Pozorovatelia a výskumníci z rôznych častí sveta sa vo všeobecnosti zhodujú, že tentoraz, po Afganistane, po Iraku, po Vietname atď., si USA už nemôžu dovoliť stratiť tvár na Ukrajine či v Palestíne v čase, keď každý triezvy analytik vie, že Ukrajinská armáda už nie je schopná vyhrať vojnu, čo znamená, že USA sa na jednej strane ocitli v situácii, keď môžu urobiť dve extrémne iracionálne rozhodnutia: buď otvorenú kapituláciu, alebo jadrovú svetovú vojnu.

Píše pre web myslpolska.info  profesor Bruno Drwęski – politológ, historik a publicista, narodený v Montreale. Je absolvent Jagelovskej univerzity a Univerzity Pantheon-Sorbonne. Špecializuje sa na moderné dejiny Poľska, dejiny európskeho robotníckeho hnutia a problémy politických trendov. Je profesorom Národného inštitútu východných jazykov a civilizácií (INALCO) v Paríži. Autorom mnohých publikácií, člen redakčnej rady viacerých francúzskych a poľských vedeckých časopisov, vrátane: „Outre-Terre. Revue française de géopolitique“, „La Pensée Libre“, „Revue des Études Slaves“ a „Multikulturálne štúdie“.

Redakcia HD jeho názor ku konfliktu na Ukrajine preberá v pôvodnom rozsahu a znení.

_________________________________

"Ak elity na Potomacu odmietnu scenár globálnej jadrovej vojny a zničenia ľudstva a nedokážu okamžite prijať scenár oficiálneho prechodu na úroveň sekundárnej veľmoci, existuje niekoľko ďalších, medziscenárov.

Nevyhnutný ústup

Ak vychádzame z toho, že v záujme záchrany vlastnej autority musia USA predovšetkým nestratiť tvár, pretože musia na istý čas a aspoň čiastočne zachrániť pozíciu už aj tak vratkého dolára; majú vlastne dve možnosti. Alebo akceptujú skutočnosť, že musí dôjsť k skutočnému ústupu Ruska z Dnepra, a potom môžu zvážiť možnosť presunu svojich síl na iné vojnové miesto (východná Ázia, sahelská Afrika, Stredná Ázia, Kaukaz, Palestína a Sýria? ), aby sa odvrátila pozornosť sveta od Ukrajiny iným smerom. Rýchlo im na to dôjdu sily ako z ekonomických dôvodov, tak aj pre vlastnú obmedzenú schopnosť vyrábať zbrane, čo sa osvedčilo od vypuknutia vojny na Ukrajine. Tento scenár nie je v záujme Ruska, Číny, Iránu ani iných hráčov (nanajvýš Sahelská Afrika ako „vzdialený svet“).

Nová perejaslavská dohoda

Existuje aj ďalší scenár: Alebo Spojené štáty americké spolu s Ruskom a Čínou rozhodnú na Ukrajine o kompromise, ktorý zachráni tvár každej strany, a Rusko skutočne vyhrá. Rusko si teda viac-menej necháva to, čo už získalo, a zároveň sa v Kyjeve formuje nová vláda, pripravená na nejakú novú „perejaslavskú“ dohodu s Ruskom, s vtedy predvídateľnou „rebéliou“ nacionalistickej východnej Haliče. Zakarpatsky a rumunsky hovoriace župy by sa pripojil k Európskej únii. Tieto oblasti dnešnej západnej Ukrajiny sa, samozrejme, stanú ekonomickým balastom na periférii EÚ, ale to je v poriadku, keď už je pivo uvarené, treba ho piť, aj keď je príliš prekvasené. Takýto scenár zachráni tvár západného bloku, pretože sa potom formálne rozšíri na východ. A dá sa predpokladať, že verejná mienka Dneperskej Ukrajiny sa konečne zmieri s novým „perejaslavským“ usporiadaním v dôsledku sociálneho stavu depresie, ktorý bude zdôrazňovať obrovské demografické straty, ktoré nezmyselne vznikli v dôsledku manévrovania. Ukrajincov v záujme hegemónie USA od roku 2014 a ekonomického chaosu v dôsledku tejto politiky. Trochu ako Japonsko alebo Nemecko po porážke v roku 1945, alebo Poliaci po porážke Armády domova, plán „Burza“ a „Páni z Londýna“ v roku 1945... Ako napríklad „načo sme to všetko potrebovali?“. Prečo nás naše hlúpe elity a naši cynickí oligarchovia vmanévrovali do tohto chaosu cez tento „euromajdan“, ktorý bol v konečnom dôsledku v záujme USA?

Čínsky ekvivalent

V prvom scenári totálnej vojny medzi Východom a Západom bude Poľsko vedľa Ukrajiny „prirodzeným štítom“ pre ruské jadrové zbrane.

V druhom a treťom prípade sa Poľsko popri Ukrajine stane periférnou provinciou jasne upadajúcej európskej (najmä nemeckej!) ekonomiky, takže by sa Poľsko a Ukrajina stali aj krajinami, ktoré v novom pomere svetových síl nemajú „žiadnu hodnotu“ a teda bez "investícií"...

Predpokladám, že - a to je ďalší regionálny scenár - vo Varšave a/alebo Kyjeve sa k moci dostanú politici ako Robert Fico na Slovensku, Viktor Orbán v Maďarsku či Alexander Lukašenko v Bielorusku, ktorí budú schopný pochopiť, že na mieste, postupne z americkej scény z lokálnej európskej či dokonca globálnej scény, jedinou možnosťou, ako čeliť rastúcemu vplyvu „jediného“ Ruska v regióne, je uzavrieť strategickú alianciu na protiváhu s Čínou. A popri tom aj s Iránom, Tureckom a ďalšími „neutrálnymi“ alebo „nezaradenými“ rastúcimi regionálnymi mocnosťami.

Potom sa Poľsko, podobne ako Bielorusko a Ukrajina, stane „mostom“ čínskej ekonomiky, ktorá zachráni (vo vlastnom záujme) európsku ekonomiku zničenú súčasnými cenami energií a vojnami v prospech USA. To umožní uvoľnenie vo vzťahoch s Ruskom, ktoré je reálnou rovnováhou síl prinútené akceptovať svoju úlohu strategickej „druhej ligy“ veľmoci.

Kybernetická socializácia

Samozrejme to, čo tu píšem, dáva zmysel v kontexte situácie, v ktorej ten zadýchaný monopol a globálny kapitalizmus ešte nejaký čas prežije v Rusku, Turecku a pod..

Lebo keď dôjde k „revolúcii“ usilujúcej sa vybudovať nové plánované hospodárstvo a novú, „kybernetickú“ formu socializácie strategických výrobných a výmenných prostriedkov v súlade s trendmi, ktoré sa v mene politiky reindustrializácie vyspelých krajín opäť zviditeľňujú vo svete, v Rusku, ale aj na Západe, najmä medzi mladými ľuďmi, sa vytvorí úplne iný svetový poriadok, založený na princípoch vzájomnej spolupráce a „win-win“ .

Na to je ešte asi priskoro, ale ukončíme tento článok tradičným poľským sloganom predvojnovej ľavice: „Slobodní so slobodnými!“ Rovní s rovnými!“

Prednášal prof. Bruno Drwęski

_______________________________________________________

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik