Prezident Chorvátskej republiky Zoran Milanović nedovolil chorvátskym vojenským silám podieľať sa na pomoci Ukrajine. „Mnohé veľké vojny sa začali neuváženými logistickými a poradenskými misiami, ktoré neskôr prerástli do vojenských zásahov a potom rozsiahlych ozbrojených konfliktov, hovorí vo vyhlásení chorvátsky prezident.
Trinásť požiadaviek NATO, určených na schválenie, sa dostalo do rúk chorvátskeho prezidenta. Prezident podpísal dvanásť požiadaviek, trinástu však zo stola vypustil. „Na celkovo trinásť rozhodnutí bol vyžiadaný predchádzajúci súhlas prezidenta republiky. Prezident republiky vopred schválil dvanásť rozhodnutí.
Časť rozhodnutia sa týka pokračujúcej účasti príslušníkov chorvátskych ozbrojených síl na operáciách NATO KFOR a SEA GUARDIAN, na misii NATO v Iraku a pokračujúcej účasti na činnosti Stálej skupiny NATO pre boj proti mínam. Rovnako prezident republiky udelil súhlas s pokračovaním účasti na troch operáciách Európskej únie, troch operáciách Organizácie Spojených národov, jednej operácii koaličných síl pod vedením USA a súhlas s prekročením hraníc Chorvátskej republiky v rámci možného nasadenia a rýchleho nasadenia deklarovaných síl NATO a vojenských spôsobilostí pre rýchle nasadenie Európskej únie. Prezident republiky tiež súhlasí s pokračovaním a rozšírenou účasťou príslušníkov chorvátskych ozbrojených síl v rámci aktivít posilnenej predsunutej prítomnosti pozemných síl NATO, ktoré sú rozmiestnené v štyroch krajinách východného krídla Aliancie: Litva, Poľsko, Maďarsko a Bulharsko,“ informuje prezidentskú kanceláriu chorvátskeho prezidenta.
Humanitárna pomoc áno. Nič viac
A vysvetlil svoj postoj k rusko-ukrajinskému konfliktu. „Toto je porušenie medzinárodného práva, ktoré musíme všetci odsúdiť. Prezident republiky opakovane zopakoval a stojí si za svojím postojom, že Ukrajina je obeťou agresie a Chorvátsko by jej malo poskytnúť všetku možnú humanitárnu pomoc,“ potvrdil svoj neoblomný postoj k milánskemu konfliktu.
Zároveň však varuje, že masívna vojenská podpora Ukrajiny môže viesť k tomu, že sa konflikt prenesie aj mimo ukrajinských hraníc. „Žiaľ, napriek značnej vojenskej pomoci, ktorú Ukrajina dostáva, koniec vojny nie je v dohľade a existuje nebezpečenstvo, že by sa konflikt mohol rozšíriť aj za hranice Ukrajiny, obáva sa prezident.
Suverénne záujmy sú na prvom mieste
Milanović považuje ochranu Chorvátska za svoju povinnosť a povinnosť všetkých štátnych inštitúcií. „Povinnosťou prezidenta republiky – a podľa jeho názoru povinnosťou všetkých chorvátskych štátnych inštitúcií – je chrániť Chorvátsko pred vojnou a prijať všetky potrebné opatrenia na zabránenie vstupu krajiny do ozbrojených konfliktov. Preto prezident vopred nedal súhlas s rozhodnutím o účasti príslušníkov chorvátskych ozbrojených síl na misii NATO Bezpečnostná pomoc a výcvik pre Ukrajinu, čím zvýhodnil záujmy Chorvátska a ochránil krajinu pred prípadným zapojením do konfliktu,“ informuje Milanović o svojom rozhodnutí.
Prezident Milanović v žiadnom prípade nespochybňuje pevné zakotvenie krajiny v štruktúrach NATO. „Chorvátska republika ako riadny člen má záväzok a povinnosť voči svojim spojencom v NATO a prezident republiky to nijako nespochybňuje. Prezident republiky to čiastočne preukázal predchádzajúcim schválením dvanástich z trinástich rozhodnutí, ktoré mu predtým predložila vláda, uvádza prezidentská kancelária.
Chorvátsko má plné právo veta
A pripomenul článok 5 zmluvy NATO, ktorý hovorí o pomoci napadnutému členovi Severoatlantickej aliancie. Ako však dokazuje Milanović, Ukrajina nie je členom NATO, takže článok 5 sa na ňu nevzťahuje. „Vojna na Ukrajine, ktorá je výsledkom ruskej agresie, však nepredstavuje útok na žiadneho člena NATO, a preto nemožno uplatniť článok 5 Severoatlantickej zmluvy. Chorvátska republika ako taká nemá žiadnu medzinárodnoprávnu povinnosť zúčastňovať sa na aktivitách spojených s touto vojnou. Chorvátsko poskytuje a bude naďalej poskytovať pomoc Ukrajine, ale táto pomoc nemôže zahŕňať žiadnu formu účasti príslušníkov chorvátskych ozbrojených síl, kategoricky povedal prezident Milanović.
Prezident ukazuje, že vojenská angažovanosť by mohla viesť k eskalácii, čím by ohrozila chorvátsky ľud. „Akákoľvek iná účasť, najmä účasť chorvátskych jednotiek, by predstavovala odklon od národného záujmu Chorvátskej republiky a mohla by potenciálne ohroziť jej občanov. Mnohé veľké vojny sa začali neuváženými logistickými a poradenskými misiami, ktoré neskôr prerástli do vojenských zásahov a potom rozsiahlych ozbrojených konfliktov, myslí si“ Milanović.
Preto prezident zvolil politiku, ktorá neťahá krajinu do vojny. „Chorvátsko nemôže výrazne ovplyvniť ani zastaviť vojnu na Ukrajine. Dobre premyslenou a zodpovednou politikou štátnych orgánov sa však dá zabrániť šíreniu vojny smerom k chorvátskym hraniciam a zabezpečiť mier a bezpečnosť pre všetkých chorvátskych občanov a chorvátsky prezident Zoran Milanović svoje vyhlásenie uzavrel.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik