Politológ a premiérov poradca Eduard Chmelár v obsiahlom statuse na sociálnej sieti upozorňuje, že v rámci svojho politického prejavu by mali politici používať správnu politologickú terminológiu. V úvode vysvetľuje, že pojem „liberálny fašizmus“ je absolútny nezmysel, ktorý vymyslel príslušník americkej krajnej pravice. On sám by liberalizmus ako taký nedémonizoval, je to legitímny politický smer rovnako, ako konzervativizmus, či sociálna demokracia. Veď voči slobode a tolerancii nemôže nik namietať, hoci polemizovať o strete hodnôt sa polemizovať dá vždy.

Príspevok Eduarda Chmelára je redakčne skrátený

„Problém nastane, ak sa pokúšate liberálny svetonázor presadzovať nedemokratickým spôsobom, ak ostrakizujete alebo dokonca kriminalizujete všetky ostatné prúdy, ktoré nezodpovedajú liberálnemu pohľadu na svet. V takom prípade však už nehovoríme o liberalizme, ale o extrémnom centrizme – akokoľvek to znie čudne, tak ako existuje extrémna pravica a extrémna ľavica, rovnako existuje aj extrémny stred,“ vysvetľuje Chmelár s tým, že  ten svoje pohľady na svet presadzuje až agresívne. A práve tomu podľa neho potrebujeme postaviť hrádzu. Prejavom extrémizmu, ktoré sa neštítia ani násilia.

„Napokon, o tom, akému svinstvu čelíme, svedčí dnešný článok na portáli Euractiv, ktorý s radosťou prevzal Denník N. Červené denníčky nemajú odvahu povedať, čo si naozaj myslia (lebo schvaľovanie atentátu je už trestným činom), tak vložili tieto hrozné slová do úst nejakej poľskej politologičky, ktorá s prepáčením „na plnú hubu“ na položenú otázku odpovedala, že to, že sa v spoločnosti vyhrotili emócie až natoľko, že to viedlo k atentátu, je Ficova vina. Takže za tragédiu môže jej obeť??,“ rozhorčuje sa Chmelár, ktorý síce poznal toto fanatické uvažovanie, no veril v zábrany, ktoré by im nedovolili povedať to nahlas. „Koho ešte musia zastreliť, aby sme pochopili, že oni sa nezastavia pred ničím?,“ varuje politológ.

Pripomína, že liberál bol pôvodne človek, ktorý pred rozhodnutím dôkladne diskutoval. Pôvodne bola diskusia výmenou rôznych názorov, dnešnú diskusiu Chmelár prirovnáva skôr k „hrkútaniu“ a sebapovzbudzovaniu. „Iný názor je škandalizovaný alebo odsúdený ako kontroverzný,“ doplnil.

„Ak už „liberáli“ neobhajujú slobodu prejavu, ale vyhradzujú ju len pre tie „správne“ názory, ak už nevyzývajú na toleranciu k menšinám, ale oslavujú ich ako dominantné skupiny, ak popierajú, že iné názorové prúdy môžu byť prinajmenšom rovnako rozumné ako oni, ak namiesto demokratickej rozmanitosti vyzdvihujú povýšeneckú jednomyseľnosť a nadiktované „spoločné záujmy“, potom to liberáli jednoducho nie sú a treba ich označiť pravým menom: sú to extrémni centristi usilujúci sa rozvrátiť v mene viery vo vlastnú výlučnosť demokratické základy spoločnosti,“ upozorňuje Chmelár s tým, že ak pripomína slová Karla Marxa, že ľavica musí liberalizmás prekonávať, nie popierať.

Opozícia sa podľa neho nechala vlákať do pasce, keď nedokázala „rozšifrovať“, komu sú premiérove slová z Devína určené a čo sledujú, lebo premiér podľa neho nič nerobí bez zámeru.

„Len jeden novinár pochopil, že neboli namierené ani proti Progresívnemu Slovensku, ani proti SaS, ale že sa nimi začal ten povestný „proces vykosťovania KDH“. Ja sa však na tomto mieste nechcem venovať politickým cieľom. Zostanem pri význame slov,“ pokračuje Chmelár s tým, že jeho viac zarazilo tvrdenie o potrebe cirkvi pri riadení štátu. Dušu štátu podľa Chmelára, ako sekulárneho humanistu zabezpečuje geopolitická filozofia zahrnujúca všetkých občanov.  Opora štátu o cirkev spochybňuje prvý článok Ústavy SR, svojho základného zákona, ale nepriamo tým priznáva, že nemá ucelenú predstavu o rozvoji spoločnosti, vyjadril obavy Chmelár.

Na pomoc si berie slovenského filozofa, podľa ktorého šialené nápady slovenských kvázi liberálov nezastaví ani kresťanstvo, ani Ústava, keďže ich zdroj leží mimo duchovnej sféra, ale sa opiera o ekonomickú doktrínu. Rozkladajúci sa kapitalizmus nezmyselnými nápadmi len odpútava pozornosť od príčin úpadku dnešnej spoločnosti a z boja o spoločenské premeny robí boj s veternými mlynmi.

„No a napokon, parlamentné voľby vo Francúzsku. Iste ste si všimli, ako voľne sa tu narába s pojmami ako extrémna ľavica alebo extrémna pravica. V tomto prípade si myslím, že to nie je dôsledok neznalosti, ale zámeru zdiskreditovať určité politické sily. Najprv si povedzme, čo to je politický extrémizmus. Je to činnosť smerujúca k likvidácii demokratického zriadenia, ktorá sa na ceste k tomuto cieľu nevyhýba ani použitiu násilia. Vnášanie akýchkoľvek iných významov do tohto pojmu je neodborné a politicky účelové. Z týchto dôvodov nemožno akceptovať, ak mainstreamové médiá, ale aj politici nálepkujú hnutie Nepoddajné Francúzsko (LFI) faktického víťaza volieb Jeana-Luca Mélenchona ako ľavicovo extrémistické. Pozrime sa na to, čo LFI požaduje. Je to na prvom mieste zvýšenie práv pracujúcich, zavedenie ekonomickej demokracie, výrazné zdanenie bohatých a masové prerozdelenie bohatstva a vytvorenie šiestej republiky, ktorá vráti moc z rúk oligarchie do rúk ľudu. Takisto požaduje vystúpenie svojej krajiny z NATO, ktoré považuje za urážku národnej suverenity Francúzska, je otvoreným kritikom Európskej únie, ktorú považuje za skorumpovanú neoliberalizmom, žiada opätovnú revíziu európskych zmlúv a je silným zástancom palestínskej štátnosti. Je vášnivým ochrancom prírody a za jeho postoje ho mimovládne organizácie označili za najsilnejšieho advokáta práv zvierat,“ vysvetľuje ďalej Chmelár, podľa ktorého Mélenchonove názory sú radikálne, ale nie extrémistické.

„Mélenchon nechce demokraciu zničiť, ale naopak, rozšíriť a posilniť, takže s jeho názormi nemusíte súhlasiť, ale sú radikálne, nie extrémistické a radikálna ľavica je legitímnou súčasťou demokratickej spoločnosti. Dokonca v dnešnej ére je otázkou, či autentická ľavica môže byť inou ako radikálnou,“ uvažuje politológ

„Tie mudrovačky našich červených denníčkov o tom, aký je Emmanuel Macron geniálny stratég a ako mu vyšla taktika. Veľké guľové mu vyšlo. Macron v druhom kole iba hasil škody, ktoré napáchal v prvom kole, a takto sa „geniálny stratég" jednoducho nespráva. Ústavný systém mu stále dáva priveľa moci a liberálna pravica spolu s liberálnou ľavicou urobia všetko pre to, aby sa Jean-Luc Mélenchon nestal budúcim francúzskym premiérom, ale všetky tieto skostnatené sily na čele s Macronom môžu taktizovať ako chcú, pravdu má skôr Marine Le Penová, ktorá vyhlásila, že toto je len oddialenie víťazstva antisystémových síl. Pretože tie mainstreamové nie sú schopné pochopiť, že ľudia profitujú z tohto systému čoraz menej, a nie sú schopní ani urobiť potrebné zmeny, lebo myslia elitársky,“

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik