Michal Zoldy, jedna z najvýraznejších osobností slovenskej politickej žurnalistiky, prináša v druhej časti svojho komentára osobný pohľad na štúdium v zahraničí. Vychádzajúc z vlastných skúseností zo študijného pobytu v Anglicku, Zoldy zdôrazňuje, že takáto príležitosť môže byť dvojsečnou zbraňou. Na jednej strane ponúka možnosť reprezentovať Slovensko v tom najlepšom svetle, na druhej však varuje pred nekritickým prijímaním cudzích ideí, ktoré môžu ohroziť jedinečnosť našej kultúry. V čase, keď mnohí mladí Slováci odchádzajú študovať do zahraničia, Zoldyho postreh prináša dôležitú perspektívu do diskusie o zachovaní národnej identity v globalizovanom svete.
Zoldyho pohľad vám prinášame s jeho súhlasom pre našu redakciu v úplnom znení.
______________________________________
ŠTÚDIUM NA ZÁPADNEJ UNIVERZITE SA DÁ VYUŽIŤ, ALE AJ ŠEREDNE ZNEUŽIŤ!
DIEL DRUHÝ
Ísť si trochu pobudnúť a poštudovať na zahraničnej univerzite nie je zlá vec. Vytiahneš päty z vlasti a ak ovládaš cudzí jazyk, tak tam môžeš získať zaujímavé skúsenosti a je len na tebe ako to využiješ. Prípadne, ak si slniečkársky globalista, zneužiješ..... To je ako keď ideš na návštevu a vidíš ako majú hostitelia v záhrade zaujímavo urobenú skalku alebo prakticky a vkusne riešený napríklad interiér obývačky. Lebo do spálne, pivnice alebo na povalu sa ľuďom zásadne nelezie. Skrátka a dobre, nejdeš na návštevu na to, aby si tam závidel a nadával ako je u teba doma všetko nanič.
Aj ja som bol v roku 1994 -1995 na študijnom pobyte ako postrgradualista na Metropolitnej univerzite v treťom najväčšom anglickom meste Leeds. Ako som sa tam dostal, že ma to nestálo ani halier? Jednoducho: ako novinár som pre slovenský cudzojazyčný časopis EUROPA VINCET, v ktorom som bol predsedom redakčnej rady (časopis mal za úlohu prezentovať Slovensko vo svete), urobil rozhovor s prvým britským veľvyslancom na Slovensku Michaelom Batesom. Bol prekvapený, že som ho v liste osobitne požiadal o rozhovor bez tlmočníka, to sa mu stalo prvý raz. Načo by nám bol tlmočník? Rozhovor bol v angličtine, pre časopis vychádzajúci v angličtine - Mr. Bates bol Angličan a ja som angličtinár, píšuci články a úvodníky v anglickom jazyku. Skončilo to tým, že mi veľvyslanec Bates na záver ponúkol študijný pobyt v Anglicku na základe Cheveningovho štipendia, udeľovaného britským ministerstvom zahraničných vecí. Občas treba mať šťastie a ja som tú ponuku neodmietol. V tom čase som pracoval ako prekladateľ na najväčšom výskumnom ústave v oblasti lekárskych vied na Slovensku a zároveň som bol podpredsedom Združenia slovenských novinárov (ZSN).
Študijný pobyt v Anglicku som okrem získavania skúseností využil na prezentáciu svojej vlasti v tom najlepšom svetle. V tom čase v Anglicku veľa našincov nebolo, v Leeds som vraj bol úplne prvý Slovák - čosi ako exotická atrakcia - preto som bol požiadaný o niekoľko vystúpení a besied o Slovensku pre zahraničných študentov z celého sveta. Mal som so sebou hromadu pekných farebných materiálov o Slovensku, ktoré som nechal kolovať, spolu so stokorunovou bankovkou. Študenti z Francúzska ma požiadali o časť materiálov s tým, že budú robiť ročníkovú prácu o Slovensku. Okrem našich prírodných krás, bohatej histórie a kultúry som prezentoval aj naše vyspelé zdravotníctvo a medicínsky výskum. Na recepcii s námestníkom ministra zahraničných vecí Douglasom Hoggom som s ním urobil rozhovor pre môj časopis. Spriatelil som sa s prezidentkou Združenia britských vedeckotechnických novinárov Barbarou Dillsmou a s generálnym tajomníkom Britskej novinárskej únie (NUJ) Johnom Fosterom, ktorý mi ponúkol vystúpenie a besedu o Slovensku na výročnom rokovaní ich Zahraničného výboru v Londýne. Opäť prezentácia Slovenska, podobne ako rozhovor s Dr. Briggsom, predsedom Britského združenia pre podporu a rozvoj vedy, ktorému som predstavil naše zdravotníctvo a vskutku unikátne slovenské kúpeľníctvo.
Osobitne si spomínam na zaujímavý exkluzívny rozhovor s riaditeľom Kráľovského inštitútu medzinárodných vzťahov v Londýne, profesorom Laurencom Martinom, o medzinárodnej situácii a v závere exkluzívneho rozhovoru aj o Slovensku. Sir Martin ma ako novinára požiadal o vysvetlenie, prečo sa Slovensko v roku 1993 osamostatnilo. Jeho Inštitút patrí k veľkým svetovým centrám, kde sa "varí" medzinárodná politika - jedným je Centrum pre strategické a obranné štúdie vo Washingtone a druhým je Kráľovský inštitút v Londýne. Prezentovať svoj názor na dôvody a príčiny rozdelenia Československa takému človeku bola mimoriadna príležitosť vysvetliť, prečo Slováci chceli mať svoj vlastný samostatný štát. > Michal Zoldy: Moji vyučujúci na univerzite v Leeds vedeli, že sa zaujímam o to, ako je Slovensko prezentované v Británii a môj školiteľ a popredný svetový psychológ, profesor Keith Tones, mi priniesol články o Slovensku v britskej tlači, na ktoré som reagoval listom šéfredaktorom, rovnako ako aj listom generálnemu riaditeľovi BBC po ich mimoriadne tendenčnom dokumentárnom filme o Slovensku, ktorý nás v britskej televízii predstavil ako národ utláčateľov rómskej menšiny.... Navštívil som kvôli tomu aj BBC.
V cudzine môžeš toho urobiť veľa - môžeš tam reprezentovať svoju vlasť v tom najlepšom svetle ak si rozumný, všímavý a hrdý Slovák, ale môžeš sa tam aj nechať zaočkovať ideami, ktoré nie sú tvojej vlasti prospešné lebo ohrozujú jej jedinečnú kultúru. Presne ako mi raz v Tatrách povedal dovolenkujúci šéfdizajnér truckovej divízie švédskej automobilky Volvo: "Dajte si na Slovensku pozor, aby ste sa nenechali zamerikanizovať ako my. Nechceli sme americké Švédsko ale bohužiaľ máme ho. Vy si chráňte a opatrujte ako oko v hlave vašu tradičnú a jedinečnú kultúru, vaše kroje, zvyky a spôsob života, vaše tradičné slovenské jedlá, vašu ľudovú hudbu, lebo to je to, čo váš národ robí zaujímavým." To varovanie vyslovil v roku 1993. Nedali sme si žiaľ pozor a stali sme sa tým, čím aj jeho Švédsko.
Ísť do cudziny a odtiaľ kritizovať, či dokonca dehonestovať svoju vlasť pod akoukoľvek "konštruktívnou" zámienkou "podpory demokracie", je prejav vlastizrady - nie je to síce nič v rozpore so zákonom, ale vrátiť sa s tým, že treba Slovensko zglajchšaltovať na spôsob predstáv univerzít ako je Stanford alebo Sorošova stredoeurópska univerzita je mi bytostne cudzie. Nie som primitívny nacionalista alebo "hejslovák" , iba sa držím zdravého rozumu, ktorý nemusí byť nevyhnutne sedliackym.
Autor: Michal Zoldy
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik