Eduard Chmelár, známy publicista, odhaľuje vo svojom príspevku na sociálnej sieti málo známe pozadie vzniku jedného z najdôležitejších dokumentov moderných slovenských dejín. Pri príležitosti úmrtia významného slovenského spisovateľa Antona Hykischa pripomína, že skutočnými autormi Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky boli Peter Jaroš a Ivan Hudec.
Pocta Antonovi Hykischovi a odhalenie pravdy
"Dnes zomrel v požehnanom veku 92 rokov spisovateľ, politik a diplomat, jeden z najvýznamnejších slovenských autorov historických románov Anton Hykisch. Ctili sme si jeden druhého, v posledných rokoch azda ešte viac, keď sa v mnohom zblížili aj naše politické postoje. Nech mu je zem slovenská, ktorú tak veľmi miloval, ľahká," píše Chmelár.
Následne však upozorňuje na chybnú informáciu šírenú médiami: "Ministerstvo zahraničných vecí však vydalo chybnú informáciu, ktorú potom prebrali všetky slovenské médiá, že zomrel spoluautor Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Nie je to pravda. Autormi tohto historického dokumentu sú spisovatelia Peter Jaroš a Ivan Hudec, a dnes je ten správny deň, aby som vám vyrozprával ich príbeh, ktorým sa hlboko zapísali do moderných slovenských dejín."
Nočné stretnutie v kuchyni Petra Jaroša
Len dva dni pred kľúčovým zasadnutím parlamentu sa Ivan Hudec a Peter Jaroš stretli v Jarošovom dome na Kramároch. "Na veľké roztrpčenie jeho manželky Zuzky, ktorá ich chcela usadiť v obývačke, si sadli za dnes už povestný kuchynský stôl obložený tehlovou keramikou. Peter priniesol domáce víno, ktoré sám desaťročia vyrába a začali pracovať. Nad tým niekoľkoriadkovým textom sedeli niekoľko hodín. Zvažovali každé jedno slovo, škriepili sa nad každou formuláciou. Výrečnejšieho Ivana Hudeca krotil Peter Jaroš svojím typickým úsečným spôsobom: "Nebudeme diskutovať, budeme písať. Veľa rečí zabíja myšlienky."Nad kuchynským stolom strávili niekoľko hodín intenzívnou prácou na texte deklarácie."
Zrod historického dokumentu
Po štyroch hodinách precíznej práce Peter Jaroš slávnostne prečítal finálny text deklarácie.
"My, demokraticky zvolení poslanci Slovenskej národnej rady, slávnostne vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo. V tejto slávnostnej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie rovnako, ako je zakotvené vo všetkých medzinárodných dohodách a zmluvách o práve národa na sebaurčenie. Pretože uznávame právo všetkých národov na sebaurčenie, vyhlasujeme, že aj my si chceme slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, pričom chceme rešpektovať právo každého občana, národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta. Týmto neodvolateľne vyhlasujeme národnú zvrchovanosť ako základ suverénneho štátu slovenského národa."
Chmelár opisuje významný moment:
"Všetci, čo v ten pamätný večer boli v kuchyni u Jarošovcov, mali zimomriavky. Pochopili, že sú svedkami historického okamihu, že títo dvaja spisovatelia práve píšu dejiny. Neskôr sa ukázalo, že tento krkolomný pojem "zvrchovanosť" bol prezieravý trik, bola to manifestácia vôle vytvoriť samostatný štát. Keby sa v texte použilo "Deklarácia o suverenite Slovenskej republiky", mohlo by sa to medzinárodnoprávne považovať za jednostranné vyhlásenie nezávislosti, a niektoré horúce hlavy by získali zámienku potlačiť cestu k emancipácii Slovenska silou. Nestalo sa tak a o dva dni neskôr 17. júla 1992 Slovenská národná rada slávnostne vyhlásila zvrchovanosť Slovenskej republiky."
Význam pre súčasnosť
Eduard Chmelár zdôrazňuje dôležitosť 17. júla 1992 pre slovenské dejiny a vyzýva k naplneniu odkazu deklarácie:
"Uvítal by som, keby bol štátnym sviatkom a oslavou štátnosti skôr 17. júl ako 1. január. No ešte viac by som si želal, aby sme toto úsilie našich predkov naplnili konečne reálnym obsahom, aby naša sloboda a nezávislosť bola predpokladom nášho väčšieho a rýchlejšieho rozvoja, nie iba samoúčelnou nostalgiou za veľkým dňom. Všetko najlepšie, drahá Slovenská republika."
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik