Politológ a člen premiérovho poradného tímu Eduard Chmelár hodnotí zvolenie Ursuly von der Leyen za predsedníčku Európskej komisie na ďalšie dva roky, ako frašku. Je to podľa neho výsmech európskej myšlienky, demokracie a hlavne výsmech „boja proti korupcii, klientelizmu a netransparentnosti", ktoré tak kŕčovite prezentuje slovenská opozícia.

„To jej však nebránilo, aby bez akýchkoľvek výhrad podporili tú najneschopnejšiu političku, aká kedy stála na čele európskej inštitúcie, Ursulu von der Leyen, a potvrdili ju vo funkcii predsedníčky Európskej komisie na ďalších päť rokov. Prosím, nech si už tí eurohujeri od Hojsika a Ódora, cez Ostrihoňovú a Lexmann až po Šimečku a Marcinkovú, radšej zavrú zobáčiky, keď vrieskajú o babráckej a netransparentnej Ficovej vláde, lebo podporiť tú najväčšiu katastrofu, ktorá zlyhala už na poste nemeckej ministerky obrany, po všetkých tých negatívnych skúsenostiach a dokonca po rozsudku Všeobecného súdu EÚ, ktorý konštatoval, že obžalovaná Ursula von der Leyen neumožnila verejnosti dostatočný prístup k informáciám o kúpnych zmluvách Európskej komisie na vakcíny... to už je výsmech všetkým občanom,“ konštatuje s voľbou nespokojný Chmelár.

„Tento dlhodobý trend však nie je žiadnou novinkou. Politici demokraciu iba predstierajú. V skutočnosti je len kulisou pre ich mocenské hry, o ktorých verejnosť nič nevie. Keď európske elity na čele so skorumpovanou Ursulou vrieskali na maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý sa vybral na svoje mierové turné, že nikoho nezastupuje, okamžite mi zišla na um otázka, koho zastupujú tí nikým nevolení bruselskí panáčikovia. Nereprezentuje názor tých 440 miliónov ľudí viac Viktor Orbán a Robert Fico ako Ursula von der Leyen, Charles Michel či Emmanuel Macron, ktorí vystupujú skôr ako neofeudálne sily než zástupcovia ľudu? Oni všetci dnes prichádzajú s agendou „ochrany demokracie", ktorú chcú chrániť pred vlastnými občanmi,“ poznamenáva ďalej Chmelár s tým, že títo ľudia sa blahosklonne ponúkajú vysvetliť občanovi, čo on chce, či nechce a tvária sa pritom, že to robia len pre nás. Nerozumie však, že ľudia vždy naletia a sklamaní vletia do ešte väčšej pasce.

„Väčšina ľudí nechce počuť pravdu, chce byť uistená o svojich ilúziách. Preto nechápu, že väčšinový volič je v skutočnosti iracionálny, že často hlasuje proti vlastným záujmom. Preto by sa tí, ktorí chcú ľuďom naozaj pomôcť získať kontrolu nad vlastnými životmi, nemali usilovať ovládnuť ich a zmanipulovať, ale práve naopak naučiť ich chápať zložité mocenské vzťahy. Pozrite sa, koľko ľudí verilo a stále verí tomu, že miliardári ako Berlusconi, Babiš či Trump nesledujú vlastné záujmy, ale dobro krajiny, že práve oni zachránia pracujúcich. Takému bludu verili masy len za čias fašistických vodcov. Sledujem, koľko ľudí jasá nad tým, že Donald Trump si vybral ako svojho viceprezidenta mladého a charizmatického Jamesa Davida Vanceho. "Zastaví vojnu na Ukrajine!" kričia radostne jedni. "Pochádza z chudobných pomerov, ten nám bude rozumieť," horlivo prikyvujú druhí. Lenže to, ako ho dojíma ťažký život robotníkov, nás nijako neovplyvní (aj Biden mal zaujímavé sociálne programy, stavím sa, že ste o žiadnom z nich ani len nepočuli), ale jeho vojnové plány áno,“ zabrúsil vo svojej úvahe Chmelár po príklad do zahraničnej politiky.

Vysvetľuje, že Vance síce chce zastaviť pomoc USA Ukrajine – finančné bremeno prenesie na EÚv čom už teraz napomáha nová šéfka eurodiplomacie Kaja Kallas. Tá už teraz apeluje na zvyšovanie vojenských výdavkov na tri percentá a na názor ľudí sa nik nepýta.

„Vance sa chce zamerať na prípravu vojny proti Číne, podporuje izraelskú genocídu v Gaze, na mieste Netanjahua by ničenie palestínskej infraštruktúry zintenzívnil a Bidenovi vyčítal, že nebombardoval Jemen dôslednejšie. Očakávať niečo od tejto krvilačnej šelmy je také naivné, ale veď ľudia sú takí hlúpi a ako frustrovaní uveria komukoľvek - tak ako som ich varoval pred jasaním nad talianskou političkou Giorgiou Meloniovou, ktorá ich opantala odmietaním migrácie, ale nechápali, že bude úplne stačiť jej silná podpora Zelenského režimu, aby ju európske elity prijali medzi seba a odpustili jej fašistickú minulosť,“ pripomína Chmelár.

„Toto nie je cesta. Väčšina ľudí si ani nevšimla, že priepasť medzi elitami a pracujúcimi sa čoraz viac zväčšuje, že tie skorumpované vládnuce vrstvy nám nevedia ponúknuť nič iné ako cynické floskuly o demokratických hodnotách, kultúrne vojny či vypätý nacionalizmus. To všetko je však iba politické morfium, aby ľudia zabudli, že dlhodobo klesá vplyv verejnosti na riadenie štátu, že väčšina občanov nemá vplyv takmer na nič. A ak sa pýtate, ako je možné, že americké impérium so svojimi možnosťami nedokázalo zo svojho stredu vybrať lepších kandidátov ako tieto dve katastrofy, ako je vôbec možné, že najmocnejší štát sveta riadi niekto, kto nedokáže riadiť ani sám seba a nikomu to nevadí, potom sa ponúka jediná odpoveď: lebo ho on v skutočnosti neriadi,“ vysvetľuje politológ s tým, že ak pochopíme toto, dospejeme k názoru britského ľavicového mysliteľa Georgea Monbiota: je nevyhnutné zlomiť moc oligarchie.

„Zlomiť ju nie tak ako si navrávame po každých víťazných voľbách, že sa vrátila spravodlivosť, slušnosť a všetko sa zmení k lepšiemu. Nevráti, lebo moc oligarchie sa nedá zlomiť voľbami. Takto to nefunguje. Keď predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy nedávno bez akéhokoľvek záujmu médií skonštatoval, že po viacerých kontrolách dospel k záveru, že štát rezignoval na kľúčovú zdravotnícku politiku a pravidlá tejto politiky diktuje niekto iný ako štát - znamená to, že NKÚ oficiálne priznal, že tu už nedokáže vykonávať nijakú kontrolnú činnosť, ako mu to ukladá zákon, že Penta je oveľa silnejšia ako štát, že má svojich ľudí vo všetkých kľúčových stranách (ktorí vás dokážu oklamať tak, že pod rúškom verejného záujmu obhajujú záujmy finančných skupín), kontroluje médiá a v konečnom dôsledku aj vaše životy,“ vysvetľuje ďalej Chmelár s tým, že oligarchia systematicky ničí inštitúcie verejného záujmu a s nárastom nerovnosti prichádza aj polarizácia spoločnosti a narastá nefunkčnosť politiky. „Oligarchia nalieva peniaze do neoliberálnych a krajne pravicových politických hnutí, čím zbavuje kapitál bremena demokracie a nikto si už ani len nevšimne, že autentická ľavica je mŕtva,“ upozorňuje politológ.

„Ukončiť túto trajektóriu nespravodlivosti by však znamenalo ísť ďaleko za program Jeremyho Corbyna z roku 2019, o tzv. slovenských sociálnodemokratických stranách ani nehovoriac. Taká politická strana by však musela prekonať svoj strach z ekonomickej moci - z majiteľov médií, z realitných developerov, z fosílnych korporácií, z investičných fondov, z finančných skupín - zo všetkých tých štruktúr, ktoré dnes financujú a riadia politiku. Čím dlhšie budeme takúto konfrontáciu odkladať, tým väčšiu silu bude oligarchia mať. Ak chceme naozaj aspoň trochu spravodlivosti, demokracie a mieru, nemôžeme hľadať cesty k zmiereniu s oligarchiou, ale vyraziť do otvoreného stretu s ňou. A ja som už ochotný voliť iba takú stranu, ktorá bude mať odvahu do takéhoto zásadného historického zápasu ísť,“ upozorňuje na záver politológ.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik