Člen poradného zboru premiéra Roberta Fica Eduard Chmelár so záujmom sleduje situáciu okolo diania na ministerstve kultúry. Jej vývoju venoval na sociálnej sieti niekoľko príspevkov. V tom aktuálnom súhlasí s tvrdením, že zmeny v tomto rezorte sú nevyhnutné, no treba ich robiť s rozumom a citlivo.

Chmelár ako príklad nevhodnej zmeny uvádza nového riaditeľa Slovenskej národnej galérie, ktorý sám priznal, že umeniu nerozumie, zato je ekonóm a tak spoplatnil všetky vstupy, čím (aj slovenskú) kultúru urobil zase o čosi menej dostupnou pre bežného „konzumenta“. Aj tentokrát upozorňuje na hercov – aktivistov, ku ktorým sa nevedomosťou pridávajú aj tí, ktorí majú vzdelávať. V závere cituje jedného z posledných žijúcich hercov veľkej slovenskej generácie Olda Hlaváčka, ktorý výkony hercov zo SND prirovnal k výkonom ochotníkov, ktorí by sa namiesto horekovania na námestiach mali skôr zdokonaľovať vo svojom umení.

Zásah do verejných služieb

„Bez ohľadu na to, čo si myslím o správaní časti kultúrnej obce, nový poverený generálny riaditeľ Slovenskej národnej galérie Anton Bittner nezačal dobre. Okamžité zrušenie bezplatného vstupu do vybraných prevádzok SNG ide proti samotnému zmyslu propagácie slovenskej národnej kultúry (a žiadnej inej, samozrejme). Ak sa pánovi riaditeľovi zdá takéto rozhodnutie predchádzajúceho vedenia absurdné, nech sa ide pozrieť napríklad do slávnej londýnskej National Gallery, kde je bezplatný vstup už celé desaťročia a funguje to. Van Goghove Slnečnice si tak môže vychutnať rovnako dobre princ i žobrák,“ ponúka Chmelár pozitívny príklad zo sveta s tým, že v Británii si na verejné služby nedovolila siahnuť ani Margaret Thatcherová. Ak si ich dôležitosť neuvedomuje SNS, mali by si aspoň koaličné strany, ktoré sa hlásia k sociálnej demokracii.

Kultúra nie je ani banka, ani fabrika

„Ale ak pán Bittner zahlási, že nerozumie umeniu, ale rozumie financiám, tak sa nemáme o čom baviť. Lebo kultúrne inštitúcie nemôžu byť riadené ako banky alebo hutnícke fabriky. Rozumieť umeniu na takej pozícii je nevyhnutné. Ak pán riaditeľ tvrdí, že pre neho má "každé dielo rovnakú hodnotu", tak nevie, o čom hovorí. Ak nevie rozoznať Brunovského od Fullu a Benku od mazanice okresného formátu, ako chce napĺňať deklarované zámery ministerstva, aby boli v Slovenskej národnej galérii vystavované tie najkvalitnejšie a najreprezentatívnejšie diela našich výtvarníkov?,“ pýta sa Chmelár, ktorý tento prístup označuje za amaterizmus. Personálne výmeny by mali byť podľa Chmelára dobre premyslené, inak je zdiskreditovaný ich zmysel.

Herci, ako aktivisti

„Nič to však nemení na tom, že správanie aktivistických hercov považujem za nenáležité a politicky účelové. Hysterické reči o návrate gestapa, ŠtB a temnej totality, spochybňujú ich zdravý úsudok,“konštatuje Chmelár. Toho zaskočil „výkrik“ učiteľky zo ZŠ, ktorá hovorí o „normalizácii z 50-tych rokov“ a pritom nevie (učiteľka...?), že normalizácia je výraz označujúci sedemdesiate roky.

„Zrejme ďalšia osoba, ktorá sa rozumie len financiám,“ ironizuje Chmelár.

Nie všetci umelci podľahli aktivizmu

Chmelár dáva do pozornosti aj fakt, že niektorí umelci nabrali odvahu a prinášajú aj iný názor, ako ten progresivisticko-aktivistický. Ako príklad uvádza 90-tnika Olda Hlaváčka, ktorý nešetril svojich o 2-3 generácie mladších kolegov.

„Hrdý názov ostal, no keď som tam bol naposledy, myslel som si, že som na predstavení nejakého ochotníckeho divadla. Takéto výkony na javisku našej prvej scény nemajú čo robiť... Ja som bol v SND, ktoré bolo vtedy skutočne národné, vyše polstoročnicu. Stál som na javisku s hercami, ktorí pre divadlo žili a tvorili naozajstné umenie a dejiny. A teraz žiadna úcta, vychovanie, nič... V takom divadle by mali pracovať vzoroví ľudkovia, naše zlato. Ale toto neviem, čo je. Či je to nevychovanosť alebo im stúpla seriálová sláva do hlavy... Veľká väčšina z nich si prenáša zlozvyky aj do divadla, zle artikulujú, nie je im rozumieť. Mali by sa sústrediť, vzdelávať, a nie hrať sa na veľké hviezdy... Zbavili sa ako psov Machatu, Kronera, Kvietika a iných. A to bol ozajstný výkvet. Keď si títo mladí myslia, že horekovaním niečo zmenia, tak by im mali postaviť detskú izbu," cituje Chmelár pána herca a ďakuje mu za hlas zdravého rozumu.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik