PRUSKÉ - Nepoznám nikoho, kto by s takou odvahou, podloženou pravdou praxe, tak zaťal do radov takzvanej kedysi siedmej veľmoci, ktorá sama zo seba spravila za veľmi krátke obdobie predchádzajúcich vlád Matoviča, Hegera a Ódora pod diktátom prezidentky Čaputovej "siedmu bezmoc". Tupú, nevzdelanú, prízemnú klebetnú bezmoc.
Považovali sa za "investigatívcov, záchrancov demokracie, bojovníkov proti dezinformáciám a konšpiráciám" a pritom to boli iba polovzdelané hlásne trúby režimu. Boli a stále sú. Pamätám sa na časy - nie, nemusíte sa smiať, to bolo až po prevrate - keď podmienkou výkonu povolania v oblasti žurnalistiky bola absolvovaná vysoká škola. Teda, dokázateľný predpoklad vzdelanosti a rozhľadenosti. Ak chcel niekto ako novinár písať či hovoriť o ekonomike, musel mať ekonomické vzdelanie vysokoškolského stupňa. To isté platilo o stavbárstve, zdravotníctve, ale aj kultúre. Proste, ak chceš o tom a tom písať, alebo hovoriť, musíš mať o tom informácie, získané vzdelaním.
Aj zvárač musí mať zváračský kurz, bagrista strojnícky, napokon, ak chcete sedieť za volantom, musíte mať vodičák a ovládať predpisy, značky a prvú pomoc. Ak chcete ovládať ako novinár spoločnosť, mali by ste mať vzdelanie. Iba žurnalistické, to nestačí. Každý dobrý žiak základnej školy sa naučí vetnú skladbu a morfológiu. A vedieť správne držať pero dnes už nestačí. Stačí ovládať prstoklad na klávesnici a mať zapnutý textový editor.
Prišli časy Twistu
A pre úsporu financií sa za mikrofón začali naberať "hlasy z ulice". Kecači. Okecávači a tak trošku mediálni exhibicionisti. Nie, nechcem ublížiť všetkým. Twist dal akoby náhodným zázrakom slovenskej i československej žurnalistike aj pár "pojmov". ale to iba preto, že ich nositelia sa vzdelávali a vzdelali. Zaujímavé je, že z nich už nikto vo výkonnej žurnalistike nepôsobí. A signifikantné.
Naopak, na všetkých konkurzoch do redakcií, na ktorých som sa ako ich organizátor mal tú smolu zúčastniť, sa zaužívala nová prax. Dievčatá na otázku, čomu by sa konkrétne v médiu chceli venovať, po dlhšom zvažovaní odpovedali - kultúre. A chlapci bez zvažovania - športu. Jasne, boli hlúpi a hlúpe. Teda, nedovzdelaní, nechápali potrebu posolstva žurnalistu. Mimochodom, ešte zopár rokov po revolúcii sme v spravodajstve a v publicistike Slovenského rozhlasu popri bežnej dennej reholi strávili v knižnici a v dokumentácii týždeň štúdiom podkladov, ak nám bol zverený komentár týždňa. (Ktorý sa, ako žáner, neskôr zrušil, lebo okrem okecávačov momentu už médiá nemali žiadnych analytikov.)
Dnes sú médiá liahňou politiky
Koľkí kandidáti na predvolebných zoznamoch sú vám známi z čias ich pôsobenia v médiách? A napokon, koľkí z médií dnes sedia v poslaneckých laviciach? Nečudujme sa preto, že médiá neposkytujú informácie, ale vopred politicky predžutú propagandu. Často dobre zaplatenú. (Inak, to je celkom zaujímavá oblasť "sivej" ekonomiky.) A keďže sú nevzdelanou liahňou, potom aj ten výsledný politický produkt tak vyzerá. A na druhej strane - aj ten mediálny.
V médiách, najmä tých "hlavnoprúdových", nájdeme dnes všetko. Od kaviarenských flákačov cez narkomanov či už bývalých alebo aktívnych, opilcov až po kadejako narušených psychicky labilných a po pozornosti túžiacich jedincov.
Alebo politicky mocensky neukojených závistlivcov. Sufražetky, "amazonky", "armádu spásy" a kolektív.
Samozvaných prokurátorov, sudcov, žalobcov, vyšetrovateľov - avšak bez vzdelania. Aj katov, ale na to stačí ovládať iba švih sekerou.
Alebo účelovo nevidiacich, prípadne zas príliš účelovo vidiacich "pošahancov".
Taktiež, ako zvykol jeden politický komentátor písavať - "nadšených konzumentov škatuľového vína".
S týmto spolkom by rád predseda vlády urobil nejaký poriadok
Ako Herkules s chlievmi kráľa Augiáša. Nastoliť ako podmienku výkonu práce vzdelanie. Tlieskam! Zriadiť "nejaký úrad", ktorého náplňou práce by bola regulácia médií v nateraz nedefinovanej podobe. Nič horšie ako Matovičovsko - Hegerovsky - Čaputovská cenzúra cez Národný bezpečnostný úrad už nemôže byť oživené. Regulácia nikdy nebude horšia ako vypínanie. Vypínanie bez vysvetlenia, oznámenia, zdôvodnenia. Teda, nič už nemôže byť horšie ako to, za čo tak s nasadením tela, pera i hlasov horlili médiá bývalého hlavného mediálneho prúdu a ich premotivovaní aktivisti. Bičovaní k aktivite liberálno-progresívnymi nevzdelanými hordami.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik