Nemusíte. Ale podľa tej päťky exministrov kultúry je výsledkom krokov rezortu „deštrukcia a politické ovládnutie dôležitých a dobre fungujúcich kultúrnych inštitúcií a verejnoprávnych médií, a to aj tým spôsobom, že sú z nich postupne odstraňovaní ľudia, ktorí reprezentujú odbornosť, duch kooperácie a tvorivej slobody“. Odvolaní v poslednej dobe boli šéf Slovenského národného divadla Matěj Drlička a Alexandra Kusá, ktorá štrnásť rokov riadila Slovenskú národnú galériu. Stali sa obeťou politických čistiek?

Samozrejme, že nie. Nielen slovenská kultúra čelí novej vlne „aktivistov“ v pozíciách platených štátom. Títo „aktivisti“ časom inštitúcie, ktoré dostali do správy, považujú za svoje neodnímateľné „lajno“ a sú veľmi prekvapení, ak sa štát pýta, čo vlastne robia. Nechce sa im skladať účty a vo svojich pozíciách vystupujú ako autokrati, to je ten problém. Dobre to opísal Vasil Lipitsky na sociálnych sieťach: „Odstránené postavy neboli umelci – boli to riaditelia, a teda funkcionári... Iste, úradníci tiež môžu byť umelci alebo kritici umenia, je to však oddelené od ich administratívnych a riadiacich funkcií. Venujú sa najprv hospodárskym a finančným otázkam, za to nesú zodpovednosť... Poznáte meno Laurence des Cars? Je to riaditeľka Louvru, historicky prvá žena v tejto pozícii. Je to známa odborníčka a autorka dobrej knihy o prerafaelitoch. Nehnevajte sa však na seba, ak ste jej meno doteraz nepočuli. Nie ona robí Louvre slávnym, je to Louvre, ktorý ju robí významnou a smerodajnou. Zrejme preto jej meno tiež nie je uvedené na oficiálnej webovej stránke najpopulárnejšieho múzea na svete. Preto, keď čítam v médiách, že bývalý riaditeľ divadla na mítingu povedal, že jeho odvolanie uškodilo slovenskej kultúre, mimovoľne si začínam myslieť, že človek s takým egom nie celkom spĺňa očakávania, aké má La Scala.“

Takže smútiť za žiadnym z odvolaných šéfov nie je treba?

Pán Drlička v Národnom divadle bol odvolaný už raz, za minulej vlády. Práve preto, že zo svojej pozície robil politiku. Pani Kusá zo štrnásť rokov vo funkcii jednu tretinu strávila rekonštrukciou celej Národnej galérie, ktorú navrhol jej otec a ktorému prihodila svojvoľne 1,6 milióna eur nad čiastku dohodnutú pôvodnou zmluvou! Považujete toto rodinkárenie za normálne? Táto rekonštrukcia a následné „nezaplnenie“ budovy dopadli katastrofálne. Oprávnene tú pani nazývam „nevlastnou krstnou matkou výtvarníckej mafie ‚inštalatérov'“. Skutočné výtvarníctvo totiž vzniklo ako obrazové vyjadrenie toho, čo nevieme popísať slovami. Pani Kusú chránených podvodníkov poznáte podľa toho, že ich „diela“ bez slovného vysvetlenia nemajú žiadny zmysel! Dokladám to reportážou priamo zo Slovenskej národnej galérie, kde sa každý na vlastné oči na fotografiách aj videách môže presvedčiť, ku akým doslova zvrhlostiam také vedenie Národnej galérie vedie.

Nejde ale skôr o stret tradičnej kultúry a vymedzenie sa voči témam LGBT+, čo Šimkovičová presadzuje, s progresivistickým poňatím umenia a kultúry?

Do ulíc a na námestí vyrážajú demonštrovať umelci, najsilnejšie opozičné hnutie Progresívne Slovensko spolu so stranou Sloboda a Solidarita. Aké dopady na verejnosť, ale aj pozíciu ministerky Šimkovičovej vo vláde tieto protesty majú?

Minimálne, je naozaj horúce leto av Bratislave je každý rád, že unikne horúčave v uliciach. Ale pozrime sa bližšie, kto tie protesty organizuje? „Progresívci“ Šimčeka a jeho komsomolci zloby a nenávisti? Absolvent zahraničného školenia, ako sa robia „farebné revolúcie“, čo vzorne potvrdil záverečnou prácou s názvom „Diffusion and civil society mobilization in coloured revolutions“ a vyšla v CEU Political Science Journal vo februári 2009, kedy on sám prechádzal takýmto školením na Nuffield University Oxford. Jednou zo základných poučiek tohto návodu na prevraty je rozoštvanie pôvodne pokojnej spoločnosti. A je naozaj jedno čím. Takže tento komsomolec Šimečka odmietol uznať výsledok demokratických volieb a naopak navrhol odvolanie ministra vnútra novej vlády ešte skôr, ako sa on a celá vláda dostali vôbec do úradu!

A čím túto svoju požiadavku odôvodnil?

No obhajobou toho najodpornejšieho zneužívania moci za Matovičo-Hegero-Ódor vlády podporované „progresívnou“ prezidentkou Zuzankou. Bránil a dodnes bráni vyšetreniu toho, čo opísal jeden zo svedkov (ktorý sa potom musel ísť schovať pred pomstou páchateľov v policajných uniformách „elitných vyšetrovateľov“ do zahraničia) na otázku týždenníka Plus 7 dní, čoho boli schopní, takto: „Psychicky ľudí týrať, mučiť, vydierať, vymýšľať si dôkazy. To vám rozprávam s úplnou vážnosťou.“ Podrobnejšie o tom píšem v knihe „Slovensko – raj kajúcnikov, Spravodlivosť podľa Matoviča“. Je teda jasné, že Šimečkovi je úplne jedno, čím nakopne túto vládu, jej ministrov a zvlášť premiéra Fica. Veď Šimečkova nenávistná rétorika už spôsobila v našej histórii nevídanú zvrhlosť - atentát na premiéra! Čo je proti tomu štvanie proti ministerke kultúry…

Pýtam sa aj preto, že v Česku majú niektorí jasno o politickom konci Martiny Šimkovičovej. Komentátor Inštitútu komunikačných štúdií a žurnalistiky Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej Karol Lovaš sa domnieva, že tieto demonštrácie sú začiatok konca ministerky, pretože ten rozruch nevyhovuje ani zvyšku vládnej koalície, ani predsedovi vlády Robertovi Ficovi. A tiež režisér a dokumentarista Břetislav Rychlík, ktorý spustil akciu na pomoc slovenským umelcom aj slovenským kultúrnym manažérom, si myslí, že sa ministerka stáva pre premiéra Fica príťažou. Je to tak?

Vždy znova ma dokáže prekvapiť tento arogantný prístup niektorých našich „bratov z druhej strany rieky Morava“, ktorí „riešia“ naše starosti za nás s takou bohorovnosťou, že to až hraničí s akýmsi komplexom menejcennosti voči Nemcom, čo si potrebujú liečiť na Slováčkoch. A pritom o nás nič nevedia, nezaujímame ich v tom, čo robíme dobre, a ozývajú sa, len keď majú pocit, že nám majú udeľovať akési „rozhrešenie“. A kto to teda hovorí? Snáď nie tí českí umelci, čo zaplnili Národné divadlo, aby hajľovali svojim nacistickým okupantom? A potom tí samí, čo zase naplnili Národné divadlo, aby na pokyn komunistickej strany hromadne podpísali Antichartu? A keď sa to zvrtlo, tak v novembri 1989 sa opäť hnali na tribúny prisahať opačnej strane? A vôbec, účasť českých umelcov v politike je sporná. Uvediem dva príklady umelcov, ktorých spoločné dielo si nesmierne vážim. Tak napríklad pán Svěrák verejne vyhlásil aký, že bol Havel obr-Čech! Ja som Havla poznal osobne epizodicky za disentu aj nežné revolúcie, a tá jeho vtedy fabrikovaná legenda sa mi už spočiatku nepozdávala. Tak som si začal zbierať dokumenty a svedectvá o ňom a práve v týchto dňoch, po 34 rokoch, je toho dosť na 100-stránkovú kapitolu v knihe „Demolica našej demokracie – Od Havla po Šimečku“, ktorá ide práve do tlače. Budúci rok by mal vyjsť už podstatne rozšírený rukopis, veľmi zhustený portrét toho pána pod názvom „Václav Havel – život v klamstve“.

Čo sa z neho o modle mnohých Čechov dozvieme?

Na ukážku stačia dve vety: „Havel sa, napriek maske prosťáčka, považoval vždy za oprávnene privilegovaného. Takže sa nebránil ani spoločnosti bývalých komunistov (Čalfa), estebákov (Junek) či tunelárov (Bakala).“ Pán Smoljak zase bezelstne vyhlásil, že Česko sa môže vzdať svojej národnej nezávislosti, pretože v Bruseli všetko „transparentne a spravodlivo“ vyrieši za nás? ! To ten pán nepochopil, že čím viac moci, tým väčšie hyeny priťahuje? To nerozpoznal, ako s našimi štátmi manipuluje bruselská politická mafia, ktorá presne podľa vzoru pôvodnej mafie má utajené bossmi „frakcií“, ktoré stvorili tú tvoru Lajnovú? Tá čelí európskemu súdu za korupciu v prospech farma firmy Pfizer, ale kým tam budú tí bossovia vládnuť, tak napriek všetkým dôkazom (väčšinu, ako konštatoval aj súd, zničila sama!) nebude odsúdená a bude škodiť naďalej. Škoda že sa pán Smoljak nedožil dôkazu, ako sa mýli, takže práve pre ten Pfizer kšeft nakupujeme zbytočné vakcíny a potom ich za nemalé peniaze likvidujeme a ešte nejaké roky budeme! A takí českí umelci sa nám zrazu ponáhľajú radiť?! Nežartujte...

Na žartovanie som pri tej otázke ani nepomyslel. Ako silno dianie v kultúre v čase dovoleniek a prázdnin hýbe Slovenskom?

Nijako, je to búrka v nočníku. Kuriózne je len to, že „progresívni“ prišli s humornou vsuvkou, kedy vyzývajú jednu stranu koalície, aby napadla druhú, a potom „progresívne“ prorokujú, ako sa slovenská vláda už už rozpadá. Je to podľa porekadla „čo sa babe chcelo, to sa babe snívalo“. A karavana ide ďalej.

Proti Šimkovičovej sa na slovenských námestiach protestovalo už pred štvrť rokom kvôli novému zákonu o verejnoprávnej televízii a rozhlase. Aká je situácia ohľadom STVR dnes a napĺňajú sa obavy opozície, že vláda tieto médiá ovládne?

No, treba povedať, že sme si už pomaly zvykli na to, že „progresívni“ komsomolci vymysleli už také „bubáky“, že je to na smiech. Aj o tom píšem už v zmenenej knihe „Demolica našej demokracie – Od Havla po Šimčeka“: „Šimčeka III. klamal o tom, že skrátenie premlčacej doby na znásilnenie z 20 rokov na 10 rokov vraj spôsobí lavínu beztrestných znásilňovaní. Je to čistý nezmysel. Počet znásilnení je v porovnaní s celkovou kriminalitou stabilne okolo 0,18 percenta, a to bez ohľadu na to, aká vláda je práve pri moci. A trestný čin znásilnenia je špecifický v tom, že tam už po roku nie je čo a ako dokazovať! Tá dvadsaťročná premlčacia doba je pozostatok falošnej feministickej kampane MeToo, kde sa doslova po desaťročiach akákoľvek žena rozpomenula, že medzitým vážený a bohatý muž jej vraj akosi ublížil - bez dôkazov, bez overiteľných stôp, len ako drzé tvrdenie. A keďže u amerických laických porôt prevažujú emócie nad faktami, stal sa z toho prostriedok na lynčovanie politicky nepohodlných mužských obetí. Šimčeka III. nehorázne klamal o tom, že po zmene výšky škody a premlčacích lehôt sa budú na Slovensko húfne hrnúť zločinci, hoci tieto normy sú upravované práve na vyrovnanie s európskymi štandardmi v okolitých krajinách! Šimčeka III. nehorázne klamal o tom, že zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ktorú sme mali len my, pobaltské krajiny a Bulharsko, kde „špeciálnu prokuratúru“ zrušili bez akýchkoľvek protestov z Bruselu rok predtým!) je vraj protiústavná. Keď to Ústavný súd vyvrátil, Šimčeka III. sa za túto lož neospravedlnil. Šimčeka III. totiž ani netuší, čo je v Ústave Slovenskej republiky.

Mne išlo o to, aké veľké médiá pristupujú k terajšej koalícii stále ako k nepriateľovi. Ktoré sú to?

Existuje tzv. žltá tlač, kde je len pár najštvavejších médií spočítateľných na prstoch jednej ruky. Sú to SME-čko, denník N-ádor, Týžden a Aktuality.sk. Termín „žltá tlač“ pochádza z USA z konca 19. storočia a označuje také médiá, ktorým sa nedá veriť. Prekrúcajú v duchu „žltej žurnalistiky“ obraz sveta podľa ľubovôle, takže často býva v príkrom rozpore s realitou. Ich dezinformačná sila je nielen v tom, čo čitateľom predkladajú, ale aj v tom, čo čitateľom zamlčujú.“ Ako praktík, ktorý prispieva do našich aj zahraničných médií viac ako polstoročie, aj ako teoretik, ktorý vydal knihu o médiách „Všetko je inak“ a prednášal masmediálnu komunikáciu na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave, píšem aj o tom, že extrémistická žltá tlač porušuje všetky zásady novinárskej etiky, a to aj tie, ktoré definuje Rezolúcia Rady Európy o etike žurnalistiky, ktorá platí od roku 1993. Tú úplne ignorujú, hoci súbežne hlásajú nehynúcu vernosť „európskym ideálom“. Je to typický orwellovský doublespeak – pravda sa nazýva klamstvom, nenávisťou láskou. Je to tým, že žltá tlač chce mať monopol na ich vlastné dezinformácie, fake news a hoaxy. V súčasnosti napríklad v orgiách predpovedí, ako sa vládna koalícia rozpadá, ale to je len ich zbožné prianie, ako vyhovieť zahraničným tútorom, čo ich platí.

Určite sledujete aj české médiá. Sme na tom lepšie, alebo si jeden druhému nemáme čo závidieť?

Nemyslím si, že v Čechách a na Morave je to lepšie. Na druhej strane: pod najväčším útlakom selfie-vlády plagiátorov na čele s psychopatom Matovičom vznikli spontánne alternatívne médiá. Oslobodená od zbohatlických tutorov, financovaná zbierkami samotných čitateľov a poslucháčov. Bol to spontánny jav vyvolaný prirodzenou túžbou občanov po pravde. A tieto médiá vyhrali súčasnej koalícii parlamentné voľby, prezidentské voľby a presadili aj zvolenie väčšiny koaličných kandidátov za europoslancov! A „inžinieri ľudských duší“ u nás aj v zahraničných diverzných centrálach sú z toho na prášky.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik