Niektorí ľudia si so sebou nesú celý život "danajský dar". Sú totiž "iba" tým, čím sú. A odráža sa to nielen v ich správaní, vyjadrovaní, ale - napríklad aj na výzore. Mám rád tých zamračených, naoko namrzených a nevľúdnych. Naozaj ich mám oveľa radšej, ako tých "vyglančených", s kamerovým úsmevom číslo štyri, s blazeovaným (no hadím) jazykom. Kobry v ľudskej koži, v oblečkoch pasent a kravatkách, nakúpených hoci toť za rohom v Miláne, vypúšťajúcich fajnové sladké reči, no v ruke držiacich dýku a vy nie, aby ste sa k nim niekedy obrátili chrbtom. Frajličky so sladkými rečami za parlamentným kecpultom, no s nenávisťou v srdci ku všetkému, okrem nich samých.

Moja čerstvo nebohá mama bola z tých, ktorí/ktoré sa málo usmievali, vyzerali večne zamyslene až hádam naduto, ale mala to najveselšie a najdobráckejšie srdce, aké som kedy poznal. Mali ju veľmi radi iba ľudia povahou jej podobní. A ona sama sa vždy veľmi zle cítila v spoločnosti tých navonok dokonalých, vysmiatych, tých, ako sa u nás vravievalo - ako "včela medom osratá". Viete, ono to naozaj asi chce žiť istý čas na vidieku, na dedine, kde sú všetky frázy a prázdne gestá ničím a kde falošná mestská pretvárka popudzuje a je odmietaná. Taká tá "fajnovosť" s otrčeným malíčkom pri pití šálky laté. Ak vám kravská maštaľná mrva nesmrdí, ak vám ranné kikiríkanie kohúta neprekáža, tak vás ani slovo "suka" nepopudí.

Keď už sme pri sukách

Som "psíčkar", mám milovaného kríženca labradora - psíka z útulku. Už starého "pána". Sučky má stále rád, aj keď je, ako "útulkáč", povinne kastrovaný. Možno, že ja by som asi ťažko vyslovil slovo suka, u mňa sú samičky psov sučky, alebo - nespisovne - fenky. Ľudia s mozoľmi na rukách, ľudia driny na pôde či v lese, nemajú až tak jemný "salónny" slovník. Pre nich sú to suky. To neznamená, že samičky psov nenávidia. A nijako to neznamená, že sú vulgárni. Nie, oni sú iba tvrdí, ako zhrubnutá koža na chodidle. Na salóny a iné skrášľovacie a omladzovacie kúry totiž nikdy nemali čas. Fajnové baletky v pánskych oblekoch či progresívne mužatky  "drsniačky" zo salónov to asi všetko vnímajú inak. Ako inak, "fajnovo".

Často sa ma pýtali, či nechcem skúsiť politiku

"Božechráň", bola moja jediná možná odpoveď. Nevedel by som fungovať v prostredí, ktoré nám prakticky vo svojich najdesivejších podobách predstavujú protagonisti opozície. U jedného som to vydržal celých päť dní a dodnes neviem zabudnúť. Iba pritakávať svojmu kápovi, iba tliachať tak, ako si to on želá, iba sa prezentovať tým, že som skrz na skrz prelezený nejakou ideológiou, nie, ďakujem pekne. Nechcel som nikdy byť hovoriacou chodiacou straníckou príručkou. Realizujúcou sa v zlostnom pretláčaní svojej ideológie a svojich ...izmov napríklad za parlamentným kecpultom. Zhnusil by som sa sám sebe.

Nuž a človek práce a mozoľov natrafil na "aktivistku" mimovládok a ich "...izmov"

Nemohlo to dopadnúť inak. Myslenie i činy takého človeka sú nezlučiteľné s kaviarenským spôsobom života a s názormi, ktoré sa preberajú na prednáškach o "Záchrane demokracie". Nemám rád slovo suka, ale vnímam ho rovnako, ako napríklad slovo "lajno". Tu, na vidieku bežný výraz, v slnkom zaliatych kaviarňach čosi nepredstaviteľne "ekelhaft". Tým slovom kedysi samozvaná "vyššia spoločnosť" puritánsky označovala to, čo jej bolo odporné. Vyčítať niekomu, že sa nevyjadruje slovníkom kaviarne, je, podľa mňa smiešne až trápne. Zhovaďuje to samotných autorov tých výčitiek. Tých, ktorí sú vlastne na smiech, iba na smiech. Alebo - na poľutovanie.

Ozaj, všimli ste si, že som ani raz nespomenul priezvisko Huliak?

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik