Áno, aj oni. Tak ako Matúš a Juraj spred Teplárne. Preto sa čudujem, že vám dokument Dušana Hudeca Miluj blížneho svojho prekážal, keď ste ho nechceli odvysielať. Alebo ste sa za dvadsať rokov od tohto prípadu „obrátili“? Či LGBT komunita je viac ako židovský pôvod? Ani gejovia, ani Židia nemôžu za to, že sa takí narodili.

Na kauzu s odvysielaním onoho dokumentu si mnohí pamätáme. Boli ste riaditeľom STV a z moci svojho úradu ste nechceli dovoliť jeho vysielanie. Prečo? Lebo Židia neboli naši blížni? Mali iného Boha? Alebo ste mali iný dôvod? Dušan Hudec natočil film o pogrome na topoľčianskych Židov. O pogrome z 24. septembra 1945, teda po vojne. Lebo bezhraničná nenávisť niektorých ľudí voči Židom ani vojnou neskončila. Je smutné, že si museli vypočuť aj také choré názory, že z koncentrákov sa ich vrátilo viac, ako ich ta odišlo.

Teraz ste z moci svojho úradu zrušili zákaz organizovať trenčianskemu gymnáziu Deň pestrosti -  spomienku na zavraždených gejov Matúša a Juraja. Ani títo chlapci nemohli za to, akí sa narodili. Ale tu ide aj o čosi iné . Vy  ste skvelým príkladom toho, ako „vyššia moc“ využíva svoje postavenie a „diktuje“,  čo je správne a čo nie.

S režisérom filmu Dušanom Hudecom som robila rozhovor pre portál školské

Okrem iných otázok som sa spýtala aj na tento film:

Miluj blížneho svojho je film, ktorý by mal byť učebnou pomôckou každého učiteľa dejepisu. Ukazuje, že antisemitizmus mal aj takú „domácu – ľudovú“ podobu. Obyvatelia Topoľčian pogromom v septembri 1945 prinútili Židov odísť a „vyčistili“ tak mesto do posledného Žida. Čo bolo posolstvom filmu? Pamätám si, že STV v Bratislave ho odmietla odvysielať. Prečo?

„V Topoľčanoch vyhnali dvakrát svojich židovských spoluobčanov. Najskôr ich slovenskí gardisti a arizátori natlačili do vagónov a poslali do koncentračných táborov s tým, že sa už nevrátia a ich majetky im zostanú, a po vojne, keď prišli Židia do rodného mesta, dav ľudí ich na uliciach začal biť. Stáli za tým tí, ktorí profitovali na židovskom majetku. Podľa niektorých správ založili dokonca v meste tajnú organizáciu, ktorá sa schádzala na katolíckej fare, s jediným cieľom: navždy sa zbaviť Židov.

Aj po vojne mnohí ľudia v sebe živili iracionálnu nenávisť voči Židom a šírili falošné, poplašné správy: „Židia zabíjajú kresťanské deti a ich krv dávajú do macesov. Židovský doktor Berger chce usmrtiť kresťanské deti injekciami!“ A podobné nezmysly. Stačilo málo, aby pogrom vypukol.

Titul Miluj blížneho svojho... odkazuje na jedno z Božích prikázaní. Ale aby sme milovali blížneho svojho, musíme sa najskôr naučiť milovať seba samého, poznať seba samého, vedieť, kto sme, až potom môžeme milovať druhých. Kto z nás to tak robí a vie?

Film zakázal odvysielať v STV vtedajší riaditeľ R. Rybníček. Údajne preto, že veta, ktorú povedal jeden obyvateľ Topoľčian, by mohla byť v rozpore so zákonom: „Židia a Cigáni, to je najväčšia háveď pod slnkom! Pokiaľ budú žiť, poriadok na svete nebude!“ Ale bola to len zámienka, pretože vo filme sa spomínajú mená gardistov a niektorí členovia vtedajšieho manažmentu STV medzi nimi asi našli svojich rodinných príbuzných,“ povedal autor dokumentu.

Denník SME 24. mája 2004 o tom napísal, citujem:

... vysielanie filmu ohrozila požiadavka riaditeľa Richarda Rybníčka vystrihnúť vetu: "Židi, Cigáni, to je najväčšia háveď pod slnkom, pamätajte si to, pokiaľ tí budú na svete, poriadok nebude."

"Povedal mi ju jeden z účastníkov pogromu," hovorí Hudec. "Keď som k nemu prišiel prvýkrát, ukázal mi dokument – svoj rozsudok a povedal mi, že sa za to nehanbí. Trápilo ho len to, že nemá záruku, že jeho slová vo filme použijem. Rešpektoval som jeho názor, použil som ich, napokon, sú súčasťou širšej výpovede."

A na inom mieste píše, citujem:

Dnes večer odvysiela STV film Miluj blížneho svojho o pogrome na topoľčianskych Židov v septembri 1945. Režiséra Dušana Hudeca upozornila na túto tému Matilda Hrabovská. Prežila Osvienčim a dnes ešte stále žije v Bratislave.

"So všetkými ľuďmi, s ktorými som sa v Topoľčanoch stretol, som sa zblížil," hovorí pre SME Dušan Hudec, "aj keď som sa nestotožnil s ich názormi." Pri rozhovoroch pocítil, že mesto má ešte stále traumu z povojnových udalostí. "Mohol by som mať o desať- pätnásť výpovedí viac, keby sa niektorí nakoniec nezľakli. Mali strach, ako zareagujú topoľčianski potomkovia tých, ktorí arizovali." Koniec citátu.

Denník SME 13. októbra 2004, teda presne pred dvadsiatimi rokmi napísal. Citujem:

BRATISLAVA - Rada STV sa na svojom včerajšom zasadaní opäť vrátila ku kauze dokumentárneho filmu Dušana Hudeca Miluj blížneho svojho. Riaditeľ STV Richard Rybníček ho síce povolil 17. mája vysielať, ale len ako súčasť diskusnej relácie Pod lampou. Mal totiž pochybnosti, či dokument neporušuje zákon.

Licenčná rada už pred časom označila spoločnú sťažnosť štyroch cirkevných organizácii na odvysielanie filmu za neopodstatnenú. Rybníček napriek tomu na septembrovom zasadnutí rady tvrdil, že stále pokladá film za neukončený.

Člen rady Marián Slovák prečítal včera právny posudok kauzy. Navrhol, aby rada prijala uznesenie, že Rybníček svojím májovým rozhodnutím nerešpektoval redakčnú nezávislosť programových pracovníkov. Uznesenie rada neprijala, iba skonštatovala, že "pominuli dôvody", pre ktoré bol film považovaný za nedokončený.

"Ak dôvody neexistovali, nemohli pominúť," reagoval na rozhodnutie rady autor filmu Dušan Hudec. Považuje za zarážajúce, že rada, ktorá je zriadená na kontrolu zákona o STV, nebola schopná rozhodnúť, či riaditeľ porušil zákon, alebo nie. Hudec narážal na fakt, že z 12 prítomných sa až deviati v tomto bode zdržali hlasovania.

Podľa Hudeca je precedens, ak riaditeľ kriminalizuje vlastnú tvorbu STV. "Nie je to rozhodnutie slobodného človeka. Je otázka, či to nie je jeho stranícky postoj," povedal.

Predsedníčka licenčnej rady Valéria Agócs pred časom pre SME povedala, že o porušeniach zákona o STV má v prvom rade rozhodovať Rada STV. "Naše poslanie má iný charakter, my sme regulačný orgán," dodala. (zu)  Koniec citátu.

Napokon film predsa len v televízii odvysielali

Denník Pravda z 15. 12. 2006 o spomínanej kauze hovorí, citujem:

„Vedenie STV neskôr nechcelo film odvysielať. Podľa režiséra Dušana Hudeca sa nedokázalo vyrovnať s faktom, že dokument poukazuje na „zlyhanie katolíckej cirkvi nielen počas klérofašistického slovenského štátu, ale aj po vojne“. Za odvysielanie sa zasadzovala televízna rada, Rybníček to však podmieňoval diskusnou reláciou o filme, ktorý získal viaceré ocenenia na zahraničných festivaloch.“ Koniec citátu.

A tak, aby sa STV vyhla problémom, dokument Dušana Hudeca napokon odvysielala ako súčasť diskusie mimoriadneho vydania relácie Pod lampou. Film zadarmo premietali aj v bratislavskom kine Tatra.

Z reakcií na film:

Jeden z mála dokumentov, ktorý odhaľuje pravdu o nenávisti a nedôvere niektorých Slovákov voči Židom nielen počas obdobia Slovenského vojnového štátu ale aj po skončení druhej svetovej vojny. Dokument odhaľuje skutočnosť, že násilie voči Židom a iným etnikám nebolo len minoritným problémom niektorých Slovákov. Takmer umlčaný pokus o kus sebareflexie slovenského národa voči neľudskému režimu slovenského klérofašistického štátu.

Podobné dokumenty a filmy ako Sophiina voľba a Schindlerov zoznam by som zaviedla ako " povinné pozeranie". Niektorých jedincov by to možno nezmenilo, niektorých možno áno. Som veľmi precitlivená na túto tému a aj vždy budem. Veľký kus môjho srdca a rodinného dedičstva holokaust vytrhol, takže pozeranie takýchto dokumentov je pre mňa, ako vkladanie prstov do otvorenej rany.

Ja som so žiakmi tento dokument pozerala. Môžem povedať, že ticho detí sa dalo krájať. Vynikajúci film o neľudskom správaní. To nenahradí žiadny výklad, žiadne slová učiteľa. Odporúčam, a nielen pre žiakov.

Pozn. redakcie HD: Tento článok  je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik