"Medzi najspornejšie aktivity Európskej komisie (EK), ktoré sa rozvinuli v posledných rokoch, patria správy o právnom štáte v jednotlivých členských štátoch EÚ, ktoré EK každoročne predkladá. Tieto správy vzbudzujú oprávnené pochybnosti najmä kvôli podozreniu z používania dvojakého metra a niekedy dokonca vyznievajú aj ako nástroj na útoky proti nepohodlným vládam. Práve vo svetle najnovších udalostí v SR je otázka právneho štátu aktuálna a je vhodné sa na ňu pozrieť podrobnejšie." Píše v rosiahlych statiach na webe noveslovo.eu uznávaný právnik Branislav Fábry.

Redakcia HD sa vám pokúsi v skrátenej forme pomocou selektovaných citácií priblížiť podstatu úvah právnika Branislava Fábryho.

___________________________

Nejasný pojem právny štát

"...Pojem právny štát sa stal módnym pojmom v EÚ. Pojem je ako taký pozitívne vnímaný, a používajú ho ústavy takmer všetkých štátov, a to nielen v EÚ. Obvykle sa kladie do protikladu voči policajnému alebo dokonca totalitnému štátu, a to mu dodáva skvelé konotácie. Samozrejme, že princípy právneho štátu sú ako také veľmi dôležité, avšak práve kvôli uvedenej pozitívnej konotácii ich možno využiť aj ako zbraň v politickom boji. A to je jedna zo zásadných otázok, ktorým čelí aj Slovensko v súčasnosti, zvlášť v prípade správ EK, ktoré sú už na prvý pohľad nevyvážené.rôznorodú aplikáciu jeho princípov.

Manipulácie a dvojaké štandardy

Zvlášť dobre sa dá selektívny výklad právneho štátu použiť voči „novým“ členským štátom EÚ zo strednej a východnej Európy. Laická a zväčša ani odborná verejnosť európskych krajín nemá prehľad o práve či reáliách v daných štátoch, tamojšie jazyky neovláda, a preto si často vytvára povrchný mylný obraz – stačí si spomenúť, ako o atentátnikovi Jurajovi Cintulovi referovali západné médiá typu BBC. Podobne aj nepresné informácie zo strany EK o Slovensku či Maďarsku môžu vytvoriť u západnej verejnosti skreslený obraz o tom, čo sa v týchto krajinách deje. Navyše, autorita EK ako kľúčového celoeurópskeho orgánu dodáva daným informáciám punc dôveryhodnosti. Po publikácií nepresných správ o právnom štáte potom nie je ťažké vytvárať v očiach zavádzanej verejnosti dojem, že „nepriateľov právneho štátu“ zo strednej Európy treba sankcionovať prinajmenšom odňatím finančných prostriedkov z európskych fondov. 

Sebareflexia komisie?

EK by pri svojich správach mala byť opatrnejšia aj preto, lebo svojím vlastným konaním neposkytuje členským štátom najlepší vzor právneho štátu. Zvlášť z hľadiska boja proti korupcii má Leyenovej komisia veľmi zlé meno. V posledných rokoch sa v EÚ hovorilo najmä o dvoch veľkých kauzách – Pfizergate a Qatargate. Pri Pfizergate preukázala netransparentnosť samotná Ursula von der Leyen, predsedníčka EK. Išlo o sms správy, ktorými zrejme  dohadovala nákup vakcín od spoločnosti Pfizer približne v hodnote 35 miliárd eur. Na netransparentnosť komunikácie medzi predsedníčkou EK a Albertom Bourlom, generálnym riaditeľom firmy Pfizer, chcel poukázať belgický lobista Frédéric Baldan. V roku 2023 podal trestné oznámenie za zničenie verejnej listiny a korupciu zo strany predsedníčky EK. Podporili ho i viaceré občianske združenia. Získať sms správy od EK sa pokúšal aj rakúsky novinár Alexander Fanta, ktorý sa tiež odvolával na čl. 42 Charty základných práv EÚ: „Ktorýkoľvek občan Únie… má právo na prístup k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.“ Európska komisia mu však odpísala, že nie je povinná uchovávať každý jeden dokument.

Ako ďalej, komisia?

Správy EK o právnom štáte sú súčasťou trendu neformálnej koncentrácie moci zo strany EK. Samozrejme, EÚ sa nikdy nevyznačovala demokratickými princípmi a jediný priamo volený orgán – Európsky parlament (EP) – bol iba málo významný. Jeho právomoci sú v porovnaní s národnými parlamentmi mimoriadne slabé a hoci sú poslanci EP ako jediní zo všetkých orgánov EÚ volení priamo, nemôžu ani len navrhovať právne predpisy. 

Na celej veci je najparadoxnejšie to, že Leyenovej komisia a jej správy o právnom štáte veľmi znechucujú aj tých ľudí, ktorí inak podporujú integráciu a spoluprácu európskych národov. EÚ mala dlhodobú podporu u mnohých občanov, ktorí s politikou EK nesúhlasili, aj to sa však už mení. Súčasná EK si totiž našla „nepriateľa“ dokonca aj vo vládach, ktoré ešte nedávno chceli byť súčasťou jadra EÚ, napr. predošlá slovenská vláda Roberta Fica.

Manipulácia a dvojaký meter v správach Európskej komisie (EK) o právnom štáte na Slovensku, najmä v správach z minulých rokov

Vyberiem desať krikľavých prípadov, hoci ich možno identifikovať podstatne viac:

1. Prípad Milan Lučanský
2. Prípad Martin Ribár
3. Sudcovia vo väzbe a kauza Búrka
4. Nezávislosť súdnictva a trestné právo
5. Špeciálny prokurátor
6. Medializácia a trestné právo
7. Umlčovanie kritických médií
8. Politické prenasledovanie opozície
9. Strategická komunikácia polície
10. Covidové excesy na Slovensku

Prípad Milan Lučanský

To, čo považujem na správach EK o právnom štáte za najsmutnejšie, je spôsob, akým dokázali zamlčať extrémne závažný prípad úmrtia Milana Lučanského. V správe z júla 2021 sa totiž meno Milan Lučanský neobjavuje ani jediný raz na 26 stranách textu (sic!) v anglickom jazyku a podobne to platí i pre správy z nasledujúcich rokov. Pre porovnanie, v uvedenej správe z roku 2021 sa trikrát objavuje meno Jána Kuciaka, hoci ho predošlá správa uvádzala ešte častejšie (11-krát v texte).

Prípad Martin Ribár

Kauza Martina Ribára patrí medzi ďalšie alarmujúce príklady ignorácie porušovania princípov právneho štátu v SR zo strany EK. Uvedený advokát strávil vo väzbe vyše jeden a pol roka, pričom väčšinu času v kolúznej väzbe. Závažný je už samotný fakt, že nevinného človeka držali v extrémne prísnych podmienkach tak dlho. Avšak to, čo tam advokát zažil, by bolo neprijateľné pri akomkoľvek režime. Zvlášť nevhodné bolo odopieranie kontaktu s rodinou či obmedzené možnosti vychádzok, ktoré advokát niekoľkokrát opisoval.Je veľmi vážnou obžalobou voči správam EK, že si vôbec „nevšimli“ ani jeho prípad.

Sudcovia vo väzbe a kauza Búrka

Keďže sa správy EK o právnom štáte tradične veľmi široko venujú súdnej moci, mohli sa zaoberať i problémom, ktorý sa objavil aj v súvislosti s nadužívaním väzby voči sudcom. Problém sa začal už v marci 2020 v kauze Búrka, keď sa prejavil rozpor medzi prístupom špeciálnych orgánov, ktoré požadovali väzbu pre 13 sudcov a Ústavným súdom SR, ktorý súhlasil s väzbou pre sudcov „len“ v 5 prípadoch. Tento závažný rozpor predstavuje problém aj preto, lebo išlo o najrozsiahlejší zásah do súdnictva prostredníctvom trestného práva v histórii samostatnej SR. Tému daného rozporu EK neotvárala, avšak o väzbe pre sudcov v kauze Búrka sa vo svojej správe z júla 2020 vyjadrovala ako o úspechu: „Niekoľko disciplinárnych a trestných konaní začalo voči viacerým sudcom a prokurátorom, pričom niektorí z nich boli suspendovaní alebo odstúpili z funkcie. V niektorých prípadoch vyšetrovanie trestných činov viedlo aj k väzbe pre sudcov a prokurátorov.“

Nezávislosť súdnictva a trestné právo

Nezávislosť súdnictva bola v rokoch 2020 – 2023 ohrozená nielen väzobnými stíhaniami sudcov, ale aj ďalšími problémami v oblasti trestného práva, hoci EK daným javom nevenovala dostatočnú pozornosť. Naopak, v júli 2021 správa EK oslavne uvádzala: „V súčasnosti je 20 sudcov a ďalších predstaviteľov spravodlivosti a orgánov činných v trestnom konaní objektom trestných konaní…, a to v rámci zintenzívneného úsilia orgánov verejnej moci o zníženie korupcie v justičnom systéme… V dôsledku trestného stíhania viacerí sudcovia odstúpili zo svojej funkcie alebo boli dočasne suspendovaní...“ Žiaľ, správy EK si v nasledujúcich rokoch nepoložili otázku, prečo trestné konania proti dotyčným dvadsiatim sudcom v drvivej väčšine „biedne zlyhali“, neprišlo ani k podaniu obžaloby, len sudcovia si užili trestné a mediálne postupy, ktoré boli zjavným zásahom do ich nezávislosti.

Špeciálny  prokurátor

Pokiaľ ide o správy EK z minulých rokov, vo všeobecnosti možno konštatovať, že informácie o Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) v SR boli tradične pozitívne. V správe z júla 2021 sa uvádza: „Nový generálny prokurátor a špeciálny prokurátor boli zvolení prostredníctvom nového transparentného postupu. Tieto reformy odrážajú úsilie o zlepšenie justičného systému…“ Zlepšenie justičného systému? Nebudem spomínať, že v SR nie je prokuratúra súčasťou súdnej moci, ale zmeny v zákone o prokuratúre, často označované ako „Lex Lipšic“, bolo treba popísať vyváženejšie. Podozrivá bola samotná zmena zákona, ktorá umožnila bývalým politikom stať sa najvyššími prokurátormi. Podivné je i to, ako si EK vo svojej správe 2021 vôbec „nevšimla“, že práve vďaka tejto zmene sa špeciálnym prokurátorom stal bývalý politik a politický súputník vtedajšieho premiéra Igora Matoviča. Popri chválospeve na zmeny v prokuratúre mohla EK tento fakt aspoň naznačiť!

Ešte zaujímavejším faktom bolo, že za špeciálneho prokurátora zvolila Matovičova vládna koalícia človeka v podmienečnom výkone trestu a ani to si EK „nevšimla“. To musí nutne budiť podozrenia! Ide totiž o absurditu, ktorá by dokázala zdiskreditovať každú reformu prokuratúry. 

Medializácia a trestné právo

Za jedno z najhorších opomenutí EK možno považovať podcenenie medializácie trestných procesov, ktorá predstavovala jeden z najhorších zásahov do princípov právneho štátu v SR. Miesto toho EK vo svojich správach ako zdroj masívne využívala práve tie médiá, ktoré do trestných procesov únikmi informácií zasahovali. Niektorí novinári porušovali napr. prezumpciu neviny, keď vyslovovali predčasné závery o vine obvineného a opakovane klamali o skutkovom  stave veci v zjavnej snahe vyvolať negatívnu náladu verejnosti k obvinenému. EK tiež podceňovala fakt, že informácie pre privilegované médiá sa vynášali zo spisov systematicky a dlhodobo. Nereagovala dokonca ani pri takom závažnom porušovaní pravidiel trestného procesu, akým bolo zverejňovanie zápisníc obvinených z prípravného konania, hoci práve to ohrozovalo rozhodovanie o vine, či nevine stíhaných osôb. Žiaľ, postoj EK sa nezmenil ani po odhalení pochybných väzieb medzi sudcami a angažovanými novinármi.

Umlčovanie kritických médií

Medzi najhoršie zlyhania EK pri publikovaní správ o právnom štáte možno zaradiť aj ignoráciu konania NBÚ proti slobode prejavu a blokovanie štyroch významných webových stránok v marci 2022. Išlo o najtvrdší zásah do slobody prejavu a práva na informácie v histórii samostatnej SR. Alarmujúci pritom nie je ani tak samotný fakt blokovania stránok, ale extrémny rozpor s princípmi právneho štátu pri postupe NBÚ. Blokované médiá totiž neboli o kroku štátneho orgánu ani len informované, hoci v akomkoľvek právnom štáte by mala štátna moc subjektom zásahy do ich ústavných práv prinajmenšom oznámiť. To vyvolalo právnu neistotu a aj vo vzťahu k zamestnancom daných médií. NBÚ ďalej vôbec neidentifikoval, aký „závadný obsah“ sa na daných štyroch blokovaných stránkach vyskytoval a dodnes nie je jasné, ktoré články mali byť konkrétnym dôvodom pre takýto extrémny zásah. V právnom štáte by sa navyše mal uplatňovať princíp proporcionality. Ak naozaj existoval nejaký „závadný obsah“, bolo možné napr. zablokovať určitý text  namiesto celej webovej stránky.

Trestná prax

Jedným z hlavných problémov trestných konaní v rokoch 2020 – 2023 bolo podozrenie z ich zneužívania proti predstaviteľom opozície. Stačí poukázať na známu a legálne získanú komunikáciu vyšetrovateľa NAKA o postupe voči hlavným lídrom opozície. Vyšetrovateľ NAKA tam uviedol: ,,Fica treba robiť, Kaliňáka, Pellegriniho.“ Vyšetrovateľ tiež vzniesol obvinenie Robertovi Ficovi a Robertovi Kaliňákovi, hlavným predstaviteľom strany Smer SSD, pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 TZ. Roberta Kaliňáka vzali i do väzby] a Robert Fico sa jej vyhol len z dôvodu, že poslanci NR SR tesne neschválili jeho vydanie.[32] Dôležité nie je len to, že dôvody väzby sa ukázali ako nepresvedčivé a GP SR neskôr zrušila obvinenia, ale problémom bola aj ľahkovážnosť, s akou sa pristupovalo k zatváraniu lídrov opozície do väzby. Väzba by im totiž znemožnila vykonávať prácu opozičných politikov, a to mohlo mať dopad na nasledujúce parlamentné voľby. Vo svete existujú viaceré príklady politikov, ktorí boli odsúdení v trestných procesoch na trest odňatia slobody, avšak väzba pre hlavných predstaviteľov opozície je ešte závažnejší zásah do politickej súťaže. Keby sa niečo podobné stalo inde, EK by to zrejme ostro kritizovala, v prípade Slovenska však opäť mlčala.

Strategická komunikácia polície

Jedným z najokatejších problémov minulých rokov v oblasti právneho štátu sa stala komunikácia Polície SR na Facebooku a zvlášť agresívna rétorika stránky Hoaxy a podvody – Polícia SR. Vzhľadom na to, ako veľmi kladie EK dôraz na boj proti rasizmu, je zarážajúce, že jej uniklo rasistické hanobenie černošského umelca Ibrahima Maigu zo strany polície Polícia napísala status (neskôr vymazala), v ktorom umelca zosmiešňovala ironizujúcimi slovami „Čierna bača, ľúbime ťa“ a následne ďalej ponižovala. Vážnym problémom boli i policajné zásahy do ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a ďalších práv chránených článkom 19 ústavy, keď polícia prirovnávala ľudí ku koňom alebo ovciam. Dokonca udeľovala posmešné ceny ako „Cena pre koňovho brata“ či „Cena hanby“. Alarmujúce bolo i porovnávanie ľudí s iným názorom na vojnu na Ukrajine s kolaborantmi s nacizmom počas druhej svetovej vojny: „Zrádzali svoj národ, donášali Nemcom, prispievali k vyvražďovaniu vlastného národa. Ľudia sa nezmenili ani po 80 rokoch od atentátu a samotnej II. svetovej vojny…“ Nevhodné boli i policajné výzvy na cenzúru starších čitateľov sociálnych médií, na ktorú polícia vyzývala mladých: „Pozrite sa na ich News feed na Facebooku. Vymažte im anonymné facebookové stránky, ktoré ich dennodenne kŕmia senzačnými a nenávistnými správami bez uvedenia zdrojov...“

Covidové excesy na Slovensku

Problémom sú excesy, ktoré sa v tomto období stali a o ktorých mohli správy EK referovať kritickejšie. Samozrejme, EK vo svojich správach na niektoré javy z obdobia pandémie poukazovala. Napr. v správe o právnom štáte z roku 2021 uvádzala oneskorené podania majetkových priznaní, spôsobené pandémiou[, verbálne útoky na novinárov, ale aj nárast sťažností pred verejným ochrancom práv kvôli Covid-19. Dokonca spomínala aj novelizáciu ústavného zákona 227/02 Z. z. o bezpečnosti štátu, ktorá sa uskutočnila koncom decembra 2020]. K danej zmene sa však vyjadrovala skôr neutrálne a nepoukázala na spojené problémy, napr. na to, že hlasovaniu v skrátenom legislatívnom konaní za „fóliou“ sa dalo predísť, keďže o potrebe predlžovať núdzový stav nad 90 dní vedela vláda už oveľa skôr. 

Správy EK nedostatočne reflektovali zneužívanie núdzového stavu na presadzovanie určitých sporných krokov. Napr. pri povinnom testovaní v novembri 2020 neboli dlho známe ani možné sankcie za neúčasť na testovaní na Covid-19. Príslušná vyhláška sa pritom objavila až tesne pred testovaním, hoci jeho vykonanie bolo známe už týždne dopredu. Navyše, premiér sa na verejnosti vyjadril, že tí, ktorí sa na testovaní nezúčastnia, strácajú nárok na zdravotnú starostlivosť. Keďže by to bolo v rozpore s ústavnými garanciami základných práv, neskôr svoj výrok korigoval, i tak však vyvolal veľkú právnu neistotu. S daným testovaním však bolo spojených viacero ďalších konaní v rozpore s právnym štátom, avšak EK o nich v správach nereferovala. Nemalým problémom sa stali i pochybné výnimky z pandemických pravidiel pre privilegované osoby a podujatia, napr. výnimka pre konferenciu GLOBSEC, hoci tá sa v októbri 2020 mohla konať online. Udiala sa však kontaktne, hoci v tom období sa museli rušiť aj svadby, ktoré sa online uskutočniť nedajú."

____________________________________________________

Prečítali ste si citácie/výňatky z ucelenejších úvah právnika Branislava Fábryho o "dvojakom metri" pri posudzovaní úrovne právneho štátu zo strany Európskej komisie. V kompletnom znení ich uverejnil nateraz v dvoch častiach web noveslovo.eú.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik