvádza jedného z vedcov.
„Pán Čekan je veľký vedec a prsí sa, aký je huslista. Huslista je podpriemerný. To ako keby ja som povedal, že trošku ma zaujíma medicína, mám svatovcov neurológov, nebudem sa hrať na vedca, ja budem vždy len muzikant,“ konštatuje hudobník.
Nebol z neho politik
Pamätníci si možno pamätajú stranu HZD, z ktorej vyšiel prezident Ivan Gašparovič. V jedných voľbách za ňu kandidoval aj Ján Berky Mrenica, o čom dnes hovorí, že to bola mladosť-pochabosť. On sám je ľavicovo orientovaný. Čo ho zlákalo do politiky?
„Bol som plný ideálov. Myslel som si, že urobím poriadok v takých veciach, že tú rómsku otázku trošku povznesieme a dostaneme do takého štádia, ktoré by podľa mojich predstáv v rámci školstva mali nejaký význam. Mal som v úmysle internátne školy, kde by sa ľudia aj zamestnali,“ hovorí hudobník o svojich voľakedajších ideáloch s tým, že internátna škola bola na osoh aj jeho otcovi, ktorý práve na internáte zistil, ako to funguje mimo chudoby, v ktorej by inak žil. Zažili to v táboroch aj ženy z jeho rodiny, kde deti obyčajnú sprchu chápali takmer ako zázrak.
Hudobníci hrajúci pre politikov
Dnes je veľkou módou vyhraňovať sa voči hudobníkom, ktorí hrajú na podujatiach, organizovaných politickými stranami. On sám ako hudobník účinkoval na predvolebných mítingoch rôznych strán (KDH, Sieť či Smer), čo je podľa neho prirodzené. Pripomína grandiózny prílet helikoptérou Pavla Haberu na míting HZDS a tiež, že Desmod kedysi pravidelne účinkoval na akciách Smeráckych oslvaách MDŽ.
Téma – granty v kultúre
„Ja som dostal aj také vyrozumenia, že moje dielo nespĺňa umelecké kritériá. Pozriem, kto to písal, kto bol v komisii – ani jeden hudobník. Dokonca som sa na kultminore stretol, že ten pán má zemné práce. Niekto od lopaty bude hodnotiť moju robotu? Toto musí skončiť,“ právom sa pohoršuje hudobník s tým, že nech hudbu hodnotí hudobník, tanec tanečník a výtvarné umenie výtvarník. Aby bol poriadok, musí mať zodpovednosť ten, kto to schvaľuje.
Neoprávnený hon na ministerku kultúry
Hudobník tiež nechápe ten mediálny hon na ministerku kultúry. Zažil vo funkcii ministrov, ako Krajcer, či Kňažko a tí plošne odvolávali koho sa dalo a novinári nič...
„To šlo jedným vrzom, všetci. Ja keď si robím kapelu, nezoberiem si do nej človeka, ktorému neverím, alebo ktorý by mi robil stále zle,“ vysvetľuje hudobník, podľa ktorého sa aj novinári „pýtajú také stupidity, že do televízora hádžem papuče.“
Viac vo videu:
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik