Pre mnohých z nás má modlitba veľmi osobný význam. Kým pre niekoho je to odriekanie posvätných slov, iní hľadajú pocit rozhovoru s Bohom. Mnohé štúdie dnes poukazujú na to, že modlitba má blahodárne účinky.
Slovo „modlitbaˮ pochádza z latinského slova precarius, čo znamená „žiadať prosbou, získať prosbou.ˮ Modlitba je zakorenená v presvedčení, že existuje moc väčšia ako sme my sami, ktorá môže ovplyvniť náš život. Je to čin, ktorým dvíhame svoje srdcia a mysle k Bohu.
Modlitba podľa vedy
Kardiológ z Harvardu Herb Benson v roku 1996 vykonal štúdiu u pacientov so srdcovým bypassom. Mala za úlohu zistiť, či modlitba za niekoho druhého môže mať pozitívne výsledky v uzdravení.
„Táto štúdia priniesla poznatok, že intercesná modlitba nemala vplyv na priebeh počas srdcových operácií. Naopak, pacientom, ktorí vedeli, že sú za nich vykonávané modlitby, to prinieslo zvýšený stres z nereálnych očakávaní. Štúdia však poukázala na to, že sú to práve modliaci sa, ktorí majú z modlitby najväčší úžitok,“ uvádza EpochTimes. Znamená to teda, že spojenie medzi modlitbou a liečbou existuje.
Keď sa teda pozrieme na modlitbu z pohľadu osoby, ktorá sa modlí, naskytuje sa zaujímavý obraz. Modlitba ovplyvňuje osobu, ktorá sa modlí, a má pozitívne účinky na jej zdravie a pohodu. Herb Benson pozoroval blahodárne účinky modlitby na metabolizmus, tepovú frekvenciu, krvný tlak, dýchanie a činnosť mozgu.
„Áno, existuje spojenie medzi modlitbou a liečením! Máme dôkaz o tom, že modlitba ovplyvňuje telesné funkcie a bojuje proti stresu.ˮ
Prečo sa modliť za „nepriateľov“
Psychológ Nathaniel M. Lambert z Floridskej štátnej univerzity so svojim tímom vykonali dva experimenty s cieľom zistiť, či modlitba môže zvýšiť odpustenie. K zisteniu, že modlitba za niekoho zvyšuje šancu, že budeme prístupnejší k odpusteniu ich priviedol štvortýždňový experiment, pri ktorom sa skupina mužov a žien modlila za dobro blízkeho, no boli prístupnejší aj k odpusteniu ľuďom všeobecne.
Lambert spája odpúšťanie s lepším celkovým zdravotným stavom a spokojnosťou so životom. Pravidelná modlitba môže mať dlhodobé psychologické výhody, ako je zlepšená duševná odolnosť voči stresu a lepší mechanizmus na zvládanie životných výziev.
Modlitba a meditácia ovplyvňujú časti ľudského mozgu zodpovedné za sebakontrolu
Sebaovládanie je rozhodujúce pre úspech v živote. ŠtúdiaMichaela McCullougha, profesora psychológie na Universite v Miami z roku 2009 zistila, že veriaci ľudia majú väčšie sebaovládanie ako ich menej veriaci kolegovia a môžu lepšie dosahovať dlhodobé ciele, ktoré sú pre nich a ich náboženské skupiny dôležité.
Tieto zistenia tiež potvrdili, že nábožensky založení ľudia sa menej obracajú k návykovým látkam, majú lepší prospech v škole, menej problémov s kriminalitou, lepšie zdravotné návyky, menej depresií a dlhší život. Náboženské rituály, ako je modlitba a meditácia, ovplyvňujú tie časti ľudského mozgu, ktoré sú najdôležitejšie pre sebareguláciu a sebakontrolu.
V tomto výskumnom projekte McCullough vyhodnotil osem desaťročí výskumu o náboženstve, ktorý sa uskutočnil na rôznych vzorkách ľudí z celého sveta. Našiel dôkazy z rôznych oblastí spoločenských vied vrátane neurovedy, ekonómie, psychológie a sociológie o tom, že náboženské presvedčenie a náboženské správanie sú schopné povzbudiť ľudí k sebakontrole a účinnejšej regulácii svojich emócií a správania, aby mohli sledovať hodnotné ciele.
Modlitba podporuje pozitívne emócie ako nádej, lásku a empatiu
Štúdia s názvom Odhalenie vzťahu medzi modlitbou a úzkosťou z roku 2023 sa zamerala na účinky rôznych foriem modlitby na mentálne zdravie jednotlivcov. Tím vedcov z Univerzity Baylor dospel k záveru že pochvalné modlitby Bohu sú spojené s nižšou úzkosťou.
Modlitba môže prispieť k pocitu pokoja, inšpirácie a pocitu intímnosti, čo pomáha zmierniť stres a poskytuje zmysel života. Modlitba môže tiež podporovať pozitívne emócie ako nádej, lásku, uspokojenie a empatiu, čo prináša pozitívne psychologické účinky.
V roku 2023 sa v Severnom Írsku uskutočnila ďalší výskum s názvom Duševná pohoda dospievajúcich, náboženstvo a rodinné aktivity. Výskum sa zaoberal vzťahom medzi duševným blahom dospievajúcich, náboženstvom a rodinnými aktivitami. Štúdie sa zúčastnilo 1618 dospievajúcich žiakov z ôsmich škôl v Severnom Írsku.
Výskumný tím prišiel k záveru, že prítomnosť náboženstva v životoch dospievajúcich mala vplyv na ich duševnú pohodu. Žiaci, pre ktorých bolo náboženstvo veľmi dôležité, mali lepšie výsledky ako ich ateistickí spolužiaci. Náboženská prax a rodinné aktivity sú podľa výsledkov výskumu dôležitými faktormi určujúcimi duševné blaho dospievajúcich.
Zdroj: Som z dediny/EpochTimes
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik