Bratislava – mesto mieru. Taký názov nieslo medzinárodné sympózium, ktoré sa uskutočnilo v Bratislave v druhej polovici júna. Jeho cieľom bolo, v súčasnej medzinárodnej situácii urobiť z Bratislavy miesto, kde sa budú konať medzinárodné stretnutia a mierové rokovania. Predseda Slovensko-ruskej spoločnosi (SRSPOL) Ján Čarnogurský informuje, že sa ho osobne, ale aj online zúčastnili politici a politológovia z viacerých krajín.
Účastníci sympózia sa zhodli na fakte, že situácia vo viacerých štátoch by si vyžadovala miesto na mierové rokovania, ktorým by mohla byť práve Bratislava, keďže doterajšie miesta, kde sa mierové rokovania uskutočnili, strácajú na atraktívnosti a pre Bratislavu by takýto posun bol len prínosom. O sympóziu informoval aj denník SME, výhradne v negatívnom svetle, čo pripomenul aj Čarnogurský. Ten svoj príspevok neprednášal v angličtine (čo SME vyčítalo účastníkom), ale v ruštine.
Miesto na rokovanie potrebujeme
„O situácii v Moldavsku informoval exprezident Igor Dodon. Republika sa politicky nachádza medzi Rumunskom, Ukrajinou a s fakticky odtrhnutým Podnesterskom s medzinárodne uznanou ruskou mierotvornou posádkou. Vhodné miesto na rokovanie znepriatelených skupín by potrebovalo ako soľ. Online prehovoril Milorad Dodik, prezident Republiky srbskej v rámci Bosny a Hercegoviny,“ pripomína Čarnogurský s tým, že vnútorná štruktúra Bosny a Hercegoviny nastavili Daytonské dohody v roku 1995. Bratislava by podľa neho bolo ideálne miesto, kde by sa mohlo prerokovať, či toto nastavenie vyhovuje v súčasných podmienkach.
Nebojme sa hovoriť o mieri
„Anglická barónka Caroline Coxová dodávala odvahu nielen prítomným na sympóziu, aby sa nebáli vystupovať za mier. Súčasná doba to potrebuje. Nemecký politológ Alexander Rahr pred rokmi úspešne sprostredkoval – medzi ruskými úradmi a západnými podporovateľmi – prepustenie bývalého oligarchu Michaila Chodorkovského z ruského väzenia. Europoslanci Ľuboš Blaha a Milan Uhrík hovorili o vzájomnom prepojení síl, ktoré hovoria o mieri, ale ich reči k mieru nikdy neprivedú,“ píše ďalej Čarnogurský.
Výhodné pre Slovensko
„Sympózium bolo veľmi aktuálne a pre Bratislavu potrebné. Posun v medzinárodných vzťahoch uberá na atraktívnosti mierových rokovaní v mestách ako Ženeva, Lausanne alebo Viedeň. Stretnutie Chruščova a Kennedyho v roku 1961 sa konalo vo Viedni, ale stretnutie Putina a Busha ml. v roku 2005 už v Bratislave. Dôležité nedávne mierové rokovania sa konali v Astane (Kazachstan) a v Istanbule,“ uvádza Čarnogurský s tým, že nie len pre Bratislavu, ale aj pre celé Slovensko by bolo výhodou, keby sa mesto etablovalo ako miesto rokovaní o mieri.
V bývalom mainstreame len negatívne
Čarnogurský si všimol aj to, že o sympóziu informoval denník SME v článku V Bratislave sa zišli proruskí politici. Diskutovali s Uhríkom a Blahom zo dňa 24. júna. Podľa informácií z tohto článku, za nenápadne zorganizovaným sympóziom stojí Národný inštitút pre rozvoj komunikácie, ktorý sídli v Moskve, ktorý europoslankyňa Ľubica Karvašová označila za kryciu organizáciu bývalých agentov ruských tajných služieb.
Ľuboš Blaha, ktorý podľa SME pozval Dodona odmietol reagovať na otázky denníka. Ten však nezabudol pripomenúť, že „Oficiálnymi témami stretnutia boli podľa rečníkov „vojna Západu s Ruskom“ či protiruské sankcie.“
Arménsky zastupiteľský úrad
SME tiež informuje, že organizátorom bol aj Ašot Grigorian – predstaviteľ arménskej komunity. „Hoci nie je oficiálnym diplomatom, televízia JOJ o ňom v októbri 2004 odvysielala reportáž, podľa ktorej sa snažil oklamať niekoľkých slovenských politikov,“pripomína SME s tým, že vytvoril OZ Arménsky zastupiteľský úrad a na návštevu pozval aj vtedajšieho prezidenta Gašparoviča.
Sympóziu nemali čo vytknúť
„Negatívne hodnotenie sa opieralo vlastne len o to, že tam boli proruskí politici (a politológovia). Sympóziu nepomohla ani rokovacia reč, prevažne angličtina. Nepochopiteľne napádajú organizátora sympózia Ašota Grigoriana, ktorý už stihol urobiť z Bratislavy dôležité centrum európskych arménskych aktivít,“ informuje Čarnogurský ďalej a vedeniu redakcie SME odporúča usporiadať pre redaktorov dva kurzy. Jeden by sa venoval geopolitike a druhý dejinám mierových rokovaní.
„Aby som podráždil autora príspevku v SME, dodám, že svoj príspevok o požiadavkách na miesta mierových rokovaní som predniesol v ruštine,“ neodpustil si Čarnogurský na záver.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik