Jozef Golonka bol draftovaný kanadským klubom Toronto Maple Leafs, no nikdy si NHL nezahral. Aj preto, že rešpektoval svoju rodinu a chcel byť s ňou. Lebo vtedy sa do NHL nepúšťalo.

Súčasná spoločnosť je veľmi rozhádaná. 86-ročný rodák z Bratislavy si myslí, že za týmto stavom je absencia rešpektu medzi ľuďmi. "Ja si myslím, že až veľmi chýba rešpekt. Pretože ja osobne si myslím, že pod slovom rešpekt rozumiem len jednu vec. Že sa starám o tú vec, ktorej rozumiem, ktorú presadzujem a v ktorej chcem niečo dokázať. A to je o rešpekte, ale mnohí ľudia si toto mýlia," povedal niekdajší kapitán reprezentácie ČSSR, ktorý so štátnym znakom na
hrudi odohral 134 duelov a vsietil v nich 82 gólov.

Súčastnosť je pomýlená

Úspešný hráč a neskôr aj tréner je presvedčený, že súčastnosť je pomýlená aj v zmysle rešpektu k práci druhých. "Každý sa stará tomu druhému do práce, ktorej vôbec nerozumie. A potom požaduje od toho človeka, ktorý tomu rozumie, aby mal pred ním rešpekt. Skrátka, tieto dve veci nejdú dokopy," zdôraznil legendárny hokejista, ktorého prezývali Žiletka. A to aj pre jeho enormnú bojovnosť na ľade, kreativitu prístupu, ako aj pre vystupovanie na verejnosti, keď sa neraz snažil o úprimnosť. "A preto aj tá spoločnosť ide takým smerom, akým ide. Je to, bohužiaľ, pravda. A pravdu nemá nikto rád," povzdychol si tréner, ktorý získal majstrovský titul aj s klubom, ktorý sídli v bavorskom Garmisch-Partenkirchene. S mužstvom, ktoré sa najprv topilo v spodných ligových vodách.

Atentát na Fica
Zmierenie v spoločnosti, to sú slová, ktoré po handlovskom atentáte na Roberta Fica počujeme takmer každý deň. Myslí si Žiletka, ktorý sa na ľade neraz aj hádal, že sa rozhnevané spoločenské tábory podarí zmieriť v dohľadnom čase? A čo je podľa Golonku potrebné a nevyhnutné, aby sme sa ako spoločnosť zmierili? "Ja si osobne myslím, že keď hovoríme o rešpekte, tak musíme hovoriť o osobnej disciplíne. A o spoločenskej disciplíne. To znamená, že my nemôžeme v spoločnosti všetko tolerovať. Nemôžeme sa stále vyhovárať na demokraciu. Nemôžeme akceptovať veci, u mnohých ľudí, ktorí nepracujú a dostávajú za to peniaze a stále ich chránime. Nemôžeme hovoriť o tom, že teda pod rešpektom rozumieme to, že budeme niekomu pomáhať, ktorý o tú pomoc nie že nestojí, ale ktorý sa ani nesnaží, aby sa aspoň poďakoval," vysvetlil člen siene slávy IIHF a člen siene slávy nemeckého, slovenského i českého hokeja, ktorý v najvyššej československej lige rozvlnil sieť na bránkach súperov 298-krát.

Jeho generácia rešpektu
Dvojnásobný držiteľ bronzu z MS (1959 a 1969) a držiteľ dvoch strieborných medailí z MS (1965 a 1966) si uvedomuje, že ako spoločnosť sme dnes už iní. "Čiže táto spoločnosť má veľmi ďaleko oproti tomu, čo naša generácia žila. Lebo naša generácia bola o rešpekte. Hoci niekedy sme s tým neboli uzrozumení, že niekedy sa to prehnalo do politických rovín. Ale mali sme vždy vynikajúcich lekárov, vynikajúcich vedcov, vždy vynikajúcich ľudí, ktorí vedeli riadiť spoločnosť," povedal hokejista, ktorý si v mladosti zahral aj tenis a dokonca bol víťazom Pardubickej juniorky. Po týchto majstrovstvách dorastencov však úmyselne vyhodil tenisovú raketu do konárov vysokého stromu a rozhodol sa venovať len jedinému športu. "A dnes sa každý druhému pletie do práce bez rešpektu a chce, aby rešpektovali to, čo on pokazil. Takto to v spoločnosti nejde," zdvihol pomyselný varovný prst bývalý hráč Slovana, Jihlavy, SC Riessersee a Zvolena.

Rusko na OH?
Olympijský medailista z Grenoble (1968 striebro) a Innsbrucku (1964 bronz) je prekvapený, že Ruská federácia nemôže hrať na MS či olympijských hrách. "Ja si osobne myslím, že tí ľudia, ktorí sa rozhodli takto, že nepustia ruských športovcov pod svojou vlajkou hrať... Je to absolútny omyl. Len si vezmime, že kedy sa medzi Trójou a Spartou skončila vojna? To boli olympijské hry. Kde každý mal dokázať, že je lepší, silnejší a lepšie pripravený bojovník. To znamená, že bojoval ten za svoju stranu a ten druhý za svoju. A preto sa prerušili aj vojny v dávnoveku, keď sa konali olympijské hry," vysvetlil extréner viacerých mužstiev - napr. aj Viedne, Brna, Davosu či Norimbergu.

Akceptovať a rešpektovať
Bývalý tréner slovenskej hokejovej reprezentácie, ktorý vedel aj zariskovať, keď do A-tímu seniorskej reprezentácie priviedol brankára Pavla Rybára z nižšej ligy, priznáva, že súčasná doba je o absencii rešpektu k druhému. "Dnes nevieme nie že bojovať, dnes sa nevieme akceptovať jeden druhého. Druhý spoločenský systém, alebo ten iný spoločenský systém. Nasúvame druhému, aby on uznával môj systém, bez rešpektu k tomu, že či tí ľudia sú na to pripravení," zdôraznil Golonka, ktorý v minulosti počas nemeckého trénerského pôsobenia tiež v určitej miere zvoľnil tréningy. Uznal totiž, že jeho zverencom chýba na takú tvrdosť dlhodobá pripravenosť a je im aj povahovo a geograficky neprirodzená.

A Golonka k súčasnej spoločnosti dodal: "A na opačnej strane oni zase chcú, aby rešpektovali ten život, spôsob života, ktorý majú a ktorý nie je v poriadku. Takže takto sa rešpekt nedá budovať. Každý musí byť akceptovaný a rešpektovaný podľa toho, čo robí, ako robí a komu sa zodpovedá," uzavrel legendárny Jozef Golonka.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik