V exkluzívnom rozhovore europoslanec Milan Mazurek ostro kritizuje aktuálne smerovanie Európskej únie. Nešetrí slovami na adresu Green Dealu, ktorý označuje za nezmysel odtrhnutý od reality ani nového migračného paktu, v ktorom vidí ohrozenie národnej suverenity. Mazurek predstavuje svoju víziu ochrany vonkajších hraníc EÚ a vysvetľuje, prečo považuje ciele v oblasti elektromobility za nerealistické. Nechýbajú ani ostré vyjadrenia europoslanca o skrytých zámeroch bruselských elít.

HD: Aký je Váš názor na ciele Európskej únie v oblasti elektromobility? Považujete ich za realistické pre všetky členské štáty?

M. Mazurek: Ciele v oblasti elektromobility sú zo strany EÚ úplne pritiahnuté za vlasy. Očakávať vo všetkej príčetnosti, aby sa od roku 2035 vyrábali iba elektrické autá a obyvateľstvo k tomu malo pripravené všetky potrebné náležitosti je jednoducho nemožné. Ani v otázke výroby dostatočného množstva elektrickej energie, ani náporu na prenosovú sieť a už vôbec nie siete nabíjacích staníc, do ktorých súkromný sektor veľmi investovať nechce.

Existujú iba dve vysvetlenia preto, čo sa aktuálne deje. Buď sú komisári, vlády a europoslanci, podporujúci povinný prechod na elektromobilitu od roku 2035 naozaj sfanatizovaní svojimi ideologickými cieľmi v oblasti ekologických dopadov priemyselnej činnosti a fanatizmom sa snažia prelomiť odpor reality a zdravého rozumu, alebo, jednoducho v štýle hesla zo Svetového ekonomického fóra “Nebudeš nič vlastniť a budeš šťastný”, chcú obyvateľstvo pripraviť o dostupnú možnosť kúpiť si automobil. Chudobným a závislým sa vládne ľahšie, než zabezpečeným a slobodným. Mobilita je výrazným prvkom občianskej slobody.

HD: Green Deal má ambiciózne ciele v oblasti znižovania emisií. Ako by podľa Vás mala EÚ pristupovať k implementácii týchto cieľov, aby nezaťažila príliš ekonomiky členských štátov?

M. Mazurek: EÚ by mala celý green deal hodiť do skartovačky a zabudnúť na tieto nezmysly. Plne podporujem každú formu zdravej a rozumnej ochrany prírody. Od mala ma učili, že plasty nepatria do prírody, že odpad či oleje sa nevyhadzujú do riek, že chceme čisté, zdravé a ekologicky nezaťažené životné prostredie. Som človekom, ktorý prírodu miluje a trávim v lesoch veľa zo svojho voľného času, a práve preto mi ciele EÚ v oblasti ekologickej politiky prídu katastrofálne.

Zákaz áut so spaľovacími motormi, systém obchodu s emisnými povolenkami, obmedzenie kúrenia drevom, plynom a údenia na dvoroch ľudí, emisné povolenky pre domácnosť, kravy a dobytok vo všeobecnosti atď. V Bruseli sa akoby s nepríčetnými nápadmi roztrhlo vrece a s ekológiou to už dávno nemá nič spoločné.

Riešením je pritom zbaviť sa v mnohých ohľadoch nezmyselných globálnych dodávateľských reťazcov a pestovať, chovať a vyrábať doma, čo najbližšie k spotrebiteľom. To však biznisoví lobisti, ktorí čakajú na ohromné dotácie z daní občanov, žijúcich v EÚ rozhodne počuť nechcú.

HD: Aké konkrétne kroky by mala EÚ podniknúť na podporu rozvoja infraštruktúry pre elektromobily v menej rozvinutých regiónoch Únie?

M. Mazurek: Žiadne. Tvrdím to otvorene a nezaujíma ma, aký úsmev na tvárach byrokratov v EÚ tým vyčarujem. Ľudia neprestali jazdiť na koňoch a neprešli k autám preto, lebo niekto zakázal kone alebo dotoval autá. Jednoducho technologický vývoj pokročil natoľko, že sa autá stali pre ľudí dostupnejšie a výhodnejšie. Nikto neprestal používať písací stroj a nenahradil ho počítačom, lebo vlády podporili počítače dotáciami, či zakázali písacie stroje. Hovorí sa tomu prirodzený vývoj technológií.

Ak sa časom elektrické autá stanú pre ľudí zaujímavejšie a konkurencieschopnejšie oproti tradičným autám so spaľovacími motormi, tak si ich budú ľudia kupovať sami. Či má, a kedy, v našej spoločnosti táto technológia potenciál nahradiť autá so spaľovacími motormi ukáže len čas. Akékoľvek neprirodzené zasahovanie do trhových mechanizmov prostredníctvom dotačných schém sa nám neskôr nepekne vráti. A dopady tejto hlúposti vidíme už teraz, kedy ekonomika EÚ rastie pomalšie, ako napríklad ekonomika Číny alebo Ruska a blížime sa k stagnácii.

HD: Nedávno bol schválený nový migračný pakt EÚ. Aké sú podľa Vás jeho hlavné prínosy a riziká?

M. Mazurek: Mnohí konzervatívny europoslanci hovoria, že na prijatom migračnom pakte je dobré len nariadenie o povinnom skenovaní prichádzajúcich imigrantov. Teda zaznamenávanie biometrických údajov, lekárske prehliadky atď. Sám o tom však presvedčený nie som, keďže riešenie nemá byť preskenovať tých, ktorí sem nelegálne vstupujú, ale nepustiť ich sem, dokiaľ nesplnia všetky podmienky doma, prostredníctvom ambasád. Všetky náklady na tento systém mali byť radšej vynaložené k prísnej ochrane vonkajších hraníc EÚ.

V otázke negatív migračného paktu by sme mohli napísať celé knihy. Núti štáty platiť za prijímanie alebo deportáciu ľudí, ktorí tu nemajú čo robiť. V prípade, že na pobrežie niektorého z vonkajších štátov alebo prostredníctvom jeho pozemnej hranice začne prichádzať veľké množstvo nelegálnych imigrantov, tak môže komisia na žiadosť takéhoto štátu aktivovať článok o tzv. “núdzových situáciách v oblasti migrácie a azylu” a donútiť tak jednotlivé členské štáty vziať si na svoje územie týchto imigrantov, hoci s tým nesúhlasí. Je to dokonca komisia, ktorá sama určí, aký počet si majú jednotlivé štáty vziať. Ide tak o nariadenie, ktoré rozbíja princíp národnej suverenity a zavádza neprijateľný nadnárodný diktát nevolených byrokratov voči demokraticky zvoleným reprezentantom moci v národných štátoch.

HD: Ako by mala EÚ riešiť otázku solidarity medzi členskými štátmi v oblasti migrácie, najmä s ohľadom na krajiny, ktoré sú najviac zaťažené prílevom migrantov?

M. Mazurek: Mala by to riešiť jediným možným spôsobom. Maximálnym nasadením agentúry Frontex na ochranu vonkajších hraníc, posilnením jej personálneho zabezpečenia a materiálneho vybavenia a nulovou toleranciou nelegálnej migrácie. Ak niekto násilím prekročí plot, či nelegálne vstúpi na územie štátu zelenou hranicou, musí byť okamžite zatknutý a vyhostený za tvrdých podmienok. Lode Frontexu nesmú imigrantov na mori vyťahovať a dovážať do Európy, ale otáčať a voziť späť k brehom Afriky alebo Turecka.

Na takúto formu solidarity sa môžu poskladať všetky členské štáty a problém s nelegálnou migráciou sa vyrieši behom krátkej chvíle. Ak totiž migrant uvidia, že do Európy sa nedá dostať, pašerácke siete sa rozbijú samé a migrácia vymizne.

HD: V súvislosti s Green Dealom sa hovorí aj o sociálnych dopadoch. Aké opatrenia by mala EÚ prijať, aby zabezpečila, že zelená transformácia bude spravodlivá pre všetkých občanov?

M. Mazurek: EÚ by sa mala zbaviť snov o “zelenej transformácii”, ktorá v skutočnosti znamená iba prepad k chudobe. V skutočnosti sa ukazuje, že všeobecný recept EÚ na každý problém, vo forme dotácií a tlačenia nových peňazí prináša zákonite problémy. Obrovskú infláciu a s ňou súvisiaci prepad životnej úrovne obyvateľstva a stagnáciu ekonomiky. Naopak, tam kde EÚ svojimi nezmyselnými nápadmi nevstupuje do slobody trhového prostredia, vidíme pokrok a nárast bohatstva.

HD:Niektoré krajiny V4 vrátane Slovenska sa stavajú skepticky k migračnému paktu. Aké konkrétne zmeny by ste v ňom navrhli, aby bol prijateľnejší pre našu krajinu?

M. Mazurek: Jediným prijateľným riešením by bolo odmietnutie migračného paktu v jeho celistvosti. Samotná existencia tohto paktu dokazuje, že EÚ, komisia a poslanci, ktorí to schválili vôbec nemajú záujem chrániť naše hranice a národné štáty pred nelegálnou migráciou. Dlhodobo iba hľadali vhodný mechanizmus, ktorým by dokázali zlomiť vôľu národných štátov v otázke ochrany hraníc a domáceho obyvateľstva, a ktorým by našli spôsob regulérneho prílivu ľudí z Afriky a Ázie do Európy.

Otázka dnes už nestojí tak, prečo EÚ nechce zlepšiť migračný pakt tak, aby rešpektoval vôľu jednotlivých členských štátov, ale tak, prečo má EÚ eminentný záujem neustále zaplavovať svoje územie cudzími imigrantmi. Z akého dôvodu majú byť Európske štáty povinné akceptovať masovú migráciu z celého sveta, aj proti vôli domáceho obyvateľstva.

HD: Ako by mala EÚ riešiť problém brain drainu ("odlivu mozgov") zo Slovenska a iných východných členských štátov na západ? Aké nástroje má Európsky parlament na riešenie tejto otázky?

M. Mazurek: Nemyslím si, že na úrovni EÚ existuje priama vôľa k zastaveniu akejkoľvek formy migrácie obyvateľstva na vnútornom trhu. O to viac v prípade krajín, ktoré sú súčasťou Shenghenského priestoru. Túto problematiku môžu z väčšej časti vyriešiť národné štáty v rámci svojich politických opatrení v otázkach podpory a rozvoja infraštruktúry, zníženia daňového zaťaženia malých podnikov, podpory kvalitného vzdelania a slobody. Osobne som presvedčený, že jednotlivé národné štáty v strednej a východnej Európe by mali viac investovať do podpory rozvíjajúcich sa malých domácich podnikov a uprednostniť tie, pred neustálym zvýhodňovaním veľkých zahraničných investícií, ktoré neprinášajú dostatok pracovných príležitostí a patričné platové ohodnotenie pre kvalifikovaných pracovníkov.

Európsky parlament v tejto otázke musí podporovať slobodu malého a stredného podnikania, prestať vytvárať nezmyselné byrokratické prekážky, aj v oblasti nátlaku na digitalizáciu niektorých ekonomických procesov, no rovnako musí zabezpečiť férové podmienky. Lobing veľkých korporácií poškodzuje záujmy malého a stredného podnikania a jeho dopady vidieť v rámci legislatívneho procesu. Nezmyselné smernice, ako napríklad GDPR katastrofálne zaťažili malé podniky, pričom na korporácie nemali skoro žiaden vplyv. Cieľom europoslancov musí byť eliminovať akékoľvek pokusy veľkých korporácií, nekalými trhovými praktikmi vstupovať do pozícií monopolov a kontrolovať tak čoraz väčší objem trhu, na ktorom úplne deformujú zdravú podnikateľskú súťaž a umelo bránia rastu miezd. Na tieto praktiky sú náchylné najviac krajiny strednej a východnej Európy a poškodzuje to kreatívnych mladých ľudí, ktorým tak zanikajú príležitosti pre realizáciu svojich podnikateľských cieľov a prinášanie inovácií na trh.

Ďakujeme za rozhovor Milanovi Mazurekovi- nezaradenému poslancovi Európskeho parlamentu

Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.