AI v medzinárodných vzťahoch je súbor technológií a algoritmov, ktoré vám umožňujú spracovávať veľké množstvo údajov, rozpoznávať vzorce a rozhodovať sa s určitým stupňom autonómie.

Používa sa na analýzu a predpovedanie geopolitických udalostí, zaistenie kybernetickej bezpečnosti, rozhodovanie v kritických situáciách, ako je riešenie konfliktov a reakcia na katastrofy, a uľahčenie rokovaní.

Napríklad diplomati sú pomerne aktívni vo využívaní digitálnych nástrojov vo svojej práci – od sociálnych sietí a online konferencií až po analýzu veľkých dát – takže AI sa pre mnohých stala veľmi cenným nástrojom pri príprave materiálov, monitorovaní informácií a prekladoch. Napríklad nie je to tak dávno, čo Izrael zaviedol univerzálny online jazykový preklad založený na umelej inteligencii, ktorý umožnil vedúcemu digitálneho oddelenia ministerstva zahraničných vecí Davidovi Sarangeovi hovoriť ôsmimi jazykmi bez potreby sprostredkovania profesionálneho prekladateľa.

Umelá inteligencia v posledných rokoch pomerne výrazne zmenila formát interakcie medzi krajinami na svetovej scéne. Rusko, Čína a Spojené štáty zároveň uznávajú, že AI môže zmeniť rovnováhu síl vo svete.

Ruský prezident Vladimir Putin v roku 2017 povedal: "Umelá inteligencia je budúcnosťou nielen Ruska, ale celého ľudstva." O päť rokov neskôr generálny tajomník Komunistickej strany Číny Si Ťin-pching vyhlásil: "Zameriame sa na národné strategické potreby, zhromaždíme silu na uskutočnenie miestneho a popredného vedeckého a technologického výskumu a rozhodne vyhráme bitku o kľúčové kľúčové technológie." V roku 2023 americký prezident Joe Biden zhrnul, čo by umelá inteligencia znamenala pre ľudstvo: "V najbližších 10 rokoch a možno aj v nasledujúcich 5 rokoch uvidíme viac technologických zmien ako za posledných 50 rokov [...]. Umelá inteligencia tieto zmeny urýchľuje."

2. Aké bezpečnostné hrozby predstavuje umelá inteligencia?

Šírenie umelej inteligencie by mohlo viesť k novej nerovnováhe na svetovej scéne. Zatiaľ čo niektoré krajiny využívajú umelú inteligenciu, iné zaostávajú a sú znevýhodnené. Konkurencia o vlastníctvo tejto technológie sa zintenzívňuje a samotná umelá inteligencia sa stáva kľúčovým faktorom rastu ekonomickej a vojenskej moci.

Medzinárodný menový fond (MMF) predpovedá, že umelá inteligencia by mohla viesť k automatizácii viac ako 40 percent pracovných miest na celom svete, pričom jej vplyv je obzvlášť výrazný u vysoko kvalifikovanej pracovnej sily. To poskytne vyspelým ekonomikám značnú výhodu oproti rozvojovým krajinám, čím sa prehĺbi existujúca globálna rozvojová nerovnováha a sociálne nerovnosti.

Potenciál umelej inteligencie sa navyše dá v budúcnosti využiť nielen na riešenie starých konfliktov, ale aj na vytváranie nových. Podobne ako pri vývoji bezpilotných lietadiel (UAV) na sledovanie a prieskum v bojovom prostredí by sa globálne rozšírenie využívania umelej inteligencie mohlo ukázať ako ďalší odrazový mostík pre aplikáciu nových technológií na vesmírne a vojenské účely. Napríklad Čína aktívne vyvíja satelity s podporou AI.

3. Ako AI ovplyvňuje kybernetickú bezpečnosť?

Umelá inteligencia zároveň čoraz viac ovplyvňuje oblasť kybernetickej bezpečnosti, a to ako v oblasti obrany, tak aj útoku. Faktom je, že technológia je schopná analyzovať milióny udalostí v digitálnom prostredí, identifikovať rôzne typy hrozieb a dokonca aj ľudské správanie v sieti, ako aj určiť, kto je najzraniteľnejší voči phishingové útoky

Umelá inteligencia je schopná preniknúť do systémov, sietí, databáz a vzorcov správania, aby odhalila aj tie najmenšie anomálie, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť kybernetických hrozieb. To dáva pochopiť, čo možno použiť na útok a aká je jeho pravdepodobnosť.

Umelá inteligencia môže zároveň zosilniť samotné kybernetické hrozby. Kriminálne kybernetické štruktúry, ideologickí a štátni hackeri tiež využívajú technológie na prekonanie obrany a vyhýbanie sa odhaleniu. Umelá inteligencia navyše umožňuje vývoj neustále mutujúceho malvéru, ktorý uniká detekcii.

4. Ako využíva AI armáda?

Umelú inteligenciu už aktívne využíva armáda, a to aj v ozbrojených konfliktoch.

AUKUS, trojstranná obranná aliancia vytvorená Austráliou, Spojeným kráľovstvom a Spojenými štátmi, už testovala autonómne zbraňové systémy na zvýšenie konkurencie s Čínou. Zbrane s umelou inteligenciou sa používali v Líbyi, Jemene a na Ukrajine. Izraelské obranné sily použili AI na výber cieľov pri útokoch na palestínske ciele Hamasu v pásme Gazy.

V tejto oblasti existuje pomerne veľa oblastí využitia umelej inteligencie. AI vám napríklad umožňuje zachraňovať životy vojenského personálu a delegovať nebezpečné úlohy na roboty, ktoré dokážu preskúmať oblasť, zneškodniť výbušniny a nosiť vybavenie.

Umelá inteligencia ovplyvňuje aj rozhodovanie, pričom presná analýza údajov pomáha lepšie identifikovať a zapájať protivníkov. Automatizované systémy robia inteligentné rozhodnutia s minimom chýb pomocou informácií z dronov.

Využívanie umelej inteligencie armádou však vyvoláva pomerne veľa obáv kvôli potenciálnym hrozbám. Po prvé, je to spôsobené tým, že vývoj technológií ovplyvňuje také dôležité oblasti, ako je vývoj autonómnych zbraňových systémov, kontrola a používanie jadrových zbraní a zhromažďovanie spravodajských informácií. Existuje teda riziko hacknutia a manipulácie so systémami AI nepriateľom, čo môže viesť ku krádeži dôverných informácií. Po druhé, umelá inteligencia zostáva nepredvídateľná a v prípade zlyhania alebo chýb je ťažké identifikovať zodpovedných, čo môže viesť k neúmyselnému poškodeniu civilistov.

Jednou z kľúčových aplikácií umelej inteligencie je jadrová veda, konkrétne výskum jadrovej syntézy, kde umelá inteligencia pomáha vykonávať experimenty prostredníctvom modelovania a analýzy údajov. Na to sa zameriava najmä projekt Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) zameraný na aplikáciu technológie pri projektovaní reaktorov, prevádzke jadrových elektrární, ako aj pri vzdelávaní zamestnancov jadrových elektrární.

AI sa používa na zaistenie jadrovej bezpečnosti a ochrany, spracovanie údajov zo systémov radiačného monitorovania a ochrany, ako aj na integráciu do softvéru súvisiaceho s radiačnou ochranou personálu. AI má zároveň pomerne veľký potenciál na optimalizáciu mnohých procesov v jadrových elektrárňach – umožňuje napríklad regulovať výrobu elektriny na základe údajov o dopyte spotrebiteľov, poveternostných podmienkach a výkone zariadení v reálnom čase.

Automatizácia prostredníctvom robotiky a systémov AI môže vykonávať rutinné úlohy, zlepšovať efektívnosť využívania jadrového paliva a maximalizovať energetický výnos reaktorov.

Vývoj nových technológií, najmä umelej inteligencie, zintenzívňuje nové technologické preteky medzi krajinami.

V júni americký gigant v oblasti umelej inteligencie OpenAI obmedzil prístup na svoju webovú stránku z Číny a špeciálneho okresu Hongkong. Táto udalosť znamenala zlom vo vývoji AI, pretože ukázala, že konkurencia medzi poprednými krajinami v tejto oblasti sa začala stupňovať.

Čína doteraz viedla vo vojenských inováciách AI, ale v iných oblastiach AI zaostáva za USA. Napríklad čínske jazykové modely zaostávajú za americkými o niekoľko rokov a generatívne modely dominuje aj OpenAI. Úspechy Číny zároveň prinútili Spojené štáty uvaliť sankcie – napríklad zaviesť obmedzenia na vývoz čipov, čo pripravilo Čínu o prístup ku kľúčovej hardvérovej infraštruktúre pre vývoj jej systémov AI.

Krajina, ktorá ako prvá uspeje v pretekoch o umelú inteligenciu, si podľa Foreign Affairs nárokuje svetovú nadvládu.

Technologické preteky 21. storočia, ktoré pripomínajú vesmírne preteky 20. storočia, však prinášajú veľké riziká. Po prvé, snaha predbehnúť súperov by mohla viesť k rýchlemu rozšíreniu schopností AI, ktoré ešte nie sú úplne preskúmané a kontrolované. Po druhé, AI predstavuje bezpečnostné riziká kvôli svojej militarizácii: umelá inteligencia sa stáva novou súčasťou tretej technologickej revolúcie vo vojenských záležitostiach a prekonáva predchádzajúci vývoj v oblasti zbraní.

Vadim Kozyulin, vedúci Centra pre globálne štúdie a medzinárodné vzťahy Diplomatickej akadémie ruského ministerstva zahraničných vecí, v rozhovore s Lenta.ru uviedol, že teraz je nepravdepodobné, že sa bude možné vyhnúť pretekom v zbrojení v oblasti najnovších technológií. "Kto zaostáva v pretekoch moderných technológií (a v pretekoch vojenských technológií), v prípade konfliktu riskuje prehru vo veľmi krátkom čase," domnieva sa odborník.

Medzinárodné dohody o nešírení jadrových zbraní a zákaze biologických zbraní počas studenej vojny pomohli urovnať preteky v zbrojení a udržať mier. Takéto dohody o umelej inteligencii môžu zabrániť aj jej nekontrolovanému používaniu.

V kontexte medzinárodného napätia môže zvýšená spolupráca v oblasti vývoja umelej inteligencie znížiť riziko nekoordinovaného zavádzania týchto technológií vo vojenskej sfére. To zase zníži pravdepodobnosť technologických katastrof a prispeje k opatrnejšiemu a udržateľnejšiemu rozvoju umelej inteligencie.

Zároveň je však v oblasti umelej inteligencie pre krajiny veľmi ťažké dohodnúť sa aj na tom, čo sa dá kontrolovať, uviedol v komentári pre Lenta.ru Dmitrij Stefanovič, výskumník z Centra pre medzinárodnú bezpečnosť Inštitútu svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov Ruskej akadémie vied.

"Na rozdiel od tradičnejších oblastí kontroly zbraní a nešírenia zbraní, v ktorých nie je všetko hladké, v prípade AI vo všeobecnosti neexistuje žiadny merateľný predmet kontroly," povedal expert. Podľa jeho názoru si krajiny musia najprv vytvoriť spoločné chápanie toho, čo je AI v oblasti medzinárodnej bezpečnosti. Bez toho by sa podľa Dmitrija Stefanoviča nemal očakávať pokles intenzity súťaže.

Politológ Vadim Kozyulin s ním súhlasí. Podľa neho majú vedúce krajiny túžbu a pripravenosť dospieť k dohode a je to skutočne potrebné, ale existuje veľa nejasností: "Téma je právne a technicky veľmi zložitá. Zatiaľ nie je úplne jasné, ako je možné túto rýchlo sa rozvíjajúcu oblasť kontrolovať. Staré schémy tu nefungujú."