Ak sa Korčok chváli, že ako kandidát na prezidenta dokázal ľudí spájať, vstupom do straníckej politiky ich začne rozdeľovať. Jedným pomôže, druhým uškodí. Citát Igor Daniš, komentátor denníka Pravda.
Názor Igora Daniša, s názvom: Sebavedomý Korčok. Kiskovo fiasko by malo byť pre neho varovaním zverejnený v denníku Pravda, preberáme v plnom znení.
Exminister zahraničia a neúspešný kandidát na prezidenta Ivan Korčok potvrdil, že z politiky neodchádza. Tento sľub dal už po prezidentských voľbách s tým, že po júnových eurovoľbách oznámi, ako sa do verejného života vráti. Po dvoch mesiacoch ticha konečne prerušil mlčanie, no nič nové neprezradil. Kedy a ako, zostáva stále záhadou.
Korčok sa s optimizmom opiera o prieskum agentúry Focus z polovice júla – ktorý si zadal on sám… Zabudol však na predchádzajúci prieskum Focusu zo začiatku mája. Podľa neho si až 53 % ľudí neprialo jeho ďalšie pôsobenie v politike, 35 % opýtaných áno, z toho 20 % si myslelo, že by mal vstúpiť do existujúcej strany a podľa 14 % by mal založiť vlastnú stranu.
Ak by podľa nového prieskumu Korčok vstúpil do Progresívneho Slovenska, SaS alebo k Demokratom, tak by každej jednej strane výrazne pomohol. PS by narástlo o cca 6 %, SaS a Demokrati by sa vyšplhali až k 14 %. No za cenu, že ostatné dve strany by sa citeľne oslabili.
A tu je zakopaný pes
Ak sa Korčok chváli, že ako kandidát na prezidenta dokázal ľudí spájať (liberálov, progresívcov i konzervatívcov), vstupom do straníckej politiky ich začne rozdeľovať. Jedným pomôže, druhým uškodí. Momentálne Korčok komunikuje so všetkými tromi predsedami spomínaných strán – Michalom Šimečkom, Branislavom Gröhlingom i Jaroslavom Naďom. PS by priniesol víťazstvo vo voľbách a právo zostaviť vládu. Ale s kým? Pretože hrozí, že Demokrati ani SaS by sa do parlamentu nedostali.
Ak sa Korčok chváli, že ako kandidát na prezidenta dokázal ľudí spájať, vstupom do straníckej politiky ich začne rozdeľovať. Jedným pomôže, druhým uškodí.
Pre Demokratov i SaS by angažovanie Korčoka bolo jednoznačne prínosom. Lenže vzdajú sa Gröhling a Naď dobrovoľne líderskej pozície? A prečo by sa jej mal vzdávať napríklad Šimečka, keď PS evidentne pozdvihol a strana dýcha na chrbát Smeru? Získať podporu v prezidentskej kampani ako spoločný kandidát je diametrálne niečo iné, ako vkročiť stranám na ich vlastný dvor.
Podobnú neblahú skúsenosť zažil aj exprezident Andrej Kiska
Nakoniec založil vlastnú stranu, a vieme, ako dopadol. Spoliehal na silu svojho mena, značky, nádejal sa voličskému potenciálu strany Za ľudí. Výsledok radšej nepripomínajme. To isté sa môže prihodiť aj Korčokovi. Podľa prieskumu Focusu by jeho strana mohla nabrať až 14 % voličov, lenže… Z liberálnych, progresívnych i konzervatívnych spojencov sa razom stanú súperi o každého jedného voliča, ktorí si nič nedarujú.
Bývalý diplomat by si mal uvedomiť, že populárny prezidentský kandidát nerovná sa automaticky úspechu v straníckej politike. Okrem Kisku poučenie môže čerpať aj v Česku. Expremiér Miloš Zeman sa po odchode z ČSSD v roku 2002 márne snažil uspieť s malou stranou, no v prezidentských voľbách v roku 2013 dokázal triumfovať. A naopak – jeho obľúbený vyzývateľ Karel Schwarzenberg nepremenil výsledok do preferencií jeho strany TOP 09.
Skúsený Korčok si všetky úskalia svojho nového angažmánu, zdá sa, uvedomuje. Preto toľko vajatá. Dopyt po silnom pravicovom lídrovi, ktorý by bol dôstojným súperom Roberta Fica, tu rozhodne existuje. Korčok toto kritérium spĺňa, na rozdiel od Šimečku, Naďa, Gröhlinga, Majerského či Hegera. Lenže čo okrem jasnej zahraničnej politiky a slušnosti ponúka, napríklad v ekonomike? „Slovensko má na viac, Slovensko si zaslúži viac,“ je sakramentsky málo. Kiska by vedel rozprávať.