Čo? Že je to blbosť? No keď myslíte! Ja vám to vyhovárať nebudem. Boli sme svine, môžeme byť aj zlodeji.
Ale poviem vám pravdu. Ten nadpis nie je z mojej hlavy. Ukradla som ho zo stránky Veroniky Remišovej. Reku, keď už som tým Hlasom ľudu, budem hovoriť jeho ústami. Tak preto. A keď sa to tak vezme, potom to ani krádež nebude. Skôr by bol hriech nevyužiť ho, keď na Veronikin komentár sadol ako riť na šerbeľ. Pani poslankyňa zrejme už všetky klamstvá využila, preto na svetlo božie vytiahla opäť novelu trestného zákona a krádeže.
Krádež je dobrá téma. Ináč by sa nedostala ani do Božích prikázaní.
Veronika píše, že od prijatia mafiánskej novely už zlodeji v obchodoch kradnú vo veľkom. Vláda škodí slušným ľuďom a pomohla len zlodejom a kriminálnikom.
Na, tu ho máš!
Len neviem, z čoho vychádza. Možno iba zo zvyku. Lebo ona má taký zvyk. O vláde hovoriť len čo najhoršie. Zrejme na srandu to zobral aj jeden beťár, čo jej pod komentárom nechal vtipný odkaz: „Voliči Smeru kradnú vo veľkom alkohol, vraj sa to bohovsky oplatí.“ Iste uznáte, že oplatí sa robiť si srandu z toho, čo Veronika povie. Rozumný človek jej výplody neberie vážne. Myslieť si, že sa mi oplatí kradnúť, lebo nepôjdem do basy, tak ja teda neviem. Možno sú aj takí, čo kradnú preto, aby išli do basy. Budú mať strechu nad hlavou, žrádlo v ešuse. Budú v suchu. Koľko je takých!
Za socializmu sa hovorilo, že kto nekradne, okráda svoju rodinu.
Ja som veľkú časť života prežila v tej dobe, ale nič som neukradla. Ani len kúsok kriedy, veď načo by mi aj bola. Nie som katolíčka a hriechy som si ako dieťa k spovedi vymýšľať nemusela. Ale keby tak bolo , určite by som povedala, že som z rechtorovej záhrady ukradla turecké hrebíčky. Boli pekné a my sme doma kvetiny nepestovali. Len narcisy v záhrade pri zrubovej studni. A ešte sme s bratom kradli mirabelky. Rástli vedľa našej role v žite na Hanákovej roli. Hanák bol mrcha človek. Veronika, odpusť, neviem prečo, ale pripomínal mi teba. Raz sme zbadali, že do kmeňa stromu nad našimi hlavami boli zapichnuté dve kosy bez kosiska. Mohli nás nebezpečne dorezať. Odvtedy sme na mirabelky nechodili. Ešte sme chodili na starý cintorín na plané čerešne. Ale to by som krádežou nevolala. Cintorín bol obecný a na lipový kvet ta chodila celá dedina.
Nuž také boli moje krádeže. Nezaujímavé. O ničom.
Myslím, že čitateľov by skôr ako malí zlodeji v obchodoch zaujímali iní zlodeji. Ani nie Kováčik či ďalší „Ficovi ľudia“ z pexesa. Veľkí zlodeji, takí, čo Remišovej možno až tak veľmi neležia v žalúdku. Hoci aj Boris Kollár. Alebo Sulík. A napokon aj ten, čo jej je najbližší. Trnafský bezdomovec.
Pozn. redakcie HD: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik