"Najskôr sa človek odlúčil od prírody a neskôr sa odcudzil človek človeku. Strácame šťastie, lebo realitu nahrádzame virtuálnou realitou," píše sa na webovej stránke hračkárstva Dráčik.

Názor zverejnený na webovej stránke hračkárstva Dráčik s názvom Technologická a technická pasca preberáme v plnom znení.

Realita je pokrmom pre ducha a virtuálna pre ego

Vďaka technike máme ľahší, komfortnejší a produktívnejší život. Nemusíme vykonávať náročnú manuálnu prácu a ničiť si zdravie. Môžeme spoznávať iné časti sveta bez toho, aby sme museli prejsť pešo tisíce kilometrov.

Zabudli sme sa hýbať?

Ako kto. Každý človek má vlastný vnútorný motor, ktorý ho poháňa. Niekto neobsedí ani minútu a iný by sa najradšej ani nepohol z gauča. Ľudia si hľadajú rozmanité formy pohybu. Užitočné a atraktívne je, ak sa skĺbia tieto aktivity s využívaním najnovších technických a technologických výdobytkov. Zoberme si, ako sa pohla za posledné roky len taká cyklistika dopredu. Karbónový bicykel neváži už skoro nič a cyklisti sú ako módne ikony. Všetko je domyslené do posledného detailu. Toto je tá pozitívna stránka pokroku.

Ak nám technika a technológie spríjemňujú fyzickú aktivitu a život, tak je všetko v poriadku. Niekomu stačia tenisky, tričko, trenky alebo šortky a je šťastím bez seba, že môže zabehnúť desať kilometrov alebo vyšliapať na najbližšiu horu.

Obom týmto skupinám je jedno vlastné, a tým je láska k pohybu.

Problém nastáva, ak nás tieto prostriedky oberajú o pohyb, kontakt s ľuďmi a zdravý úsudok. Tým pádom strácame kontakt s realitou a upadáme na duchu.

Strácame šťastie, lebo realitu nahrádzame virtuálnou realitou

Športujeme na monitoroch, rozprávame sa s nimi a počítače nám nadiktujú čo máme robiť a čo si máme myslieť. Nežijeme vlastný život, ale životy postáv na obrazovkách.

Človek bol stvorený tak, aby bol schopný prežiť v prostredí, ktoré ho obklopovalo. Dostal sa len tam, kam ho nohy doviedli, zjedol len toľko, koľko si bol schopný zadovážiť. Dnes sa človek dopraví niekam, len tak preletí ani nevie cez čo, strávi tam čas a ani poriadne neprežije prostredie v ktorom sa nachádza, a vráti sa domov ešte viac ubitý ako pred cestou. Zje tam tonu všetkého možného a ani si nevychutná čo jedol. Ak to, čo jedol má vôbec nejakú vôňu alebo chuť. Ak to nie sú len umelé vône a sladidlá, priemyselne spracované alebo umelo vypestované mŕtve potraviny, ktoré ho postupne zabíjajú. Pýtate sa, či sa chcem vrátiť do doby kamennej? Nechcem, ale tak isto sa nechcem dostať do doby umelej. Respektíve do doby umelej inteligencie. Chcem si svoj život riadiť sám. Chcem žiť, nie prežívať.

Náš život je magický, každý okamih je obdivuhodný. Všetko sa tvorí podľa našich potrieb a je nám šité na mieru. Prečo sa o tento zázrak oberáme, strácame schopnosti a životaschopnosť?

Prečo skutočné, voňavé kvety zamieňame za umelé?

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik