Asi budem parafrázovať. Schádza mi na um jeden nedávny výrok či skôr sebahodnotenie jedného z tých, ktorí leštia lavice parlamentu hádam už od Veľkej októbrovej, alebo vlastne novembrovej revolúcie. "Už som starý pardál". V politike som novinársky zažil už naozaj dosť. Viac, ako by chutilo. V tej našej domácej... I úpadok či "zdivočenie mravov", citujúc zas barda našej literatúry. Tragický, totálny, nechutný a nestráviteľný. Depresívne demotivujúci.
Zažil som časy, keď v parlamentnej sále boli a rečnili doktori práv, lekári, profesori, akademici, inžinieri, uznávaní ako osobnosti aj mimo sféry politiky. A to doma i v zahraničí. Veď s viacerými som absolvoval zahraničné spravodajské cesty a viem, o čom píšem. Zažil som osobnosti aj na poste prezidenta, hlavy nášho štátu. Až na tie dve posledné mená. Možno som aj s niektorými nesúhlasil, no vždy sme sa navzájom vážili. Novinári oslovovali politikov s úctou a tí s nimi komunikovali s rešpektom. To boli časy!
Osobnosti v politike boli odstránené osobami
Poskokmi, tajtrlíkmi, ľuďmi bez vzdelania alebo so vzdelaním ukradnutým. Nadobudnutým podvodom. Často sa tu vykrikuje o mafiách, ale tie skutočné sa začali zgrupovať v poslaneckých kruhoch okolo úspešných volebných mágov. Buď si členom sekty veľkého vodcu, alebo do politiky nepatríš. A veľkého vodcu už nevytvára renomé, vzdelanie, rešpekt, ale vždy peniaze. Kto je zvolený z vôle ľudu, je médiami či tými politikmi, ktorí sa zjavili z vôle peňazí označovaný za diktátora, nedemokrata, lúzra. Rokovania prestali existovať, lebo na ne treba argumenty a nastala doba rozvratu. Z politiky sa stalo hnojisko, na ktorom sa prehrabuje hydina a niekde v jeho rohu, v pohode chládku, sa vyvaľujú prasce.
Dialóg? Hľadanie kompromisov?
Otrepané konštatovanie znie, že politika je umením možného. Tá súčasná je skôr festivalom nemožného. Na Slovensku. Namiesto rokovaní a nachádzaní nejakej cesty, ktorá by bola konformná pre občana - voliča, tu máme pročkovské revy, matovičovské boje s mafiou, naďovské urážky a stupidity a neustále pokusy o prevrat s cieľom dostať sa k moci. A ani netreba spomínať remišovské tliachy či šeligovsko-kolíkovské kádrovanie. Alebo šimečkovský trockistický oportunizmuis. S kým sa tú má potom vecne rokovať? S kým sa dá riešiť vývoj Slovenska?
Bieda nastala, keď si "politici" začali s "novinármi" tykať
Kedysi dávo, ešte v deväťdesiatkach, som si s dnešným predsedom vlády tykal. Keď začal zaujímať významnejšie miesto v našej politike, tak sme si povykali. Dnes je parlament panoptikom typu "hej ty". "Novinári" sú "hej ty!" a poslanci, veľmi radi vyhľadávajúci ich prítomnosdť, sú tiež "hej ty". Úcta, rešpekt, slušnosť, protokol, to zmizlo. Účelové kamarátstva ako neplatené a vždy sa hodiace PR, využívanie hlúposti a nerozhľadenosti elévov, ale aj skúsených novinárov na pretláčanie sa do médií, bulvarizácia, hon za senzáciou. Vychovali sme si garnitúru "politikov", ktorí sa ničím nelíšia od večne ukecaných štamgastov v štvrtej cenovej. Kecajú o niečom, o čom nič nevedia, hlavne že by všetko vyriešili ešte včera.
Robert Fico mal pravdu, ak skonštatoval, že v našej politike nie sú osobnosti. A to bol ešte nesmierne ohľaduplný.
Vraj sme zas v čiernej diere, zistili závisláci na Globsecu
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik