Netušil som, kedy došlo k zmene textu Lisabonskej zmluvy, ale faktom je, že ju Európska únia s najväčšou pravdepodobnosťou práve svojvoľne zrušila. Vyplýva to z kritiky konania predsedu vlády Maďarska, ktorý si dovolil "takú mimoriadnu drzosť", že cestoval do Moskvy na bilaterálne rokovania - citát - "bez mandátu Európskej únie" (šéf európskej diplomacie Josep Borrell). Zaujímavé je, že nikto z Bruselu neprotestoval, keď pred pár dňami rokoval Viktor Orbán v Kyjeve.
Kým sa trochu vydýchneme a nadýchneme a následne upokojíme, zacitujme si z tzv. Ústavy Európskej únie. "Výlučné právomoci EÚ (článok 3 ZFEÚ - Zmluvy o fungovaní Európskej únie) v oblastiach, v ktorých možno predpokladať, že opatrenie na úrovni EÚ bude účinnejšie než nekoordinované opatrenie niektorého členského štátu. Tieto oblasti sú jasne vymedzené a zahŕňajú colnú úniu, stanovenie pravidiel hospodárskej súťaže potrebných na fungovanie vnútorného trhu, menovú politiku pre krajiny eurozóny, spoločnú obchodnú politiku a časti spoločnej rybárskej politiky."
Suverenita musí zostať suverénna
Bodka, punktum, šlus, finito, ak by niekto nerozumel. Vo vyššie vymenovaných oblastiach politiky môže vykonávať legislatívnu činnosť a prijímať právne záväzné akty v mene celku - Únie - Európska únia, teda, ľudovo Brusel a žiaden Borrell nemá nateraz právo vykladať fungovanie spoločenstva inak a najmä nie zo svojho pohľadu ideologicky.
V Európskej únii stále ešte (na papieri) platí to, čo napríklad aj pre jednotlivé štáty, a to je to, že majú právo iba na to, čo majä zakotvené v zákonoch. A Zmluva o fungovaní Európskej únie má silu zákona. Suverenita v zahraničnej politike je aj podľa predsedu našej vlády "teraz ešte dôležitejšia ako kedykoľvek predtým", vyjadril sa v období parlamentných volieb Robert Fico. Jeho postoj neskôr potvrdil minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Juraj Blanár: "Programové vyhlásenie vlády vracia suverenitu do slovenskej zahraničnej politiky, ktorá sa vytratila počas minulej vlády. A vracia presadzovanie záujmov slovenskej politiky tak, aby neboli občania Slovenska oslabovaní rozhodnutiami zahraničnej politiky," tvrdil Blanár.
Dôvod, prečo to Orbán "schytal", je jasný
Síce sa o tom verejne nehovorí a nepíše, ale je v eminentnom záujme Bruselu (na nátlak USA) nijako a nikde nerokovať alebo sa nepokúšať sprostredkovať rokovania medzi Kyjevom a Moskvou v snahe zastaviť vraždenie na oboch stranách a možno už čoskoro nielen tam. Prečo na tom Brusel trvá, je ešte na množstvo ďaľších komentárov. Povedzme si to takto - byrokratom v Bruseli nestačí ani viac ako milión padlých na oboch stranách konfliktu, aby začali konečne konať v záujme Európy, civilizácie a mieru, v záujme ľudí, dokonca aj ľudí z jej únijných členských krajín. Zbrojný priemysel ide na plné obrátky, eurá a doláre sa perú vo vojne tak, ako ešte nikdy. Pandémia Covidu bola proti tomu bežnou transakciou vo vidieckej trafike. Mimochodom, v oboch prípadoch "biznisu" figurujú na rozhodujúcich pozíciách tí istí ľudia.
Žiadna vojna sa nikdy neskončila sama od seba
Vždy o jej konci rokovali zástupcovia konfliktných strán alebo nimi dohodnutí sprostredkovatelia. Aj v prípade, že jedna z konfliktných strán kapitulovala sama od seba, museli nasledovať mierové rokovania. A pripomeniem, že história si pamätá (na veľké šťastie) aj spravodlivé medzinárodné procesy, ktoré po dohode o uzavretí mieru nasledovali s vojnovými šialencami. Viacerí z nich spáchali samovraždy, iní zas v zmysle dobového práva odvisli.
Demonštratívnejší odpor k ukončeniu vojny na Ukrajine, ako nám práve predviedol pán Borrell, asi prezentovať nemožno. A s ním aj Európska únia. A ľuďom, ktorí sú proti zabíjaniu na frontoch, zostáva iba sa za Brusel a jeho militaristických ideológov hanbiť.
Dúfajme, že im to raz história zráta
Lenže, žiaľ, dovtedy bude treba ešte vykopať státisíce hrobov. Hrobov pre tých, ktorým sa určite nechcelo zomierať, pre tých, ktorí boli k smrti dohnaní svojimi a nielen svojimi "politikmi". Každý, kto ticho súhlasí s torpédovaním akejkoľvek snahy o zastavenie zabíjania ľudí, bude raz z pohľadu histórie spolupáchateľ.
Hnusia sa mi
Nemôžem sa ubrániť pocitu hrdosti na konanie predsedu vlády susedného Maďarska Viktora Orbána. Môžem s jeho všeobecnou "politikou" nesúhlasiť, ale rozhodne schvaľujem každý pokus, a teda aj ten jeho, ktorý sa uskutočnil s cieľom vojnu zastaviť.
Naopak, čoraz viac sa mi hnusia tí, ktorí s vojnou a jej výsledkom kalkulujú iba z hľadiska vlastného politického prospechu. Či už u nás na Slovensku, alebo na medzinárodnej úrovni a hoci aj v Bruseli.
Pozn. redakcie HD: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik