Skôr než ho začnem verejne ľutovať, poviem vám o ňom niečo veľmi, ale veľmi nechutné.
Keby sa Miško nebol narodil, slovenskej politike by nechýbal. Akurát by nepoznala, ako je to, keď vás do nej tlačí vlastný tata, hoci na to nemáte. A tak sa s Miškom do našej politiky dostal jeden veľký omyl.
Nechápem tatu Šimečku. Nechápem
Veď nie je žiadny zasran, a teda vo svojom veku musí vedieť, že politika je panské huncútstvo. Ak platí, že huncút je figliar, šibal, beťár, výmyselník, lapaj, tak potom si myslím, že Miško nie je nič z toho. Miško je, a nech mi to, chudáčik, odpustí, on je taký tĺčik, také malé nemehlo, pajác, nastrčený panák. Ako z dreva vystrúhaný. Veď sa len naňho pozrite. Nemá figúru, nemá rozum ani reč, ako sa na politika patrí. Len hluchí a slepí to nevidia. Je jasné, že tĺčik nemôže vykonávať panské huncútstvo. Aj keď zas musím priznať , že prvú časť pomenovania - panské - Miškovi zrejme neuprieme. Lebo v nóbl spoločnosti meno Šimečka znamená viac ako trebárs Mrkvička. Šimečka je pán NIEKTO a to druhé je nič, nula, podľa niektorých elitárov, Miškovho otca nevynímajúc, spodina, lúza.
A práve na mene Šimečka si Miško zakladá. Aj keď mne je meno jeho deda ukradnuté, mám ho, ako sa hovorí, na saláme. Veď ja vlastne ani neviem, čo také dôležité pre nás urobil. Ale Miško sa ním oháňa, ako, prepytujem, krava chvostom, keď ju muchy hryzú. Oháňa sa dedom, ako by to bol sám pánboh. Pri každej príležitosti sa chytá svojej rodiny. No keď sa Šimečkovci nedávno spomínali v parlamente, ako sa obohacovali štátnymi peniazmi, to už nie, to už bol útok na rodinu. Tam rodina nebola rodina, lebo tam netrpeli.
Mne je vlastne Miška ľúto. Už len za to, že sa ocitol v politike, keď na to nemá. A keď som videla, ako po vyhrážkach, že v dome má bombu, chodil po parlamente ako zmoknuté kura, ľutovala som ho.
Aj za tú bombu.
Miško píše
„Včera večer niekto nahlásil bombu v mojom bydlisku. Len náhodou nebola doma moja 4-ročná dcéra a nemusel som ju evakuovať na ulicu. Ďakujem za profesionálny zásah ÚOÚČ a pyrotechnikom, ktorí to promptne prišli skontrolovať. Po vyhrážkach smrťou mne a mojej rodine ide o ďalšiu ukážku rozoštvávania a radikalizácie našej spoločnosti, za ktoré môže táto koalícia.
Mám preto dva odkazy. Za prvé, prestaňte šíriť nenávisť a začnite robiť normálnu politiku. Máte všetku moc v tejto krajine, tak konečne doručte ľuďom aspoň nejaké výsledky, namiesto chaosu, výhovoriek a útokov na všetkých ostatných.
Za druhé, ak si niekto myslí, že týmto ma zastraší, je na omyle. Moja rodina prežila fašistov, aj eštebákov, aj Mečiara, a fungujeme presne naopak. Každý útok iba posilňuje moje odhodlanie vybojovať pre Slovensko lepšiu budúcnosť.“
Toľko citát Miška Šimečku.
Akosi zabudol na bod po tretie, poviem to teda zaňho:
Po tretie Miško zabudol pochváliť prácu ministra vnútra za to, „že doručila aspoň nejaký výsledok.“
Ešteže nespomenul frajerku. Tej sa ani ja nechcem dotknúť, aby ma elektrika nekopla a nezačalo to so mnou triasť. Ale na niečo nesmiem zabudnúť. Že Miško sa nafukuje. Cíti sa pri sile, lebo chce Fica poraziť a zaujať jeho miesto. To už aj plačem od ľútosti nad jeho naivitou. Nad tým, ako verí, čo mu iní nabulíkali. Ale, priznám sa, že ešte viac od smiechu. Veď už len tá predstava, že ho vidíte a počujete to, musí byť na smiech.
Miško mi svojím nárekom o bombe, fašistoch, smrti a dcére pripomenul istú paralelu. Dávny príbeh z mojej rodiny.
Nuž, počúvaj, Miško! Počúvaj príbeh o skutočnej bombe, skutočnej smrti a skutočnom fašizme. Počúvaj krátky úryvok zo spomienok evanjelického farára zo Kšinnej Ondreja Bartka:
„Trestná výprava Nemcov napadla závadské lazy Šebeňov laz a laz U Filov, oba ľahli popolom. Obyvateľov zhromaždili v škole. S riaditeľom školy sme hovorili s veliteľom, aby prepustili aspoň ženy, deti, starých a chorých mužov. To sa podarilo. Ostatných deportovali do koncentračných táborov.“
Len doplním
V týchto lazoch mali partizáni poľnú nemocnicu. V jednom z nich žila rodina môjho manžela. Nemal ani tri roky, keď mu fašisti odviedli otca. Zomrel v koncentráku v rakúskom Ebensee. Chlapčeka aj s mamou prichýlili príbuzní. Trojročné dieťa si otca nepamätalo. Nikto z tejto tragédie neťažil, nikto nezaložil nadáciu, ktorá by niesla meno starého otca môjho syna. Lebo to nebolo v dedinskej náture. Vidiecki ľudia žili len z práce vlastných rúk. Na cudzie sa nelakomili.
Ale nakoniec musím povedať aj to, čo Miškovi, a nielen v statuse, zazlievam.
Nuž toto
Citujem: „Po vyhrážkach smrťou mne a mojej rodine ide o ďalšiu ukážku rozoštvávania a radikalizácie našej spoločnosti, za ktoré môže táto koalícia.“ Koniec citátu.
Rozoštvávanie spoločnosti je tvoje dielo, Miško! Vyčítaš Ficovi, koľko tu vládol dní či rokov. No za ten čas sa ani raz nestalo, žeby bol naňho spáchaný atentát. Ten prišiel až vtedy, keď si sa v slovenskej politike objavil ty.
Tak čo, ešte ťa to netrklo? Trošku sebareflexie, chlapče! Ten atentát a rozoštvávanie, to je tvoje dielo.
Pozn. redakcie HD: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik