Politický komentátor a renomovaný prekladateľ Michal Zoldy sa vo svojom každodennom zamyslení vrátil k nepeknému pádu poslanca Rudolfa Huliaka (SNS-NK) po nedeľnej diskusii v RTVS.
Zoldy nerozumie absurdnej škodoradosti opozície, pričom pripomína aj hyenistické vystúpenie „komika“, ktorý konštatuje, že si ani premiéra nevieme poriadne zastreliť. Zoldyho zarazilo správanie Huliakovho oponenta Jozefa Hajka (KDH), ktorý sa postavil snáď len kvôli lepšiemu výhľadu na situáciu, ktorá sa mohla skončiť tragicky. V závere konštatuje, že sme sa ako spoločnosť odľudštili a obáva sa toho, čo musí prísť, aby sme sa z tej bezohľadnosti prebrali.
Komentár Michala Zoldyho prinášame bez redakčných úprav:
Nie je to tak dávno, niekedy na jar, čo som v jednom zo svojich komentárov varoval, že to už zašlo tak ďaleko, že ak by niekto z koalície alebo z alternatívnych médií napríklad na verejnosti odpadol, opoziční poslanci a redaktori z troch známych štvavých denníčkov mu neprídu na pomoc, nepodajú mu ani pohár vody a bude im to buď jedno, v tom "lepšom" prípade, alebo sa z toho budú tešiť. Podobne som opakovane varoval, že za takéhoto stavu úpadku morálky a elementárnych noriem ľudskosti a správania sa, mám obavu o bezpečnosť premiéra. A bohužiaľ, stalo sa, čo sa stalo v máji v Handlovej.
Aj po Handlovej, a aj po nedeľnom Huliakovom páde zo šlendriansky zhlobeného pódia, Slovenskom prebehla neutíchajúca vlna nadšenej škodoradostnosti. Zošaleli sme? Nie všetci, samozrejme, ale tí, čo nenávidia Fica, jeho vládu a celú koalíciu až tak, že by ju najradšej pohádzali kdesi z útesu a odišli domov s pocitom dobre vykonanej práce a s natočenými detailnými zábermi, podobnými tým, čo si tie sadistické decká z Miloslavova natočili pred dvomi rokmi keď bili a šikanovali spolužiačku, aby to zverstvo mohli opakovane vychutnávať aj doma.
Že zveličujem? Pozrite sa na tie hovädá, ktoré v stoji aplaudujú keď sa im opakovane vo VIP lóži divadla ukloní prítomný "čestný hosť" a pomaly hrdina opozície Čurilla, ako keby tam na jeho mieste práve nejaký slávny taliansky tenorista dospieval áriu z Dona Giovanniho. Už sme len krok od toho, aby sa tu začal glorifikovať aj Cintula, ktorého americký denník NEW YORK TIMES predstavil v článku z dvanásteho septembra ako amatérskeho básnika bez akejkoľvek spojitosti s opozíciou. Amatérsky básnik..... a bez spojitosti.... také niečo môže New Yorský denník servírovať iba Američanom, ktorí vo svojej tradičnej nevedomosti ani netušia, že tu existuje nejaké Slovensko a má dokonca aj vládu a premiéra, lebo oni tam žijú hurikánovou sezónou a Kamalou Harris a nič iné ich nezaujíma. Iný pabl zase v Prahe na javisku zožne potlesk vyrehotaného hľadiska, zrejme plného amfetamínov, keď tam povie, že si nevieme ani premiéra zastreliť..... Ten chumaj, vraj stand-up komik, v živote nevidel a nepočul vystúpenie takých svetových velikánov stand-upovej brandže, akými bol nebohý americký stand-up komik George Carlin, ale napríklad aj Lewis Black či Richard Pryor. Podobne istá populárna slovenská komička by bez používania najvulgárnejších slov skončila na úrade práce lebo vulgárnosť sa dnes nosí a popularizuje ako vrchol kultúrnosti, bez ktorej na javisko nik ani len nevylezie.
Taký pád zo stoličky smerom dozadu, kedy to človek absolútne nečaká, nemôže sa naň vôbec pripraviť, a navyše nepadá dopredu ale bezmocne dozadu, mohol skončiť ochrnutím a doživotnou paraplégiou. Také veci sa bohužiaľ stávajú a viem o prípade manželky istej známej osobnosti, ktorá je po páde z dvoch schodov už tretí rok v bdelej kóme.
Hnus, čo sa to s nami deje. Zarážajúce je, že aj kádehácky mudrc Hajko sa iba postavil, aby na ten nečakaný výjav v štúdiu lepšie videl, ale nepozoroval som na ňom ani štipku inštinktu priskočiť a pomôcť. Bez ohľadu na to, či priskočia iní, človek predsa musí mať elementárny reflex pomôcť a nemôže zostať pasívne stáť ako nezúčastnený divák. Pravdu tento raz má Edo Chmelár keď nabáda zamyslieť sa a urobiť si test Čaputovou alebo Šimečkom, či by sa aj v prípade ich nečakaného pádu ozval frenetický rehot a nadšenie z ľudskej smoly alebo nešťastia. Trebárs na stránke ZOMRI, to dodávam ja.
Padáme, bohužiaľ padáme a upadáme ako nikdy predtým. Toto už nie sme my, už sa nepodobáme na seba pred hoci len tridsiatimi rokmi - toto je skôr akási bezohľadná zvieracia ríša z Jurského parku. Čo sa musí ešte stať, aby sme sa spamätali, ak ani atentát na premiéra nedokáže otriasť národom tak, aby sa v poslednej chvíli spamätal? Na chvíľu to otriaslo spoločnosť, ale iba na pár dní, možno pár týždňov, ale nič viac...To naozaj musí prísť až vojna, aby sa z nás znovu stali ľudia?
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik