Druhý videopozdrav Zoroslava Kollára pre progresívneho primátora Bratislavy, hudobníka Matúša Valla. V minulom videu Kollár hovoril hlavne o športoviskách. V aktuálnom konštatuje, že kým atletické majstrovstvá Slovenska budú vo Viedni, tak do planetária budú Bratislavčania chodiť do Brna. Nie, Bratislava ani v súčasnosti nemá planetárium, no o niekoľko rokov ho mať mohla. Keby ho v nej chcel pán primátor Vallo, hovorí Kollár.

Pamätáte si na Park kultúry a oddychu (PKO)? Bolo to kultúrne zariadenie, ktoré sa v Bratislave nachádzalo na nábreží Dunaja.

„Bolo to miesto, kde sa konali pravidelné kultúrne a spoločenské podujatia, ako aj výstavy a veľtrhy. Súčasťou PKO bol aj astronomický úsek, kde sa pravidelne konávali astronomické prednášky a pozorovania nočnej oblohy. V areáli bola aj hala pre volejbalistov a konalo sa tam aj veľa iných športových podujatí,“ pripomína Kollár a pre tých, ktorých hviezdy nezaujímajú, PKO približuje výstavy Flóra, Zlatú lýru, ktorá sa neskôr presťahovala do dnes už tiež zbúraného Istropolisu. Sarkasticky dodáva, že keby nám tí zlí komunisti nepostavili výstavisko Incheba, kultúrne podujatia by sa dali robiť už akurát na bývalom letisku vo Vajnoroch.

Kollár sa pýta, či aj divákom sa zdá, že kedysi sa najmä budovalo, kým dnes sa hlavne komunálny majetok búra a v tejto súvislosti sľubuje, že o kauzách v bratislavskej samospráve bude hovoriť. Aj keď chápe, že Bratislavčanov trápia aj iné otázky, nielen kultúra a šport. Keď však vidí prešľapy samosprávy a primátora, podľa vlastných slov to musí okomentovať. Teraz pripomína, že Vallo len dokončil to, čo Ďurkovský začal, teda likvidáciu PKO.

„Park kultúry a oddychu v Bratislave fungoval od roku 1948. Stavať sa začal v roku 1940, takže progresívci ani nemôžu nadávať, že to tak zle postavili komunisti. PKO fungoval až do roku 2005, viac menej bez problémov. To, že nebol na ideálnom mieste ani budovy, neboli v optimálnom stave je asi logické. Veď každý vie, že pokrok v stavebníctve rýchlo napreduje. Aj požiadavky občanov sa menia, ale nebýva zvykom vždy, keď niečo kvalitatívne alebo kvantitatívne nevyhovuje hneď budovu zbúrať, navyše bez náhrady,“ konštatuje Kollár na margo historických súvislostí a polohy PKO. On sám zrekonštruoval niekoľko sto ročnú budovu, no primátor Ďurkovský mal zrejme iný názor a aj plán.

„V roku 2005 sa rozhodol, že predá pozemky pod PKO. Bolo o tom už toľko informácií v médiách, že to asi netreba zdôrazňovať, ale opakovanie je matkou múdrosti. Počujete dobre, predal iba pozemky, to je ako keby ste si predali pozemok pod vlastným domom a dohodli sa, že ten dom tam môžete ďalej užívať. Samozrejme iba dočasne,“ vysvetľuje Kollár s tým, že pre mesto to nemalo žiaden význam, pretože kúpna cena 281 miliónov za trinásť tisíc metrov štvorcových mesto z biedy určite nevytrhla.

„Mesto navyše nedostalo celú sumu, ale iba 150 miliónov korún. Keby mesto potrebovalo súrne peniaze mohlo predať iné svoje nehnuteľnosti. Navyše problémy a náklady s prevádzkou budov mestu zostali,“ dokresľuje situáciu spred takmer dvadsiatich rokov Kollár s tým, že to prospelo kupujúcemu, keďže v susedstve končila výstavba River parku a spoločnosť, ktorá ju realizovala mala chuť vo výstavbe na nábreží pokračovať. A tak mesto predalo svoje pozemky spoločnosti Henbury Development.

„O niekoľko rokov sa ozval kupujúci - spoločnosť Henbury Development, patriaca do skupiny J&T spolu so spoločnosťou Cresco real development a chceli budovy PKO zbúrať. Ako mohol chcieť zbúrať niekto budovy, ktoré mu nepatrili? Mohol, pretože mu to magistrát dovolil. Ale čuduj sa svete, takmer tí istí poslanci a ten istý primátor, ktorý predali pozemky pod budovou, sa začali búraniu brániť,“ pokračuje v príbehu zániku PKO Kollár s tým, že to nezapríčinilo pohnuté svedomie, ale vlna odporu Bratislavčanov. Mesto sa začalo s developerom naťahovať a developer bol podľa Kollára natoľko veľkorysý, že mestu ponúkol pozemky za dvojnásobok pôvodnej ceny. Túto ponuku mesto muselo odmietnuť.

„Záver bol, že Developer de facto veľkoryso mestu odpustil, teda formálne predal za 1 euro svoje pohľadávky, o kvalite ktorých by som si dovolil dosť polemizovať a mesto mu na oplátku za 1 euro predalo budovy PKO. Developer ale čosi prisľúbil. Sľuby sa samozrejme menili a vyvíjali, ale v podstate developer sľúbil, že zainvestuje do mestskej promenády. Neviem, či tam vysadil nejaké kríky,“ konštatuje ďalej Kollár s tým, že v rámci tých sľubov mal zachovať aj cenné artefakty. V rámci River park 2 malo vzniknúť námestie s planetáriom. Kollár aj ukázal, ako vyzeral zámer, no ten nevznikne a tiež aj náhradu za priestory na spoločenské akcie.

Projekt River park 2 pokračuje a primátor Vallo sa rozhodol ustúpiť pánom z J&T ustúpiť aj z poslednej zostávajúcej podmienky.

„Matúš vallo sa rozhodol, že mesto Bratislava žiadne planetárium nepotrebuje. Chce radšej peniaze do mestskej pokladne, aby ich mohol minúť. Samozrejme, že jeho zámery a ciele sú úprimné a krištáľovo čisté, ale zdá sa mi, že je to zasa viac všetko v prospech developerov ako v prospech mesta, takže žiadne planetárium nebude. Veď koho by už mala trápiť atraktivita nášho mesta? Bratislava a edukácia našich detí nielen z Bratislavy, ale aj z celého Slovenska,“ ironizuje Kollár s tým, že sú dôležitejšie témy a mesto tiež nemusí trápiť ani to, že planetáriá sú jednými z najnavštevovanejších vzdelávacích zariadení po celom svete, predsa nemôže primátora Bratislavy trápiť.

Kollár sa čuduje zástupcom slovenských planetárií, ktorí sa snažili o stretnutie s primátorom. Ten ich ani len neprijal a keby tak aj urobil, nič sa nezmení a zastupiteľstvo, podľa jeho povelu rozhodne inak, keby sa hneď aj dohodli.

„Podľa mojich vedomostí sú primátor a poslanci tí, ktorí určujú stavebné zámery v meste a schvaľujú územný plán. Matúš Vallo a zastupiteľstvo by mali určovať pravidlá a hranice pre developerov a pri nerešpektovaní vôle občanov a platných zákonov sú schopní určiť také pravidlá, ktoré legálnym spôsobom upracú každú rebéliu. Špeciálne, ak je to v rozpore so záujmami mesta a jeho občanov. Dokonca si myslím, že mesto a primátor môže svojimi rozhodnutiami ovplyvniť, ktorý developer bude úspešný a ktorý skrachuje, ale keď si všimnete, ako sa situácia v Bratislave od roku 1990 vyvíja mám pocit, že mesto neurčuje pravidlá developerom, ale naopak,“ konštatuje Kollár s tým, že mesto vždy ťahá za kratší koniec povrazu. K tomu sa však Kollár vráti nabudúce.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik