V stredu vláda rokovala v Modre. V meste, kde istý čas žil a kde aj zomrel Ľudovít Štúr. Kodifikátor spisovnej slovenčiny, vedec, politik, filozof, spisovateľ, básnik, novinár, redaktor a pedagóg. Osobnosť, ktorú na Slovensku pozná hádam každý, kto do školy chodil. Pevne verím, že aj poslankyňa Stohlová o ňom počula. Ako učiteľka som so žiakmi niekoľkokrát absolvovala exkurziu do Modry. Navštívili sme Štúrovo múzeum, Pamätnú izbu aj jeho hrob na tamojšom cintoríne.
Pozornosť Štúrovi venuje aj súčasná vláda. Rok 2025 bude Rokom Ľudovíta Štúra
Ministerstvo kultúry spolu so Slovenským národným múzeom má podľa jej vyjadrenia začať verejné obstarávanie na rekonštrukciu Múzea Ľudovíta Štúra, v hodnote 2,8 milióna eur. V Roku Ľudovíta Štúra sprístupní školám zvýhodnenú návštevu tejto pamiatky. Na rokovaní vláda tiež oznámila, že na obnovu miesta Štúrovho postrelenia vyčlení 170 000 eur a 122 000 pôjde na chodník k Štúrovmu pomníku a pamätníku.
Aj na námestí v Bánovciach nad Bebravou stojí súsošie rodáka z blízkeho Uhrovca
Ako prvé , zároveň najväčšie sochárske dielo venované Štúrovi, bolo s veľkou slávou odhalené v roku 1936. O tejto udalosti som na portáli školské publikovala päť častí s titulkom Mohutné oslavy Štúrove v Bánovciach . Vychádzala som pritom z autentických príspevkov denníka Slovák z 1. septembra 1936.
Súsošie tvoria tri sochy v nadživotnej veľkosti. Na vysokom pylóne stojí bronzová socha Ľudovíta Štúra. Po jeho ľavej ruke na nižšom kvádrovom podstavci sú pod zástavou zobrazené postavy dvoch mladých bojovníkov, vytesané z pieskovca. Jeden z nich drží v ruke meč. Autorom súsošia je akademický sochár Jozef Pospíšil.
K tomuto súsošiu sa viaže sa jedna „vtipná“ príhoda. Či sa to naozaj stalo, neviem, ale traduje sa a ja som ju ešte ako stredoškoláčka počula od svojho učiteľa slovenčiny a dejepisu.
Pred súsoším kľačala staršia dedinská ženička. V rukách žmolila ruženec a modlila sa. Pristavil sa pri nej nejaký mešťan a oslovil ju: „Teta, ale veď to bol luterán!“ Nahnevaná teta sa zdvihla a po tichom nábožnom rozjímaní si takto nekresťansky uľavila: „Ach, bodaj tých šľak trafev! Ja že je to Najsvätejšia Trojica!“
Pozn. redakcie HD: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik