Zábery zo sociálnych sietí, ale aj informácie z médií hovoria o nepokojoch v Británii. Tie podľa slovenských médií vyvolala anglická krajná pravica, prípadne neonacisti. Lenže bývalý minister školstva Juraj Draxler, ktorý v Británii pôsobil hovorí, že nepokoje spôsobuje niečo celkom iné, ako neonacisti. V statuse na Facebooku konštatuje, že hoci budú nepokoje potlačené, problém sa nevyrieši.
Podľa Juraja Draxlera za dianím je neustále sa rozširujúca generačná chudoba, ktorú nezmiernil ani Brexit, od ktorého si Briti veľa sľubovali. Naopak, zvýšil sa prílev legálnych migrantov a tí zmenili ráz doslova celých mestských štvrtí. Do toho prichádza fakt, že Veľká Británia je už niekoľko rokov policajným štátom, ktorý potláča každý pokus o najmenšiu „rebéliu“. To všetko má za následok fakt, že momentálne sa síce nepokoje podarí potlačiť, no tlieť budú naďalej.
„Cez víkend prebiehali zrážky s políciou v desiatich anglických mestách, zväčša na severe. Pokúsili sa podpáliť aj hotel so žiadateľmi o azyl. Horelo aj v Belfaste, v Sev. Írsku. Veľké médiá upozorňujú, že demonštrantov vyprovokovali falošné informácie,“ konštatuje Draxler. Aj slovenské médiá o nepokojoch informujú v článkoch či reportážach o tom, „že Nepokoje v Británii eskalujú: Pravicoví radikáli zúria v uliciach“ (TV JOJ), „Nebol to migrant ani moslim, ale na pravde už nezáleží“ (HN online), či „V Británii zúria nepokoje: Neonacisti využili brutálnu vraždu detí na rozpútanie anarchie“ (Pluska). Aj Draxler súhlasí s tým, že mladík, ktorý v Manchestri zavraždil a zranil niekoľko detí sa narodil potomkom migrantov a zrejme nemá nič ani s Islamom.
„To v zásade ale nehrá veľkú rolu, demonštranti proste potrebovali rozbušku pre rozsiahlu nespokojnosť. Všetky nepokoje sa odohrávajú v miestach vysokej koncentrácie chudoby,“ poznamenáva Draxler, ktorý tieto príbehy dobre pozná z čias svojho života v Británii.
„Tam, kde ste ešte v polovici 90. rokov videli ulice síce chudobných ľudí, ktorí ale mali svoje obchody a dielne a štvrť sa hmýrila aktivitou, už krátko po roku 2000 postávali hlúčiky mladých, typických "chavs" (slang pre bielu mládežnícku chudobu), bez práce, bez perspektívy, bez morálky v tradičnom zmysle, obklopení mega nákupnými strediskami,“popisuje politik.
„Tie štvrte doslova zomlel pokročilý kapitalizmus - deregulácia uvoľnila ruky veľkým korporáciám, všade vyrástli reťazce, poháňané pohodlnou úverovou politikou (po krachu to zaplatili daňoví poplatníci, inde vyrabované penzijné fondy). Bežní ľudia strácali perspektívu trvalej, dôstojnej práce, presunuli sa do rôznych agentúrnych džobov. Komunity sa rozpadli, deti prestali žiť perspektívou nejakého normálneho zamestnania, odpozorovaného po rodičoch,“ píše ďalej Draxler s tým, že prílev migrantov, ktorí rýchlo pretvorili celé štvrte, je už len soľ do rán takej spoločnosti, akú opisuje.
„Mnohí ľudia s katastrofálnou naivitou uverili, že im nejako pomôže Brexit. Po Brexite ale prílev imigrantov do krajiny neklesol ale stúpol na rekordné úrovne. Pričom hovoríme v drvivej väčšine o legálnom prisťahovalectve - korporácie potrebujú lacnú pracovnú silu a tak si tých prisťahovalcov proste vybavujú. Brexit navyše ešte viac uvoľnil ruky korporáciám vo všetkých ich aktivitách,“ hodnotí britskú pobrexitovú realitu Draxler s tým, že hoci Briti si predstavovali svoju krajinu, ako raj malých firiem s bližším vzťahom k vidieku, prišli mega farmy na spôsob USA. A bežný človek trpí rastom cien všetkého.
„Politická trieda, samozrejme, bude hľadať nejaké nové ilúzie, ktorými by tieto vrstvy upokojila, ale nebude to robiť extra intenzívne. Premiér aj ministerka vnútra sa už nechali počuť, že po organizátoroch demonštrácií tvrdo pôjdu, a aj spustili vlnu rozsiahlych zatýkaní. Ono, politikom tie rozbroje v zásade vyhovujú, zvlášť, keď sa obyvatelia týchto chudobných predmestí melú medzi sebou,“ vysvetľuje Draxler a pripomína, že Británia už dávno nie je liberálna, ale je to policajný štát a tamojšie kamery na každom kroku dvíhajú obočia aj Američanom.
„Tou prazákladnou príčinou problémov sú hlboké sociálne jazvy, ale k tomu treba pridať koktejl iritácie elitami, plus, áno, aj rozsiahlu moslimskú imigráciu, ktorá ľudí dráždi. Je ale naozaj hlavne rozbuškou v oveľa hlbších problémoch spoločnosti, kde už dávno neplatí povojnová spoločenská zmluva a nejaká časť obyvateľstva proste nevidí perspektívu trochu normálneho, materiálne zabezpečeného a slušného života. Aj po tom, ako protesty na nejaký čas utíchnu, bude hnisanie pokračovať. Bohužiaľ,“ uzatvára Juraj Draxler.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik