Košice sa boria s vážnym problémom, ktorý však nie je vôbec nový. Mesto trápia premnožené potkany. Tie sa množia doslova geometrickým radom  a darí sa im aj vďaka odpadkom okolo kontajnerov. Tieto hlodavce pritom prenášajú množstvo chorôb. Sú však veľmi inteligentné a ich odchyt nie je taký jednoduchý. Košický Korzár sa zhováral s konateľom spoločnosti, ktorá má na starosti časť deratizácie v Košiciach, Danielom Leysekom.

Ten vysvetlil, prečo je ich likvidácia taká ťažká, ako často treba deratizovať, kde v Košiciach je najväčší výskyt potkanov. Leysek tiež poradil spôsob ich najúčinnejšieho hubenia a tiež to, že nemá význam používať „plašičky“. Svojej práci sa venuje takmer polstoročie, takže presne vie, ako s potkanmi čiastočne „zatočiť“.

Inteligentné tvory

„Potkan je predvídavý. Samec rodiny určuje, kto je najslabší jedinec v skupine, a ten ide prvý ochutnávať. Keby úhyn nastal v prvý deň, ostatní sa toho nedotknú. Ale úhyn nastáva až na štvrtý, piaty deň, takže od druhého dňa sa do toho pustia aj ostatní. O ďalší týždeň nazbierame ďalšie uhynuté potkany,“opisuje Leysek, ako vedia deratizátori hlodavce prekabátiť.

Roznášači chorôb

Leysek je za návrat k systematickej deratizácii potkanov. Kedysi sa robila štyrikrát do roka, pretože sa zachytili vývojové štádiá ich množenia. Voľakedy deratizéri postupovali v kruhu od starého mesta, ktorý sa postupne rozširoval, až potkany vytlačili na úplnú perifériu. Tento postup má veľké opodstatnenie, keďže jedna samička je schopná vrhnúť každý tretí mesiac až 10, nezriedka až mláďat

„Z jedného páru potkanov môže byť za rok 800 až 1 200 kusov. Takže sa rozmnožujú veľmi rýchlo. Preto by bolo najlepšie deratizovať každý kvartál,“ vysvetľuje Leysek a pripomína, že hlodavce prenášajú 30, podľa niektorých zdrojov až 60 infekčných ochorení. Vo svetle týchto informácií je deratizácia vykonávaná dvakrát ročne, nedostačujúca. Leysek však hovorí, že také je nariadenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, no mnohé obchodné spoločnosti ignorujú aj toto nariadenie.

Potkan je kanibal

Leysek svoju prácu robí 49 rokov, no také množstvo hlodavcov, aké zaznamenávajú v tomto roku, si za celé svoje pôsobenie v tejto oblasti nepamätá. Starostka sídliska Nad jazerom už podala podnet na deratizáciu a behom týždňa nazbierali zhruba 170 kg (zhruba 500 kusov) hlodavcov len z tejto mestskej časti. Podotýka, že toto množstvo pozbierali len od dvoch subjektov (bytových družstiev). Dlhoročná prax pritom hovorí, že 80 percent hlodavcov uhynie v norách. Príčinu tohto premnoženia vidí v tom, že mnohé kontajnerové stojiská v tomto roku neboli deratizované vôbec, kým po minulé roky prebehla deratizácia pravidelne. Nie sú kryté, len zamrežované, to však pre potkana nie je prekážkou. Potkan vyskočí aj viac, ako do metrovej výšky.

„Keby potkany nemali dosť potravy, požrali by najslabších jedincov spomedzi seba. Ale to nepotrebujú, lebo ľudia dnes vyhadzujú vrecia s odpadmi aj mimo kontajnerov. Igelitové vrece pre potkana nie je žiadnou prekážkou, prehryzie ho za chvíľu,“ objasňuje Leysek s tým, že hnedé nádoby na bioodpad sú pre ne doslova hody. Problémom sú aj rôzni vyberači kontajnerov, ktorí z nich kadečo porozhadzujú. Následkom tejto kombinácie je premnoženie potkanov.

Leysek tiež pripomína, že ešte závažnejší problém tvorí kanalizačná sieť, kde sa deratizácia nevykonáva pravidelne a zodpovedne. „Ešte väčším vinníkom pri takomto výskyte hlodavcov v meste je tepláreň, ich teplovodné rozvody a vyše 500 šácht, ktoré obhospodarujú. Deratizácia tam nie je vykonávaná korektne a podľa technologického postupu,“ nepáči sa Leysekovi.

Zamorené Košice

„Potkanov je tradične veľa aj pri vodovodoch a v kanalizáciách. Potkan dokáže dokonca cez kanalizačnú sieť vyjsť hocikomu do záchoda. Pred pár rokmi sme mali prípad, že žena sedela na WC a uhryzol ju potkan,“ šokuje Leysek s tým, že najviac zamorenou lokalitou je sídlisko Nad jazerom, no radovať sa nemôžu ani ostatné mestské časti.

„Bol aj prípad, že v autobuse jedno dieťa v kočíku strašne kričalo a plakalo. Až keď ho mama vybrala z fusaku, zistila, že vnútri bol potkan a hrýzol dieťaťu nohy. Musel sa tam dostať, keď bol kočík odložený v kočikárni,“ šokuje Leysek. Potkany sú pritom veľmi vynaliezavé. On sám kedysi žil na dvanástom poschodí a aj tam objavil potkana, hostiaceho sa na tom, čo ich špajza dala.

Plašičky ako dobrý biznis. Čo však robiť?

Mnohí ľudia v snahe zbaviť sa hlodavcov vo svojich bytových domoch siahajú po plašičkách potkanov. Leysek však hovorí, že tieto veci majú len jediný efekt – vytiahnu peniaze z peňaženky. Na hlodavce sú neúčinné.

„Všetky zodpovedné subjekty by sa mali stretnúť a dohodnúť na postupe. Mala by sa deratizovať naraz kanalizačná sieť, teplovody, kontajneroviská, obchodné siete a priestor pred bytovkami po dohode so správcami bytových družstiev, spoločenstiev vlastníkov bytov SVB, mestská zeleň a, samozrejme, aj kontajneroviská,“uzatvára Leysek.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik